
Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, existovali pracovné kategórie, ktoré zohľadňovali náročnosť a rizikovosť vykonávanej práce. Tieto kategórie mali vplyv na podmienky odchodu do dôchodku. Hoci sa systém pracovných kategórií v priebehu času menil, niektoré aspekty zostávajú relevantné aj v súčasnosti. Tento článok sa zameriava na prepojenie pracovných kategórií a nároku na dôchodok na Slovensku, s dôrazom na ich historický vývoj a súčasný dopad.
Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení sa zachovávajú nároky občanov vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. služieb do I. a II. kategórie funkcií. Znamená to, že osobitne (výhodnejšie) majú pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok a na predčasný starobný dôchodok stanovený dôchodkový vek občania, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb.
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení definoval podmienky pre odchod do dôchodku v závislosti od zaradenia do pracovnej kategórie. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) až c) tohto zákona sa zohľadňovalo 15 rokov v ostatných zamestnaniach v baníctve, ktoré sú vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, ak bol z toho zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení.
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení mal občan nárok na nasledovný dôchodkový vek, ak pred 1. januárom 2000 vykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie (prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií):
Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. sa zohľadňovali aj ďalšie špecifické podmienky.
Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky
Odchodné predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Prečítajte si tiež: Služby pre seniorov v Prešove: Zariadenie Náruč
Prečítajte si tiež: Kariéra v zariadení pre seniorov LUMEN