
Tento článok sa zaoberá problematikou pracovnej zmluvy, úväzkov a zákonných intervalov, pričom zohľadňuje špecifiká pre zamestnancov v doprave, najmä vodičov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, vychádzajúc zo súčasnej legislatívy Slovenskej republiky.
Pracovná zmluva je základný dokument upravujúci pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce (ZP), zamestnávateľ je povinný v pracovnej zmluve uviesť okrem podstatných náležitostí podľa § 43 ods. 1 ZP aj ďalšie pracovné podmienky, ako sú výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby.
Právna úprava týkajúca sa zamestnancov v doprave sa vyznačuje mnohými špecifikami. Zákonodarca pamätá na túto situáciu a v § 3 ods. 2 ZP stanovuje, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. To znamená, že ak nejakú otázku (napríklad pracovný čas) upravuje iný zákon ako ZP, prednosť bude mať úprava podľa tohto osobitného zákona. V prípade zamestnancov v doprave je týmto osobitným zákonom napríklad zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave.
V pracovnoprávnej teórii sa táto situácia nazýva subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce. To znamená, že ak nejakú otázku (napríklad pracovný čas) upravuje iný zákon ako ZP, prednosť bude mať úprava podľa tohto osobitného zákona, pretože v ZP sa uvádza, že v prípade, ak túto otázku (napríklad mzda) neupraví osobitný právny predpis, bude sa na ňu vzťahovať právna úprava ZP. Uvedenú subsidiárnu pôsobnosť ZP obsahuje aj § 1 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z.
Pri určovaní pracovného času zamestnanca v doprave sa vychádza zo zákona o organizácii pracovného času v doprave. Do pracovnej zmluvy sa uvedie pracovný čas podľa tohto zákona alebo odkaz na ustanovenie tohto zákona.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Podľa § 41 ods. 2 ZP, ak osobitný právny predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad. Uvedeným predpokladom pre prácu vodiča je oprávnenie - vodičský preukaz, resp. aj medzinárodný vodičský preukaz (§ 101 zákona o cestnej premávke).
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu. Zamestnávateľ vo zverejnenej pracovnej ponuke na miesto vodiča uvádza medzi predpokladmi na výkon práce vodičské oprávnenie (§ 73 a nasl.), a to pre motorové vozidlo určitej skupiny alebo podskupiny. Rozsah a členenie skupín a podskupín vodičského oprávnenia je upravený v § 76 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Ak vodičovi - zamestnancovi bolo zadržané vodičské oprávnenie, takéto nenahlásenie môže zamestnávateľ kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. V tomto prípade môže okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP alebo uplatniť výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP. Zamestnávateľ môže uplatniť v prípade odobratia vodičského oprávnenia výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 ZP.
Podľa § 12 ods. 2 písm. i) zákona o BOZP je zamestnanec povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci (odkazuje sa na § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia). Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje, ktoré kategórie zamestnancov sa majú podrobiť lekárskej prehliadke a v akej periodicite.
Povinnosť podrobovať sa lekárskym prehliadkam má každá osoba uvedená v § 87 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke. Zamestnanec sa má podrobiť posúdeniu zdravotnej spôsobilosti pre účely § 87 ods. 3 zákona o cestnej premávke. Zákon umožňuje, aby túto lekársku prehliadku vykonali aj lekári pracovnej zdravotnej služby (§ 26 zákona o BOZP, § 30 zákona č. 355/2007 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
V otázke hradenia nákladov sa v § 86 ods. 5 zákona o cestnej premávke uvádza, že náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza ten, koho zdravotná spôsobilosť sa posudzuje („posudzovaná osoba“). V prípade zamestnanca - vodiča, platí § 30 ods. 14 zákona č. 355/2007 Z. z., že náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ.
Psychickú spôsobilosť a jej posudzovanie upravuje § 88 zákona o cestnej premávke. Zároveň sa stanovuje, ktorí vodiči sú povinní podrobiť sa pravidelným psychologickým vyšetreniam a v akom intervale. Psychickú spôsobilosť posudzuje psychológ s certifikátom na certifikovanú činnosť dopravná psychológia („posudzujúci psychológ“).
