Pracovná Zmluva v Kontexte Slovenskej Legislatívy: Vzor a Dôležité Aspekty

Pracovná zmluva je základným kameňom pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V slovenskom právnom prostredí ju upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšie súvisiace predpisy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pracovnú zmluvu, jej náležitosti a súvislosti s ďalšími právnymi normami.

Vznik Pracovnoprávneho Vzťahu a Pracovná Zmluva

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Fyzická osoba je spôsobilá nadobúdať práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov ako zamestnanec až dovŕšením 15 rokov veku a ukončením školskej dochádzky. Dohodu o hmotnej zodpovednosti možno uzatvoriť so zamestnancom najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku.

Pred Uzatvorením Pracovnej Zmluvy

Zamestnávateľ je povinný ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná spôsobilosť alebo psychická spôsobilosť na prácu, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne alebo psychicky spôsobilou na takúto prácu.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovné podmienky nemusia byť v pracovnej zmluve podrobne opísané, stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ak je vo firme uzatvorená kolektívna zmluva, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.

Povinné Náležitosti Pracovnej Zmluvy

Od 1. januára 2013 musí pracovná zmluva obsahovať nasledovné údaje:

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky

• Identifikácia zmluvných strán: Meno a priezvisko zamestnanca a zamestnávateľa, ich adresy a identifikačné údaje.
• Druh práce: Presné vymedzenie práce, ktorú bude zamestnanec vykonávať.
• Miesto výkonu práce: Uvedenie miesta alebo miest, kde bude práca vykonávaná.
• Deň nástupu do práce: Presný dátum začiatku pracovného pomeru.
• Mzdové podmienky: Výška mzdy, spôsob jej určenia a splatnosť.
• Výplatné termíny: Dátum výplaty mzdy.
• Pracovný čas: Rozsah pracovného času a jeho rozvrhnutie.
• Dĺžka dovolenky: Rozsah dovolenky na kalendárny rok.
• Dĺžka výpovednej doby: Podmienky ukončenia pracovného pomeru.

Vymenované pracovné podmienky v písm. e) tiež nemusia byť nevyhnutne uvedené v pracovnej zmluve, ale zamestnávateľ je povinný do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky. Od 1. januára 2013 môže zamestnávateľ odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, aby mu v tom bránila prekážka, alebo ak do troch dní neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke. Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa predchádzajúcich troch dôvodov možno najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom.

Skúšobná Doba

Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne v pracovnej zmluve, inak je neplatná. Môže byť najviac tri mesiace a nemôže sa dodatočne predlžovať. Predlžuje sa však zo zákona o čas prekážok v práci na strane zamestnanca (napr. PN). Skúšobná doba začína plynúť prvým dňom dohodnutým v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce a končí uplynutím posledného dňa dohodnutej skúšobnej doby bez ohľadu na to, či koniec skúšobnej doby pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok. Od 1. januára 2013 v kolektívnej zmluve možno odchylne od predchádzajúceho odseku dohodnúť maximálnu dĺžku skúšobnej doby, ktorú je možné dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve, najviac šesť mesiacov a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, najviac deväť mesiacov.

Pracovný Pomer na Určitú Dobu

Pracovná zmluva je podľa Zákonníka práce uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najdlhšie na dva roky. Uvedené platí iba do 31. augusta 2011. Od 1. septembra 2011 pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky.

Ochrana Mladistvých Zamestnancov

Zamestnanec mladší ako 18 rokov veku je mladistvý zamestnanec. Fyzická osoba, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku alebo osoba staršia ako 15 rokov do skončenia školskej dochádzky môže iba výnimočne vykonávať niektoré ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jej zdravie, bezpečnosť, jej ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. Výkon týchto ľahkých prác povoľuje príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva na žiadosť zamestnávateľa. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Zamestnávateľ je ďalej povinný viesť evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere.

Povinnosti Zamestnávateľa pri Zamestnávaní Občanov so Zdravotným Postihnutím

Okrem Zákonníka práce upravuje povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a to konkrétne v ustanoveniach § 63 až § 65. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím, to znamená občanov, ktorí sú uznaní za invalidných občanov v zmysle § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Predpísaný počet občanov so zdravotným postihnutím predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Túto povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov, ktorú preukázateľne bude realizovať občan so zdravotným postihnutím, alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,8-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím zadaním zákazky.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Dohody o Prácach Vykonávaných Mimo Pracovného Pomeru

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru upravuje Zákonník práce v ustanoveniach § 223 až § 228a. Zamestnávatelia môžu uzatvárať tieto dohody na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb len výnimočne, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce. S mladistvým zamestnancom možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie. Tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Uzavretím týchto dohôd zásadne nevzniká pracovný pomer. Zamestnávateľ je povinný okrem iných povinností uvedených v § 224 ods. 2 písm. Tieto povinnosti zamestnávateľov boli doplnené do Zákonníka práce zákonom č. 82/2005 Z. z.

