
V súčasnom dynamickom svete práce sa čoraz viac stretávame s flexibilnými formami zamestnávania, medzi ktoré patrí aj práca z domu, známa ako home office, domácka práca alebo telepráca. Táto forma práce prináša zamestnancom väčšiu slobodu a flexibilitu, no zároveň kladie nové výzvy pred zamestnávateľov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave práce z domu podľa slovenského Zákonníka práce, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesla novela z roku 2021 a 2022.
Práca z domu, či už ide o domácku prácu, teleprácu alebo príležitostný home office, sa stala neoddeliteľnou súčasťou moderného pracovného trhu. Umožňuje zamestnancom vykonávať prácu mimo tradičného pracoviska, čo prináša výhody pre obe strany. Zamestnanci oceňujú flexibilitu a lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, zatiaľ čo zamestnávatelia môžu znížiť náklady na prevádzku a zvýšiť produktivitu.
Zákonník práce rozlišuje medzi dvoma hlavnými formami práce z domu: domáckou prácou a teleprácou. Obe formy majú spoločné to, že sa vykonávajú mimo pracoviska zamestnávateľa, avšak líšia sa v niektorých aspektoch.
Domácka práca je definovaná ako práca, ktorú zamestnanec pravidelne vykonáva doma alebo na inom dohodnutom mieste mimo priestorov zamestnávateľa. Dôležité je, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva, musí umožňovať prácu z domu. Domácka práca má pravidelný charakter a stálu povahu, t. j. ide o trvalý home office.
Telepráca je podobná domáckej práci, ale zahŕňa pravidelné využívanie informačných technológií na prepojenie so zamestnávateľom. Telepráca býva v praxi spravidla miesto výkonu práce určené nie ako konkrétne miesto, ale je zaužívaná špecifikácia pomocou určenia stupňa dostupnosti prostredníctvom internetového alebo iného elektronického zariadenia.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Zákonník práce v § 52 ods. 3 definuje, čo sa nepovažuje za domácku prácu alebo teleprácu:
ak ide o prácu, ktorá je vykonávaná príležitostne alebo za mimoriadnych okolností.
Na rozdiel od domáckej práce a telepráce, home office je príležitostná forma práce z domu, ktorá nie je pravidelná. Zamestnanec ju vykonáva z domu iba:
Home office zamestnávatelia často ponúkajú svojim zamestnancom ako firemný benefit.
Na to, aby zamestnanec mohol vykonávať domácku prácu alebo teleprácu, vyžaduje sa dohoda zachytená v pracovnej zmluve (§ 52 ods. 2 Zákonníka práce). Túto dohodu je možné dohodnúť so zamestnancom individuálne v rámci pracovného pomeru dodatkom k pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve je potrebné určiť miesto výkonu práce (v dodatku k pracovnej zmluve uvedená domácnosť zamestnanca).
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
V pracovnej zmluve možno dohodnúť, že domácka práca alebo telepráca sa v celom rozsahu alebo sčasti bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí, ak to povaha práce umožňuje. V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj rozsah domáckej práce alebo telepráce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca alebo telepráca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca.
Miesto, kde sa bude vykonávať práca z domácnosti, môže byť dohodnuté v úvodných ustanoveniach pracovnej zmluvy, ale aj v samostatnom článku, ktorý s týka domáckej práce. Miesto výkonu práce z domácnosti môže byť uvedené určitým spôsobom t.j. uvedie sa napr. adresa trvalého pobytu zamestnanca, odkiaľ bude vykonávať prácu z domácnosti, ale môže byť v pracovnej zmluve uvedené aj neurčitým spôsobom t.j. že sa bude vykonávať z miesta, ktoré si určí zamestnanec sám.
Podľa dôvodovej správy môže byť miestom výkonu domáckej práce hocijaké miesto vrátane takého dojednania miesta, že zamestnanec si sám vyberá odkiaľ bude prácu vykonávať, ak to povaha práce umožňuje (t.j. dojednanie nebude obsahovať konkrétne miesto výkonu práce ale určenie, že miesto výkonu práce sa ponecháva na zamestnanca). Týmto sa umožňuje aj tzv. „práca z pláže“ zamestnanca.