Zamestnancom - vodičom, je potrebné pripomenúť, že musia nosiť so sebou príslušné doklady. Podľa § 89 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodiči uvedení v § 87 ods. 3 a 4 musia mať pri vedení motorového vozidla pri sebe doklad o zdravotnej spôsobilosti a vodiči uvedení v § 88 ods. 6 musia mať pri vedení motorového vozidla pri sebe aj doklad o psychickej spôsobilosti. Na výzvu policajta sú povinní takýmto dokladom sa preukázať.
Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnancov o právnych predpisoch potrebných na výkon práce v doprave a o tom, kto ho môže vykonávať a v akých intervaloch. Podľa § 39 ZP sú právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj technické predpisy a dopravné predpisy, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Z tohto hľadiska s dopravnými predpismi musí byť oboznámený nielen tzv. vodič z povolania, ale aj osoba, ktorá môže v rámci plnenia pracovných úloh viesť vozidlo (tzv. vodiči - referenti).
Požiadavka na preukázateľnosť oboznamovania znamená, že zamestnávateľ by si mal nechať zamestnancom potvrdiť, že zamestnanec bol oboznámený aj s technickými a dopravnými predpismi. Povinnosť overovať ich znalosť znamená, že by zamestnávateľ mal vyhotovovať testy, ktorými by mal overiť znalosť týchto predpisov zamestnancami.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
Podľa § 27 ods. 2 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík. Školenia a overovania vodičov z hľadiska predpisov BOZP (a teda z hľadiska pracovného práva) už nemusia vykonávať autoškoly.
Zákon č. 280/2006 Z. z. upravuje kurzy základnej kvalifikácie. Zároveň zákon stanovuje, kto nemá povinnosť získať základnú kvalifikáciu. Vodič je zároveň povinný podrobovať sa ďalšiemu pravidelnému výcviku. Ďalší pravidelný výcvik musí vodič vykonať, ak má na území Slovenskej republiky pobyt alebo pracovisko a má osvedčenie o pravidelnom výcviku (§ 8 ods. 3). Osvedčenie o pravidelnom výcviku platí päť rokov (§ 10 ods. 2).
Otázku pracovného času v doprave upravuje osobitný zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave. Zamestnávateľ má urobiť kvalifikáciu/identifikáciu, či nejde o zamestnanca v doprave pre účely zákona č. 462/2007 Z. z. Toto zisťovanie sa musí urobiť na základe § 3 ods. 3 písm. a) až i) zákona č. 462/2007 Z. z. V prípade, ak zamestnanec spĺňa jednu z charakteristík, pôjde o zamestnanca v doprave na účely zákona č. 462/2007 Z. z.
Po kvalifikácii zamestnanca ako zamestnanca v doprave je potrebné vykonať kvalifikáciu/identifikáciu, či ide o zamestnanca v cestnej doprave, v doprave na dráhe, v leteckej doprave, vodnej doprave alebo v pravidelnej osobnej doprave. Napríklad v § 6 ods. 1 sa vymedzujú tzv. osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave, pričom podľa písmena a) sem patria mobilní zamestnanci v cestnej doprave zamestnaní v dopravných podnikoch vykonávajúcich cestnú dopravu, na ktorú sa vzťahujú osobitné predpisy.
Zákon stanovuje v prvej časti (všeobecné ustanovenia) kritériá pre maximálny pracovný čas (§ 3), maximálny čas pracovnej pohotovosti (§ 4), maximálne doby odpočinku (§ 5). Zákon zároveň v osobitnej časti obsahuje obdobné ustanovenia z hľadiska vyššie uvedenej klasifikácie (napr. cestná doprava § 6 až § 11, pravidelná osobná doprava § 25 až § 28).
Ustanovenia osobitnej časti zákona č. 462/2007 Z. z. majú vždy prednosť pred ustanoveniami všeobecnej časti tohto zákona. Zamestnávateľ by nemal zabudnúť, že kolektívna zmluva môže stanoviť práva zamestnanca výhodnejšie.
Ide predovšetkým o tzv. cestné kontroly (§ 30) a kontroly v dopravných podnikoch (§ 31). Zamestnávatelia by si mali osobitne všimnúť § 37 zákona, kde sa pojednáva o tom, aká sankcia (pokuta) za aké správne delikty môže byť zamestnávateľovi uložená.