Druhy Dohôd

• Dohoda o vykonaní práce (§ 226): Môže sa uzatvoriť, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa dohoda uzatvára, nie je vyšší ako 350 hodín v tom istom kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa. Forma dohody o vykonaní práce musí byť písomná, inak je neplatná. Musí v nej byť vymedzená pracovná úloha (individuálne, nie druhovo), dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň predo dňom začatia výkonu práce.
• Dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227 a § 228): Môže ju zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Rozsah vykonávanej práce nesmie prekračovať v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času. Musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná, a musí v nej byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za jej vykonanie, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Uzatvára sa na dobu určitú, prípadne na neurčitý čas. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody (napr. potvrdenie o návšteve školy).
• Dohoda o pracovnej činnosti (§ 228a): Môže sa uzatvoriť vtedy, ak predpokladaný rozsah práce je najviac 10 hodín týždenne. Forma dohody o vykonaní práce musí byť písomná, inak je neplatná. Musí v nej byť vymedzená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohoda o pracovnej činnosti môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo na dobu neurčitú.

Elektronická Forma Doručovania Dokumentov

Elektronická forma doručovania dokumentov je možná len po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pri elektronickej forme doručovania má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnanca. Daňový doklad, ktorý bude po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom doručený elektronickými prostriedkami, nemožno dodatočne meniť ani upravovať (napr. needitovateľný formát pdf, príp. vyšší stupeň ochrany - šifrovanie); doklad musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa (tento podpis oprávnenej osoby verifikuje správnosť údajov uvedených na potvrdení).

Zmeny v Daňových a Odvodových Povinnostiach

Nezávislá Časť Základu Dane na Manželku (NČZDM)

Nárok na NČZDM z dôvodu starostlivosti o vyživované maloleté dieťa vzniká v tom prípade, ak sa manželka počas zdaňovacieho obdobia starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku; na daňové účely je tak rozhodujúce, či sa daňovník staral o maloleté dieťa, ktoré je definované v zákone o rodičovskom príspevku, t.j. či sa staral o dieťa do 3 rokov veku, resp. do 6 rokov veku, bez ohľadu na skutočnosť, či manželka počas starostlivosti o dieťa poberala rodičovský príspevok alebo nie, príp. manželka môže aj pracovať (a o dieťa sa stará iná osoba, príp.

S účinnosťou od 1.1.2025 bola prijatá novela č. 290/2024 Z. z. zákona o rodičovskom príspevku, ktorá upravila definíciu dieťaťa v § 3 ods. 2 písm. d), kedy ide o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna materská škola“), najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie. Podľa § 3b ods. 2 školského zákona: "Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole je od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku" a podľa § 59b školského zákona: "Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole má dieťa od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom bola prihláška na vzdelávanie v materskej škole podaná materskej škole vo verejnom školskom obvode v zákonnom termíne, najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka (podľa § 59 ods.

Z uvedeného vyplýva, že definícia dieťa sa v zákona o rodičovskom príspevku zmenila. Podľa § 3 písm. b) školského zákona, výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku. Ak dieťa dovŕšilo tretí rok veku do 31.08.2025, právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie má od školského roku 2025/2026, t. j. od 01.09.2025. Z uvedeného vyplýva, že nárok na NČZD na manželku vzniká za mesiace január až august 2025 (nárok preukáže rodným listom). Od septembra 2025 by vznikol nárok iba v prípade, ak by dieťa nebolo prijaté na predprimárne vzdelávanie (do škôlky).

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku za rok 2025 sa za manželku (manžela) daňovníka v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) ZDP považuje aj manželka (manžel), ktorá žije s daňovníkom v domácnosti a v príslušnom zdaňovacom období sa stará o vyživované maloleté dieťa s odkazom na § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.

Príklady uplatnenia NČZDM

Príklad (dieťa dovŕši 3 roky v auguste 2025): Manžel si uplatnil NČZD na manželku, ktorá sa starala o (zdravé) dieťa, ktoré v auguste 2025 dovŕšilo 3 roky. Nárok na NČZDM je za celý rok 2025 alebo len za mesiace 01-08/2025? Podľa právnej úpravy platnej od 1.1.2025, ak dieťa dovŕšilo tretí rok veku do 31.08.2025, právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie má od školského roku 2025/2026, t. j. od 01.09.2025. Z uvedeného vyplýva, že nárok na NČZD na manželku vzniká za mesiace január až august 2025 (v takomto prípade nárok preukáže rodným listom).

