
Tento článok sa zaoberá rozdielmi medzi pracovnou zmluvou a občianskoprávnou zmluvou, pričom sa zameriava na príkaznú zmluvu ako typický príklad občianskoprávneho vzťahu. Cieľom je objasniť, kedy je vhodné použiť ktorý typ zmluvy a aké sú ich hlavné charakteristiky.
V dynamickom hospodárskom prostredí je dôležité rozumieť rôznym typom zmlúv, ktoré upravujú pracovné a obchodné vzťahy. Pracovná zmluva a občianskoprávna zmluva sú dva základné typy, ktoré sa líšia v právnom postavení, právach a povinnostiach strán.
Príkazná zmluva je občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý je upravený v § 724 až 732 Občianskeho zákonníka. Definuje sa ako dohoda, ktorou sa príkazník zaväzuje vykonať pre príkazcu určitú činnosť.
Existujú aj špecifické formy príkaznej zmluvy, ako napríklad zmluva o obstaraní veci (§ 733 a nasl. OZ) a zmluva o obstaraní predaja veci (§ 737 a nasl. OZ). Tieto zmluvy majú spoločný základ v príkaznej zmluve, ale upravujú špecifické situácie.
Na rozdiel od pracovnoprávneho vzťahu, príkazná zmluva nezakladá pracovný pomer ani žiadny iný pracovnoprávny vzťah. Zamestnávanie fyzických osôb na základe príkaznej zmluvy je prípustné len vtedy, ak skutočne ide o nezávislý občianskoprávny vzťah, teda ak nevznikajú znaky závislej práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské dávky
Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Ak sa príkazná zmluva uzatvára s cieľom obísť pracovnoprávne predpisy (napr. vyhnutie sa povinnosti platiť odvody, poskytovať dovolenku či dodržiavať pracovný čas), ide o tzv. zastretý pracovnoprávny vzťah, ktorý je neplatný.
Z povahy veci vyplýva, že príkazná zmluva je typicky zmluvou bezodplatnou, pokiaľ zmluvné strany neustanovia inak. Bezodplatnosť príkaznej zmluvy však neznamená beznáhradovosť. Príkazník má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli pri plnení príkazu, ak je to výslovne dohodnuté, napr. paušálne.
Ak nie je otázka odplatnosti v zmluve upravená, súdna prax vychádza z domnienky, že ide o príkaz bez nároku na odmenu, ak odmena nie je obvyklá vzhľadom na povahu činnosti alebo postavenie príkazníka. V obchodnoprávnych vzťahoch však platí opačné pravidlo, podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka sa mandátna zmluva považuje za odplatnú, ak z jej obsahu nevyplýva niečo iné.
Pri príkaznej zmluve je dôležité zohľadniť aj daňové aspekty. Základ dane sa vypočíta ako príjem mínus preukázateľné výdavky. Ak príjemca je fyzická osoba a nie je SZČO a zároveň príjem nepresiahne 500 €, môže byť považovaný za príležitostný príjem, ktorý je oslobodený od dane do výšky 500 € ročne (§9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov). SZČO si môže uplatniť paušálne výdavky 60 % (max. 20 000 €).
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Okrem príkaznej zmluvy existujú aj ďalšie typy zmlúv, ktoré sa často zamieňajú:
Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca má svoje špecifiká. Na rozdiel od občianskeho a obchodného práva, pracovné právo vychádza zo zvýšenej ochrany zamestnanca, ktorý vykonáva závislú prácu a je v podriadenom postavení voči zamestnávateľovi. Riziko výkonu práce znáša zamestnávateľ.
Ak zamestnanec vybočí z rámca plnenia pracovných úloh a škoda nie je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (exces), môže byť založená občianskoprávna zodpovednosť.
Ochranná funkcia pracovného práva sa prejavuje aj v obmedzení výšky náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca.
V súvislosti s prípravou rekodifikácie Občianskeho zákonníka v Slovenskej republike sa diskutuje o tom, či možno založiť priamu zodpovednosť zamestnanca za škodu ním spôsobenú vo vzťahu k tretím osobám. Aktuálne ide o analýzu a aplikáciu § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať
tags: #pracovná #zmluva #vs #občianskoprávna #zmluva #rozdiely