Uvedenú otázku upravuje vyhláška č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel. Podľa § 2 písm. b) tejto vyhlášky pracovníkom je: vodič z povolania a pracovník, ktorý na pracovnej ceste vedie vlastné vozidlo alebo vozidlo prevádzkovateľa, a pracovník, ktorý práce v súvislosti s prevádzkou vozidiel riadi, alebo opravár, údržbár vozidiel, alebo pracovník vykonávajúci nakládku alebo vykládku vozidla.
Na právnu úpravu SR sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých predpisov v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy.
Zjednodušene možno povedať, že ak rozvrhnutie pracovného času nezodpovedá uvedenej definícii, ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne aj na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac však na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce (týmto spojením sa vyjadruje sezónny charakter niektorých prác).
Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne aj na dni pracovného pokoja. Z hľadiska rozsahu práce nadčas (obmedzujúce limity) je dôležité ustanovenie § 97 ods. Zamestnanec teda môže v rámci nariadenej a dohodnutej práce nadčas v roku odpracovať spolu najviac 400 hodín.
Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno. Prácu nadčas nemožno nariadiť:
Zákonník práce z hľadiska vymedzenia práce nadčas ustanovuje akoby 2 podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. je ustanovený týždenný pracovný čas, takže je možné sledovať aj čas, ktorý zamestnanec odpracoval nad rámec týždenného pracovného času, resp. existuje rozvrh pracovných zmien (harmonogram), ktorý zabezpečí prvú z uvedených podmienok.
Prvá časť definície smeruje k vymedzeniu práce nadčas pre prípad rovnomerne rozvrhnutého pracovného času, ktoré predpokladá dodržanie týždenného pracovného času v rámci týždňa, resp. spravidla v štvortýždňovom období, a druhá časť je charakteristická pre nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas (napr. pre nepretržité prevádzky). Dôležitá je aj definíciou: práca nadčas je práca zamestnávateľom nariadená alebo vykonávaná so súhlasom zamestnávateľa.
Prácou na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase (§ 90 ods. zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce na pracovné zmeny (§ 90 ods. rannou zmenou sa rozumie pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou, odpoludňajšia zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 14. hodinou a 22. hodinou a nočná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6. hodinou (§ 90 ods. pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni, je nepretržitý pracovný režim (§ 90 ods.
Zákonník práce priamo nedefinuje samotný pojem „nepretržitá prevádzka“ napriek tomu, že maximálnu dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca 37,5 hodiny týždenne § 85 Zákonníka práce podmieňuje prácou v nepretržitej prevádzke. Priemerný týždenný pracovný čas by v období najviac 4 mesiacov (výnimočne v období 12 mesiacov) mal predstavovať určený týždenný pracovný čas na prevádzke. Túto podmienku musí zabezpečiť harmonogram striedania pracovných zmien pre každého zamestnanca podľa neho pracujúceho.
Práca podľa vopred určeného harmonogramu striedania pracovných zmien (podľa tzv. zmenového kalendára) je charakteristickým rysom práce v nepretržitej prevádzke a je pre prácu v takomto režime nevyhnutný. Jeho účelom je informovať zmenových zamestnancov o rozložení pracovných zmien, t. j. o povinnosti zamestnanca určitej pracovnej zmeny nastúpiť v určenom čase na výkon práce.
Práca na zmeny v nepretržitej prevádzke spravidla vždy vykazuje určitú pravidelnosť v systéme striedania sa. Pravidelnosťou systému možno chápať skutočnosť, že vždy po určitom období zamestnanec určitej zmeny (napr. zmeny „A“) nastúpi v rovnaký čas (napr. o 6,00 hod.) na prácu v rovnaký kalendárny deň týždňa (napr. v pondelok). Tento úsek je možné nazvať aj možno charakterizovať ako tzv. uzavretý cyklus: zamestnanec po jeho ukončení znova nastúpi v ten istý kalendárny deň na tú istú pracovnú zmenu ako na začiatku predchádzajúceho cyklu. Zmenový kalendár by preto mal byť spracovaný tak, aby v rámci tohto uzavretého cyklu zamestnanec podľa neho pracujúci v priemere na jeden kalendárny týždeň odpracoval určený týždenný pracovný čas.
