Rada Európy a povinný príspevok Slovenska: Transparentnosť a mimovládne organizácie

Úrad vlády Slovenskej republiky dlhodobo deklaruje otvorenosť pre odbornú a konštruktívnu diskusiu. V kontexte dialógu s Benátskou komisiou však vyvstávajú otázky týkajúce sa transparentnosti a posudzovania legislatívnych zmien v oblasti mimovládnych organizácií (MVO).

Kritika legislatívneho procesu a reakcia Slovenskej republiky

Návrh stanoviska Benátskej komisie kritizuje legislatívny proces týkajúci sa zákona č. 109/2025 Z. z. ako uponáhľaný a nedostatočne konzultovaný, pričom poukazuje na absenciu riadneho posúdenia vplyvu. Slovenská strana však argumentuje, že tento postup rešpektoval slovenské ústavné a parlamentné pravidlá. Zákon bol iniciovaný poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, pričom v prípade parlamentných návrhov Ústava Slovenskej republiky nevyžaduje verejnú konzultáciu. Napriek tomu prebehli konzultácie s Úradom vlády Slovenskej republiky, splnomocnencom pre rozvoj občianskej spoločnosti a vládnou radou pre mimovládne organizácie.

Kritika ohľadom „rýchlych zmien“ je podľa slovenskej strany neopodstatnená, pretože pôvodný návrh bol prerokúvaný od marca 2024 a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy reagovali na pripomienky, vrátane pripomienok Rady Európy, a odstránili kontroverzné prvky. Benátska komisia vo svojich štandardoch uznáva, že konzultácie nemusia byť formálne, ak sú inkluzívne, čo bol podľa slovenskej strany tento prípad. Zákon nadobudol platnosť 1. júna 2025 po riadnom schválení.

Dôvodová správa k zákonu obsahuje analýzu vplyvov na rozpočet, podnikanie a spoločnosť, ktorá spĺňa požiadavky EÚ.

Rozsah právomocí dozorných orgánov

Benátska komisia namieta, že právomoci dozorných orgánov sú definované príliš široko. Slovenská strana argumentuje, že ustanovenia o kontrole správ o transparentnosti nie sú novým prvkom, ale predstavujú kontinuitu s inými právnymi predpismi, ktoré sú v platnosti už dlhú dobu a neboli napadnuté. Udelenie takto definovaných dozorných právomocí teda nebolo po prvýkrát zavedené zákonom č. 109/2025.

Prečítajte si tiež: Komplexná analýza rozpočtovej zodpovednosti

Transparentnosť príjmov a výdavkov

Benátska komisia uvádza, že zo zákona č. 109/2025 nie je jasné, aký rozsah by mal mať súhrn príjmov a výdavkov a akú voľnosť ponecháva zákon ministerstvu financií pri vymedzovaní rozsahu výkazu. Slovenská strana odpovedá, že ide o kontinuitu s predchádzajúcou právnou úpravou, kde bol súhrn príjmov a výdavkov iba prenesený z výročnej správy do vyhlásenia o transparentnosti, čo predstavuje iba technickú zmenu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky stanovilo prostredníctvom vyhlášky vzor vyhlásenia o transparentnosti, ktorý jasne definuje jeho požiadavky, vrátane formátu súhrnu príjmov a výdavkov.

Legitímny cieľ a proporcionalita

Benátska komisia tvrdí, že zákon č. 109/2025 Z. z. nesleduje legitímny cieľ a odvoláva sa na svoje stanoviská a odporúčania z rokov 2014, 2016 a 2024. Slovenská strana však poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Ecodefence proti Rusku (2022), ktorý uznal zvýšenie transparentnosti financovania mimovládnych organizácií za legitímny cieľ. ESĽP jasne uviedol, že zvýšenie transparentnosti financovania mimovládnych organizácií spadá pod legitímny cieľ prevencie porušovania verejného poriadku, ktorý je výslovne uvedený v článku 11 ods. 2 EÚLP.

Slovenská strana tiež poukazuje na odporúčania medzinárodných organizácií, ako sú OECD a FATF, ktoré zdôrazňujú potrebu transparentnosti financovania neziskových organizácií. V demokracii má právo poznať významných darcov občianskych organizácií zapojených do verejného života nielen štát, ale aj občania.

