Nárok pracujúcej osoby na dôchodok: Odstupné a odchodné

Pracujúce osoby majú v súvislosti s odchodom do dôchodku určité nároky, ktoré im zabezpečujú finančnú kompenzáciu za ich prácu a ukončenie pracovného pomeru. Medzi tieto nároky patrí odstupné a odchodné, pričom každý z nich plní inú funkciu a vzniká za iných podmienok.

Odstupné: Kompenzácia pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Odstupné predstavuje kompenzáciu pre zamestnanca v prípade, že s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov, ktoré sú definované v § 63 Zákonníka práce. Dôležité je, že nárok na odstupné nevzniká automaticky pri každom ukončení pracovného pomeru, ale len pri splnení určitých podmienok.

Kedy vzniká nárok na odstupné?

Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer so zamestnancom, ktorý u neho pracoval minimálne 2 roky, a to z nasledovných dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce:

• Zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
• Zamestnanec sa stal nadbytočným, napríklad z dôvodu organizačných zmien.

Dôležité je zdôrazniť, že ak zamestnanec podá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká.

Výpočet výšky odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od dňa nástupu do práce až po deň doručenia výpovede alebo uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na príspevok

Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku

Odchodné predstavuje odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Ide o akúsi formu uznania za jeho celoživotnú prácu a kariéru u daného zamestnávateľa.

Podmienky pre vznik nároku na odchodné

Zákonník práce definuje dve situácie, v ktorých môže zamestnancovi vzniknúť nárok na odchodné:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%). Stačí, ak zamestnancovi vznikne nárok na jeden z týchto dôchodkov.
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri prepúšťaní

Zamestnávateľ, ktorý plánuje ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, z dôvodu organizačných zmien alebo iných dôvodov, je povinný požiadať o predchádzajúci súhlas príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto povinnosť vyplýva z § 66 ods. 1 Zákonníka práce a § 77 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.

Potrebné dokumenty k žiadosti o súhlas

K žiadosti o predchádzajúci súhlas je potrebné priložiť nasledovné dokumenty, v závislosti od dôvodu výpovede:

• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (organizačné zmeny):
  • Zápis z vedenia organizácie (ak ide o akciovú spoločnosť).
  • Zápis z predstavenstva spoločnosti alebo valného zhromaždenia (ak ide o spoločnosť s ručením obmedzeným).
  • Vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede z dôvodu organizačných zmien (ak zamestnávateľ má odborový orgán).
• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (pracovný úraz alebo choroba z povolania):
  • Lekársky posudok.
  • Vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede (ak zamestnávateľ má odborový orgán).
• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce (nespĺňanie požiadaviek):
  • Vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede (ak zamestnávateľ má odborový orgán).
• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 75 a prísluš. písm. zákona č. 55/2017 Z. z.:
  • Vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede (ak zamestnávateľ má odborový orgán).

Výnimky z povinnosti žiadať o súhlas

Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa nevyžaduje v prípade, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v prípadoch podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: ZŤP a PN na dohodu: Máte nárok?

Podobný postup ako pri uplatnení Zákonníka práce zamestnávateľ zachová aj v prípade, ak uplatňuje zákon č. 55/2017 Z. z.

Úrazové poistenie a nároky zamestnancov

Zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený s výnimkou zamestnávateľa sudcu a prokurátora (§ 16 zákona č. 461/2003 Z. z.). Sadzba poistného na úrazové poistenie je závislá od tzv. nebezpečnostnej triedy, do ktorej je zamestnávateľ zaradený. Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určuje Sociálna poisťovňa podľa prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom.

Úrazový príplatok pre zamestnaných dôchodcov

Od 1. augusta 2006 nastali zmeny v súvislosti s nemocenským poistením zamestnaných dôchodcov. V praxi sa objavila otázka, či má zamestnaný dôchodca po tomto dátume nárok na úrazový príplatok, ak sa stal dočasne práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Pokiaľ sa na zamestnanca - dôchodcu pred 1. augustom 2006 vzťahovalo povinné nemocenské poistenie, mal v prípade dočasnej práceneschopnosti z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 dní a od 11. dňa na nemocenské. Po 1. auguste 2006 však zamestnanec - dôchodca už nemá nárok na nemocenské. Ak sa stane dočasne práceneschopným z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok len na náhradu príjmu počas prvých 10 dní.

Zákon v § 85 definuje, že nárok na úrazový príplatok má zamestnanec, ak má nárok na náhradu príjmu alebo nemocenské z nemocenského poistenia. Cieľom zákonodarcu bolo definovať, kto má nárok na úrazový príplatok. V zákone však nenájdeme ustanovenie obmedzujúce dĺžku obdobia, počas ktorého sa poskytuje úrazový príplatok. Z toho vyplýva, že zamestnanec - dôchodca, ktorý sa po 1. auguste 2006 stal dočasne práceneschopným z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok na úrazový príplatok počas celej doby trvania nároku na náhradu príjmu, t. j. maximálne počas prvých 10 dní dočasnej práceneschopnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky a Možnosti Jaslí

Výpočet denného vymeriavacieho základu u zamestnancov, ktorí nie sú povinne nemocensky poistení

Zákon o náhrade príjmu nedefinuje dostatočne jasne postup pri výpočte denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý nie je povinne nemocensky poistený. V prípade zamestnanca, na ktorého sa nevzťahuje povinné nemocenské poistenie, nie je možné určiť denný vymeriavací základ, pretože pre neho nie je možné určiť rozhodujúce obdobie.

Invalidné dôchodky: Zmeny po roku 2004

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinný pred 1. januárom 2004 osobitne definoval invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení však pozná len pojem "invalidný dôchodok".

Jednou zo základných podmienok na priznanie invalidného dôchodku je invalidita definovaná ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poistenec s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % má sumu invalidného dôchodku vypočítanú "v plnej výške". Poistenec s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac o 70 %, má sumu invalidného dôchodku vypočítanú násobenú percentom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Po 1. januári 2004 Sociálna poisťovňa rozbehla proces preskúmania trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok u všetkých poberateľov invalidných dôchodkov a čiastočných invalidných dôchodkov priznaných "po starom". Pretože tento proces trvá niekoľko rokov, bolo v zákone prijaté prechodné ustanovenie a invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Platenie poistného na invalidné poistenie u poberateľov invalidných dôchodkov priznaných pred rokom 2004

Poistenec, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, neplatí poistné na invalidné poistenie, ak nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. decembri 2003. Toto platí do preskúmania trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 zákona. Toto sa týka výlučne poberateľov invalidného dôchodku priznaného "po starom" a neuvádza sa poberateľ čiastočného invalidného dôchodku.

tags: #pracujúca #osoba #nárok #na #dôchodok