Príklad (dieťa dovŕši 3 roky v septembri 2025): Manžel si uplatnil NČZD na manželku, ktorá sa starala o (zdravé) dieťa, ktoré v septembri 2025 dovŕšilo 3 roky. Nárok na NČZDM je za celý rok 2025 alebo len za mesiace 01-08/2025? Podľa právnej úpravy platnej od 1.1.2025, ak dieťa dovŕšilo tretí rok veku po 31.08.2025, právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie má od školského roku 2026/2025, t. j. od 01.09.2026. Z uvedeného vyplýva, že nárok na NČZD na manželku vzniká za celý rok 2025 (v takomto prípade nárok preukáže rodným listom). Na toto dieťa sa vzťahuje povinné predprimárne vzdelávanie až od 1.9.2026. To znamená, že ak si bude chcieť zamestnanec uplatniť nárok na NČZDM aj za rok 2026 (budúci rok) a legislatíva sa nezmení, nárok bude za mesiace január až august 2026 (v takomto prípade nárok preukáže rodným listom) a od septembra 2026 vznikne nárok iba v prípade, ak by dieťa nebolo od 1.9.2026 prijaté do škôlky.

Zdaňovanie Príjmov Fyzických Osôb zo Závislej Činnosti

Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. V roku 2025 sa uplatňovali pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Použitie každej z nich záviselo od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatňovala vo výške 48 441,43 €. Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný mesiac kalendárneho roka 2025. Takto vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu, na ktorý si zamestnanec uplatňuje nárok. V roku 2025 sa pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy do výšky 4 036,79 € vrátane (cca.

Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%. Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v 4.

Zmeny v Oznamovacej Povinnosti Zamestnávateľa voči Zdravotnej Poisťovni

Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z. Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky.

Harmonogram Povinností Zamestnávateľa

Zamestnávateľ musí pri výkone svojej práce a zamestnávaní zamestnancov dodržiavať platné právne normy, ako aj dodržiavať zákonmi stanovené lehoty, ktoré sa vzťahujú na túto činnosť. Harmonogram povinností sa bude venovať tak personálnej, ako aj mzdovej oblasti, lebo spolu veľmi úzko súvisia, a to najmä podľa časovej postupnosti.

Potvrdenie o Zdaniteľných Príjmoch

Podľa usmernenia FR SR č. 33/2025 platí pre zdaňovacie obdobie roku 2025 predpísaný vzor tlačiva "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch POT395v23". Počnúc rokom 2026 je určený nový vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ale ten použije zamestnávateľ až o rok, kedy bude vystavovať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2026 - POT395v26 (usmernenie FR SR č. 42/2025). do 10. februára 2026 na žiadosť zamestnanca, ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o jeho vystavenie do 5. do 10. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a zároveň tomuto zamestnancovi na jeho žiadosť vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2025, má povinnosť taktiež vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste. Týmto dokladom však nie je „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch", ale "Doklad o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2025”. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30. apríla.

Žiadosť o Ročné Zúčtovanie Preddavkov na Daň

Zamestnávateľ je povinný do 16.2.2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti“.

Mzdové Zvýhodnenia a Minimálna Mzda

Súčasťou platu zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí vo verejnej správe od hodinovej sadzby funkčného platu zamestnanca, ale aj od sumy platnej minimálnej mzdy - príplatok sa určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Nakoľko výška hodinovej minimálnej mzdy je od 1.1.2026 vo výške 5,259 €, zákonom garantované najnižšie sumy príplatkov boli pre rok 2026 zvýšené.

Dividendy a Zdravotné Poistenie

Dividenda je na účely zdravotného poistenia podiel na zisku (okrem podielu na zisku a.s. alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu - Burza cenných papierov v Bratislave), vyrovnací podiel [okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementára komanditnej spoločnosti (k. s.)] - pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. Osoby s majetkovou účasťou platia od 1.1.2017 daň z dividend, no neplatia poistné. Z podielov na zisku za roky 2004 až 2010 ako nezdaňovaných príjmov sa poistné nevypočítava a neplatí. Dividendy za obdobie 1.1.2011 až 31.12.2012 poistné sa vypočíta jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného, percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 10 %; pre osobu so zdravotným postihnutím 5 %. Dividendy za obdobie 1.1.2013 až 31.12.2016 vyplatené od slovenskej spoločnosti podliehajú odvodu preddavku na ZP (t.j. výpočet poistného nie je raz ročne v ročnom zúčtovaní poistného) a platiteľom preddavku na ZP je slovenská spoločnosť, ktorá vypláca dividendu; od 1.1.2026 sa sadzba z týchto dividend zvýšila na 15% (pri výplate dividend do konca roka 2025 sa uplatňovala sadzba 14%).

Vlastný Príjem Manželky (Manžela) a NČZDM

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek. Materské, tehotenské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, daňový bonus na zaplatené úroky, príspevok na rekreáciu a pod.

tags: #pracovna #zmluva #vzor #poštová #banka