Pracovná zmluva: Aktuálne trendy a dôležité aspekty

Pracovná zmluva je kľúčovým dokumentom v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý definuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. Tento článok sa zameriava na aktuálne trendy a dôležité aspekty pracovnej zmluvy, aby ste boli informovaní a pripravení pri jej uzatváraní.

Úvod

Pracovná zmluva je najčastejšie uzatváraný dokument v rámci pracovnoprávnych vzťahov, v ktorom sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na podmienkach zamestnania. Pre platnosť pracovnej zmluvy je nevyhnutné, aby obsahovala všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti. V tomto článku sa pozrieme na podstatné a pravidelné náležitosti pracovnej zmluvy, ako aj na zmeny, ktoré priniesla novela Zákonníka práce.

Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy

V zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 Zákonníka práce ide o štyri podstatné náležitosti, ktoré musia byť bezpodmienečne predmetom dohody zamestnávateľa so zamestnancom:

  • Druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika: Druh práce z praktického hľadiska vyjadruje súbor jednotlivých opakujúcich sa pracovných činností, pracovných operácií a úloh, ktoré sa zamestnanec zaväzuje pre zamestnávateľa vykonávať v pracovnom pomere, vlastne určuje čo má zamestnanec vykonávať. Zákonník práce výslovne vyžaduje, aby v súvislosti s dojednaním druhu práce si účastníci zmluvy dohodli aj jeho stručnú charakteristiku, ktorá slúži predovšetkým na to, aby tým zamestnanec získal predstavu o tom, aké práce bude vykonávať. Častým nedostatkom pracovných zmlúv je práve to, že pracovná náplň nezodpovedá dohodnutému druhu práce, prípadne pracovná náplň nie je správne vymedzená. Podrobnejší opis druhu práce je možné uviesť aj v internom predpise, ktorý je možné meniť bez súhlasu zamestnanca.
  • Miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto): Miesto výkonu práce tiež patrí medzi podstatné obsahové zložky pracovnej zmluvy, bez dohodnutia ktorého by pracovná zmluva platne nevznikla. Dohodnutím miesta výkonu práce sa určuje, kde bude zamestnanec prácu vykonávať, je geografickým, priestorovým určením pracovného záväzku. Zákonník práce ani iný právny predpis neurčuje, spôsob ako má byť miesto výkonu práce v pracovnej zmluve dohodnuté, pri jeho vymedzení sa uplatňuje zmluvná voľnosť. Dohodnuté miesto výkonu práce má vplyv aj na právnu kvalifikáciu pracovnej cesty. Pravidelným pracoviskom pre účely poskytovania cestovných náhrad je miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodli inak.
  • Deň nástupu do práce: Určenie dňa nástupu do práce je rozhodujúci z hľadiska toho, že na základe ustanovenia § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Deň nástupu do práce sa najčastejšie vyjadruje určitým kalendárnym dňom, ale môže byť určený aj iným spôsobom. Vždy však tak, aby dohoda nevzbudzovala pochybnosti o tom, aký deň chceli zamestnanec a zamestnávateľ pre nástup do práce dohodnúť.
  • Mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve: Mzda podľa ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená na príslušný kalendárny rok nariadením vlády. Toto ustanovenie patrí medzi kogentné ustanovenia Zákonníka práce, to znamená, že zamestnanec a zamestnávateľ nesmú v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu nižšiu ako je minimálna mzda na príslušný kalendárny rok.

Pravidelné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy

Okrem týchto nevyhnutných náležitostí ustanovenie § 43 ods. 2 Zákonníka práce vyžaduje aby zamestnávateľ v pracovnej zmluve uviedol aj tzv. pravidelné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy, t.j. ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Ak sú tieto pracovné podmienky a mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; ak však tieto podmienky nie sú dohodnuté ani v kolektívnej zmluve, ale sú zakotvené v Zákonníku práce, stačí uviesť odkaz na jeho príslušné ustanovenia. Tieto náležitosti pracovnej zmluvy musia byť obsiahnuté buď v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve. Medzi pravidelné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy patrí aj dohoda o skúšobnej dobe.