Pod úpravou zmenového kalendára máme na mysli zosúladenie potreby práce z dôvodu pokrytia nepretržitosti prevádzkového režimu (t. j. počtu hodín pripadajúcich na zamestnanca jednej pracovnej zmeny) s množstvom práce, ktoré pre zamestnanca vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času. Zákonník práce umožňuje predĺžiť prestávku na odpočinok a jedenie, ktorá sa do pracovného času zamestnanca nezapočítava.
Princíp možnej úpravy harmonogramu je vhodnejšie ilustrovať na príklade striedania sa v tzv. V rámci uzavretého cyklu 4 týždňov by zamestnanec mal odpracovať 150 hodín. Tento časový interval by zároveň mal byť vykrytý odpracovaním 14 zmien zamestnancom každej zo 4 pracovných zmien. Ak by všetky zmeny mali dĺžku 11,5 hodiny, celkový počet bez úpravy harmonogramu by predstavoval 161 hodín. V prípade, že niektoré zmeny v harmonograme budú rozpísané kratšie ako 11,5 hodiny (napr. 2 zmeny v rámci 4 týždňov budú ustanovené v dĺžke 6 hodín), zamestnanec pracujúci podľa takto zostaveného zmenového kalendára by v rámci 4 týždňov odpracoval 12 zmien po 11,5 hodiny a 2 zmeny po 6 hodín, spolu 150 hodín.
Pravidelný denný odpočinok trvá najmenej 11 hodín. Menej ako 11 hodín, ale najmenej 9 hodín. Medzi ľubovoľnými dvoma úsekmi týždenného odpočinku môžu byť najviac tri úseky skráteného denného odpočinku. Denný odpočinok musíte ukončiť do 24 hodín po skončení predchádzajúceho úseku denného alebo týždenného odpočinku. Ak sa podieľate na vedení vozidla viacerými osobami, musíte do 30 hodín od ukončenia úseku denného alebo týždenného odpočinku čerpať nový denný odpočinok trvajúci najmenej 9 hodín. To platí pre každého vodiča. Pravidelný týždenný odpočinok trvá najmenej 45 hodín. Skrátený úsek týždenného odpočinku trvá najmenej 24 hodín, ale menej ako 45 hodín. Týždenný odpočinok sa musí začať najneskôr 144 hodín (6 x 24 hodín) po predchádzajúcom úseku týždenného odpočinku.
Zamestnávateľ vám musí zaplatiť vhodné ubytovanie s primeraným spacím a hygienickým zariadením, kde môžete odpočívať. Pravidelný denný odpočinok alebo skrátený týždenný odpočinok môže byť prerušený, ak sprevádzate vozidlo prepravované trajektom alebo vlakom. Máte povolené najviac dve prerušenia v celkovom trvaní najviac 1 hodiny. Počas tohto skráteného týždenného odpočinku musíte mať prístup k lôžkovej kabíne, lôžku alebo ležadlu. Táto výnimka sa vzťahuje len na pravidelný týždenný odpočinok, ak je cesta naplánovaná na najmenej 8 hodín a vodič má prístup k lôžkovej kabíne. Časť svojho pravidelného týždenného odpočinku nesmiete stráviť vo vozidle pred nástupom a/alebo po vystúpení z trajektu/vlaku.
Ak sa na vás vzťahuje nariadenie o pracovnom čase vodičov nákladných alebo osobných vozidiel, musíte správne používať tachograf na zaznamenávanie všetkých činností.
Flexibilné formy zamestnania sú jedným z najtypickejších prejavov flexibility v pracovnom práve. Ich cieľom je prispieť k spružneniu pracovného trhu, k zvýšeniu zamestnanosti. Tieto formy zamestnania by mali tvoriť iba vedľajšiu úlohu v prípadoch, kedy nie je možné alebo účelné vykonávať prácu formou plného pracovného úväzku na neurčitý čas.
Medzi atypické formy zamestnania patrí pracovný pomer na dobu určitú, kratší pracovný čas, delené pracovné miesto, domácka práca alebo telepráca a agentúrne zamestnávanie.
Za atypickú formu zamestnania možno považovať aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov.