Nárok osoby ZŤP pracujúcej na dohodu na nemocenské na Slovensku

Tento článok sa zaoberá problematikou nároku na nemocenské osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP), ktorá pracuje na dohodu na Slovensku. Rozoberieme podmienky, za ktorých má osoba ZŤP nárok na nemocenské, a tiež špecifické aspekty, ktoré sa týkajú zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím má na Slovensku určité osobitné pravidlá, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby a snažia sa im zabezpečiť rovnaké príležitosti. Cieľom je zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov a vytvoriť im vhodné pracovné podmienky.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávatelia majú voči občanom so zdravotným postihnutím niekoľko povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti a ďalších predpisov. Medzi tieto povinnosti patrí:

• Viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. h) zákona o službách zamestnanosti.
• Poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie.
• Zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
• Prispôsobiť pracovisko potrebám zamestnanca so zdravotným postihnutím a ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.
• Zabezpečiť potrebnú odbornú prípravu a starať sa o jej zvyšovanie.

Príspevky pre zamestnávateľov

Štát poskytuje zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím, rôzne príspevky. Tieto príspevky majú motivovať zamestnávateľov k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím a kompenzovať im zvýšené náklady spojené s ich zamestnávaním. Medzi tieto príspevky patria príspevky na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov so zdravotným postihnutím a pod.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákon chráni zamestnancov so zdravotným postihnutím aj pri skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ je pri výpovedi z pracovného pomeru ešte viac limitovaný. Ak sa zamestnávateľ chystá dať výpoveď zamestnancovi so zdravotným postihnutím, potrebuje predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu by bola výpoveď neplatná. Súhlas úradu nie je potrebný, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Nemocenské poistenie a nárok na nemocenské

Ak sa zamestnanec stane práceneschopným z dôvodu choroby alebo úrazu, môže to mať negatívny dopad na jeho finančnú situáciu. Nemocenské poistenie je systém, ktorý má za cieľ zmierniť tieto dopady a zabezpečiť zamestnancovi príjem aj počas práceneschopnosti.

Dočasná pracovná neschopnosť a jej potvrdenie

Dočasnú pracovnú neschopnosť zamestnanca potvrdzuje ošetrujúci lekár. Lekár uznáva zamestnanca za práceneschopného vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať ePN pre všetkých lekárov.

Hmotné zabezpečenie počas práceneschopnosti

V prípade uznania práceneschopnosti má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie. Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• počas prvých 3 dní (vrátane) dočasnej pracovnej neschopnosti: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ),
• od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa počíta ako: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je:

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa, kedy vznikla PN.
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Povinnosti a práva počas práceneschopnosti

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec určité povinnosti, ktorých dodržiavanie je kontrolované. Ide najmä o dodržiavanie liečebného režimu a oznamovanie zmeny miesta pobytu. V prípade porušenia liečebného režimu môže Sociálna poisťovňa uložiť sankcie.

Nárok osoby ZŤP pracujúcej na dohodu na nemocenské

Pre posúdenie nároku osoby ZŤP pracujúcej na dohodu na nemocenské je kľúčové, či táto osoba platí nemocenské poistenie. Ak osoba ZŤP pracuje na dohodu a je povinne nemocensky poistená (napríklad z dôvodu, že jej príjem presahuje určitú hranicu), má nárok na nemocenské za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci. Ak však nemocenské poistenie neplatí, nárok na nemocenské jej nevzniká.

Minimálny preddavok na poistné

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. To znamená, že ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. Existujú však výnimky, kedy sa minimálny preddavok neuplatňuje, napríklad ak je zamestnanec zároveň poistencom štátu.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Osobitné postavenie osôb so zdravotným postihnutím

Podľa §12 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň, t. j. bude sa platiť z reálne dosiahnutého príjmu (pretože sa na neho vzťahuje §16a ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.).

Príklad: Minimálny Preddavok a Osoby ZŤP

Ak je zamestnanec zároveň poistencom štátu podľa §11 ods. 7 a 8 zákona č. 580/2004 Z. z. tak sa neho vzťahuje výnimka z minimálneho preddavku zamestnanca (a rovnako aj výnimka z minimálneho poistného zamestnanca v rámci RZ - vid §13b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.). Ak sa na zamestnanca nevzťahuje ani jedna z výnimiek podľa §16a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. tak platí minimálne preddavky.

Dôležité body

• Osoba ZŤP pracujúca na dohodu má nárok na nemocenské, ak je povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená.
• Zamestnávatelia majú povinnosti voči zamestnancom so zdravotným postihnutím, vrátane prispôsobenia pracoviska a zabezpečenia odbornej prípravy.
• Štát poskytuje zamestnávateľom príspevky na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím.
• Osoby so zdravotným postihnutím majú špeciálne postavenie pri platení poistného.
• Pri posudzovaní nároku na nemocenské je potrebné zohľadniť individuálnu situáciu osoby ZŤP a jej poistný status.

tags: #nárok #osoba #ZTP #pracujúca #na #dohodu