Skúšobná doba

Počas skúšobnej doby majú zmluvné strany možnosť bližšie sa spoznať a overiť vhodnosť vzájomnej spolupráce. V prípade nespokojnosti môže ktorákoľvek zmluvná strana pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť, a to aj bez uvedenia dôvodu. Nezabudnite aj na novú právnu úpravu, v zmysle ktorej skúšobná doba nesmie byť dohodnutá na obdobie dlhšie ako polovica doby trvania pracovného pomeru. Ak si zmluvné strany dohodnú pracovný pomer na štyri mesiace, skúšobná doba nesmie presiahnuť dva mesiace.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky

Pracovný pomer na dobu určitú

Zákonník práce umožňuje uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú, a teda len na nejaké časovo ohraničené obdobie, najdlhšie však na dva roky. Pracovný pomer na dobu určitú možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát. Ide o typ pracovného vzťahu, ktorý sa skončí automaticky po uplynutí dohodnutého obdobia, čiže má presne stanovený začiatok aj koniec. Najčastejšie sa využíva napríklad na sezónne práce (v hotelierstve, poľnohospodárstve) alebo pri dočasných projektoch, či pri zastupovaní neprítomného zamestnanca (napr. ak je na materskej dovolenke).

Ďalšie dojednania v pracovnej zmluve

V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, právna teória ich nazýva náhodilými obsahovými zložkami pracovnej zmluvy, v zmysle Zákonníka práce sú nimi najmä ďalšie hmotné výhody. Ustanovenie § 43 ods. 4 vytvára široký právny priestor pre zamestnanca a zamestnávateľa dohodnúť podmienky o ktoré majú záujem.

Novela Zákonníka práce a zmeny v pracovnej zmluve

Od 1.11.2022 došlo k množstvu legislatívnych zmien v Zákonníku práce (ďalej ZP). Zmeny ZP prenášajú do praxe dve smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktoré sa zameriavajú na transparentnosť a predvídateľnosť pracovných podmienok v EÚ a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami.

Zmena priniesla zamestnávateľovi povinnosť uvádzať v pracovných zmluvách len všeobecné podstatné náležitosti, bez ktorých nie je možné pracovnú zmluvu uzatvoriť:

  • druh práce a jeho stručná charakteristika
  • miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec
  • deň nástupu do práce
  • mzdové podmienky (možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve - potom stačí odkaz na KZ)

V pracovnej zmluve je potrebné dohodnúť aj osobitné povinné náležitosti konkrétnej formy práce, o ktorých to ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný predpis (napr. dojednanie pracovného pomeru na určitú dobu, dojednanie kratšieho pracovného času).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Ďalšie pracovné podmienky môže zamestnávateľ dohodnúť buď priamo v pracovnej zmluve, alebo ich môže v súlade s § 47a ZP, oznámiť zamestnancovi formou jednostrannej písomnej informácie v rozsahu týchto údajov:

  • spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce
  • ustanovený týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas
  • výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia
  • splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov
  • pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
  • právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah

Zamestnávateľ musí písomnú informáciu poskytnúť zamestnancovi do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje podľa písm. a), b) a d), do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje podľa písm. c), e) a f).

Zmeny pri výkone práce mimo územia SR

Novela ZP ustanovuje tiež nové pravidlá pre náležitosti pracovnej zmluvy pri výkone práce mimo územia SR.

Zamestnávateľ je povinný v takomto prípade dohodnúť so zamestnancom okrem všeobecne podstatných náležitostí v pracovnej zmluve naviac aj:

  • miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky
  • dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky

Zároveň je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi s výkonom práce mimo SR aj informáciu ak ju neobsahuje pracovná zmluva v rozsahu najmenej:

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

  • mena, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť
  • údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách
  • údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky

Dôležité body pred podpisom pracovnej zmluvy

Pred podpisom pracovnej zmluvy je dôležité venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým bodom, ktoré často určujú, aké jasné a spravodlivé sú vaše pracovné podmienky:

  1. Miesto výkonu práce by malo byť uvedené konkrétne (napr. adresa alebo mesto).
  2. Druh práce by mal byť špecifikovaný. Nestačí uviesť len názov pozície.
  3. Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne priamo v zmluve, najneskôr v deň nástupu do práce.
  4. Mzda by mala byť jasne definovaná.
  5. Pracovný čas a dovolenka by mali byť uvedené.
  6. V pracovnej zmluve nemožno platne dohodnúť zmluvnú pokutu za porušenie povinností.

tags: #pracovna #zmluva #novinky

Ďalšie články