Povinnosti podávania správ a administratívna záťaž

Benátska komisia uvádza, že povinnosti podávať správy by nemali byť „zaťažujúce“ a mali by zodpovedať veľkosti organizácie. Slovenská strana argumentuje, že aj podľa predchádzajúceho právneho rámca boli nadácie, neziskové organizácie a neinvestičné fondy povinné predkladať výročné správy bez ohľadu na svoju veľkosť. V prípade občianskych združení a organizácií s medzinárodným prvkom sa povinnosť týka maximálne 5 % subjektov. Predkladanie vyhlásenia o transparentnosti predstavuje len malú dodatočnú administratívnu záťaž v porovnaní s existujúcimi povinnosťami.

Prahová hodnota pre zverejňovanie darcov

Benátska komisia uvádza, že „hranica 5 000 EUR príspevkov za kalendárny rok môže zahŕňať širokú škálu darcov“. Slovenská strana argumentuje, že v kontexte iných právnych predpisov, ktoré upravujú napríklad financovanie politických strán, je táto prahová hodnota primeraná. Podľa prieskumu má len približne 10 % ľudí teoreticky šancu prekročiť túto hranicu.

Prečítajte si tiež: Zakázané reklamy na Slovensku

Vplyv na darcovstvo

Benátska komisia sa obáva, že povinnosť zverejňovať osobné údaje môže odradiť potenciálnych darcov mimovládnych organizácií. Slovenská strana argumentuje, že zvýšená transparentnosť môže naopak prilákať nových darcov vďaka zvýšenému statusu dôveryhodnosti a transparentnosti mimovládnych organizácií. Údaje z Maďarska ukazujú, že ani v období, keď bol v platnosti maďarský zákon o transparentnosti, nedošlo k poklesu celkovej výšky príspevkov pre mimovládne organizácie.

Sankcie za nedodržanie povinností

Benátska komisia uvádza, že „zákon č. 109/2025 zavádza pokuty za nedodržanie povinností v oblasti podávania správ. Ide o významnú zmenu.“ Slovenská strana argumentuje, že aj pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 109/2025 existovali takéto pokuty pre nadácie a neziskové organizácie.

Záver

Zákon č. 109/2025 Z. z. o transparentnosti mimovládnych organizácií na Slovensku vyvolal rozsiahlu diskusiu. Slovenská republika argumentuje, že zákon je v súlade s ústavným rámcom aj medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a prispieva k posilneniu transparentnosti verejného života prostredníctvom primeraných a legitímnych prostriedkov. Na druhej strane, Benátska komisia vyjadrila obavy týkajúce sa súladu zákona s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a proporcionality opatrení. Diskusia o transparentnosti mimovládnych organizácií a jej vplyve na občiansku spoločnosť zostáva na Slovensku aj naďalej aktuálna.

Príloha: Informácie pre Slovákov pracujúcich v zahraničí a vracajúcich sa domov

Pred odchodom do zahraničia

1. Znalosť jazyka: Ovládanie cudzieho jazyka je kľúčové.
2. Dokumenty a povolenia: Uistite sa, že máte platný cestovný pas alebo občiansky preukaz, overte si platnosť vodičského preukazu.
3. Ubytovanie: Ak zamestnávateľ ponúka ubytovanie, opýtajte sa na podmienky.
4. Doprava a náklady: Naplánujte si cestu a uistite sa, že máte dostatok finančných prostriedkov.
5. Práca: Overte si zamestnávateľa a dohodnite si pracovné podmienky.
6. Povinnosti voči Sociálnej poisťovni: Zistite si, či máte odhlasovacie povinnosti.
7. Povinnosti voči zdravotnej poisťovni: Nezabudnite sa odhlásiť zo zdravotnej poisťovne.
8. Povinnosti voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny: Oznámte úradu, že ste si našli prácu v zahraničí.
9. Povinnosti voči daňovému úradu: Pri odchode do zahraničia nemáte voči daňovému úradu žiadnu ohlasovaciu povinnosť.

Pred návratom na Slovensko

1. Doklady od zamestnávateľa: Vyžiadajte si všetky doklady týkajúce sa pracovného pomeru.
2. Odhlásenie z poistenia: Odhláste sa zo sociálneho a zdravotného poistenia v zahraničí.
3. Odhlásenie z pobytu: Odhláste sa z pobytu.
4. Potvrdenia o zaplatení daní: Uistite sa, že máte potrebné potvrdenia o zaplatení daní.
5. Informovanie inštitúcií: Informujte o svojom odchode ďalšie inštitúcie, napríklad banku, poisťovňu a pod.

#

Prečítajte si tiež: Činnosť Rady seniorov

tags: #Rada #Európy #povinný #príspevok #Slovensko