Pracovný čas domáckej práce musí byť určený v rámci ustanoveného týždenného pracovného času, aby sme mohli hovoriť o pravidelnosti a teda o plnohodnotnej domáckej práci. Pravidelnosť však neznamená, že práca z domácnosti sa bude vykonávať výlučne v rozsahu celého ustanoveného týždenného pracovného času. Práca z domácnosti sa môže vykonávať aj v dohodnutom rozsahu, ktorý je časťou ustanoveného týždenného pracovného času a to napr. jeden, dva dni v týždni.
Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na tom, že zamestnanec si bude sám rozvrhovať pracovný čas, na zamestnanca sa budú vzťahovať odchýlky uvedené v ods. 7 ustanovenia § 52 Zákonníka práce a to napr. nebudú sa uplatňovať ustanovenia o prestojoch okrem prestojov, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ; zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci; zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok atď.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Evidencia pracovného času podľa § 99 Zákonníka práce musí byť samozrejme dodržiavaná aj v prípade domáckej práce. Dôvodová správa vysvetľuje, že ak zamestnávateľ súhlasí so „samorozvrhovaním“ pracovného času zamestnancom, nemôže mu do tohto procesu nijako vstupovať (určovaním časového rozsahu v rámci dňa, určovaním pracovných dní v týždni, apod.). V nadväznosti na tento postup potom môžu byť aplikované aj výnimky z jednotlivých ustanovení, pretože zamestnanec si sám slobodne určí svoje pracovné dni, prestávku v práci, dobu odpočinku, vyšetrenie a ošetrenie, apod.
Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť, že zamestnane bude vykonávať domácku prácu pomocou vlastného náradia, zariadenia a vlastných predmetov alebo mu ich zamestnávateľ pridelí (odporúčame na základe písomného potvrdenia). Pokiaľ bude zamestnanec pracovať s vlastným náradím a zariadením, má právo na preukázateľne zvýšené výdavky, pokiaľ sa na tom so zamestnávateľom dohodne (bez dohody zamestnancovi nepatrí ani náhrada nákladov ako ani náhrada škody na vlastných veciach, ktoré použil na výkon práce bez súhlasu zamestnávateľa).
Dôvodová správa k tomu uvádza, že zvýšené náklady zamestnanca sa uhrádzajú za podmienok podľa § 145 ods. 2 ako preukázateľné zvýšené výdavky zamestnanca s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetom potrebných na výkon práce (napr. náklady na elektrinu, na nadštandardné pripojenie na internet potrebné na výkon práce). Určenie nákladov sa robí v každom prípade osobitne (v tomto kontexte je relevantný aj kontext zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Ustanovenie § 52 je prepojené s § 145 ods. 2, t.j.
Zamestnávateľ môže pri domáckej práci rozšíriť povinnosti zamestnanca, ktoré explicitne nevyplývajú z právnej úpravy domáckej práce uvedenej v Zákonníku práce. Zákonník práce na to „splnomocňuje“ zamestnávateľa v § 52 ods. 8.
Hoci domácnosť nie je podľa predpisov BOZP pracoviskom zriadeným zamestnávateľom, zamestnávateľ zodpovedá za niektoré veci rovnako, ako napríklad za oddelenú klávesnicu, osvetlenie… Rovnako zodpovedá aj za pracovný úraz. Tu sa však posudzuje, či tento úraz vznikol pri plnení si pracovných úloh. Treba rozlišovať, napr. ak sa zamestnanec potkne na schodoch, nie je to pracovný úraz.
Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu má právo počas jeho nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, ak mu nie je v tomto čase nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť alebo práca nadčas, počas čerpania dovolenky, sviatku, pre ktorý práca odpadla, a prekážky v práci nepoužívať pracovné prostriedky slúžiace na výkon domáckej práce alebo telepráce. Toto právo je známe ako „právo odpojiť sa“ podľa § 52 od. 9 ZP.
Rozsiahla novela Zákonníka práce č. 350/2022 Z. z. zaviedla od 1. 11. 2022 niekoľko zmien v pracovnoprávnej oblasti. Zmeny sa týkajú okrem iného obsahu pracovnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce aj dohody o brigádnickej práci študentov.
Dňa 01.11.2022 došlo k zásadným zmenám a úprave náležitostí pracovnej zmluvy. Medzi najdôležitejšie zmeny patrí: