Pracujúci dôchodca a nepostihnuteľné sumy pri exekúcii

Exekúcia je nástroj na zabezpečenie splatenia dlhu, ak dlžník odmieta platiť dobrovoľne. Ide o nútený výkon rozhodnutia, ktorý zasahuje do majetku dlžníka proti jeho vôli a núti ho uhradiť dlh. V praxi sa často uplatňuje exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Tento článok sa zameriava na exekúcie zrážkami zo mzdy u pracujúcich dôchodcov a na to, ako sa určujú nepostihnuteľné sumy, ktoré im musia zostať.

Právny rámec exekúcií zrážkami zo mzdy

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje výkon exekučných zrážok zo mzdy, je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Pri výpočte a realizácii zrážok postupuje zamestnávateľ v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a s nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Začatie exekúcie zrážkami zo mzdy

Vykonanie exekúcie formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie. Platiteľovi mzdy (zamestnávateľovi) vzniká povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca. Exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie. Doručením exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka.

Ak zamestnanec, ktorému majú byť vykonané zrážky zo mzdy, poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo. Ak zamestnanec po doručení príkazu na exekúciu zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahuje na nového zamestnávateľa, ktorý mu vypláca mzdu. Navyše musí zmenu zamestnania oznámiť do jedného týždňa exekútorovi. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy tak vzniká novému zamestnávateľovi.

Čistá mzda a zrážky zo mzdy

Zrážky zo mzdy sa realizujú z čistej mzdy dlžníka. Čistá mzda sa vypočíta ako rozdiel medzi hrubou mzdou a preddavkom na daň alebo daň z príjmov, poistným na sociálne poistenie a preddavkom na zdravotné poistenie. Do čistej mzdy sa započítavajú čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií, ale nezapočítava sa prídavok na dieťa.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Nepostihnuteľná suma

Základná suma (tzv. nepostihnuteľná suma) predstavuje sumu, ktorá sa povinnému nemôže zraziť. Cieľom je zabezpečiť, aby dlžník mal prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb pre seba a svoju rodinu. Výška základnej sumy závisí od:

• počtu osôb, ktoré povinný vyživuje (napr. manželka, deti),
• aktuálnej sumy životného minima, ktorá platí v danom mesiaci, kedy sa zrážka vykonáva,
• skutočnosti, či sa vymáha pohľadávka, ktorou je výživné na maloleté dieťa.

Výpočet nepostihnuteľnej sumy pre pracujúceho dôchodcu

Poberatelia dôchodkových dávok majú pri uspokojovaní pohľadávok osobitné postavenie, ktoré spočíva v tom, že majú zvýšenú exekučnú ochranu. Ak je povinná osoba poberateľom dôchodkovej dávky, nesmie sa jej zraziť základná suma vo výške:

• 100 % zo životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, na plnoletú fyzickú osobu,
• 50 % zo životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, na každú plnoletú fyzickú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné. Táto suma sa započítava aj na manžela/manželku, ktorý má samostatný príjem.

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa nepostihnuteľná suma vo výške 50 % zo životného minima na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne. Suma 50 % zo životného minima sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá nútený výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Zmeny vo výpočte od 1. januára 2022

Od 1. januára 2022 platí, že nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na manželku, dieťa) sa pri uspokojovaní neprednostných pohľadávok uplatní aj na takú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Tretinový systém zrážok zo mzdy

Na účely zrážok zo mzdy povinného slúži zvyšok čistej mzdy, ktorý je rozdielom čistej mzdy po odpočítaní základnej (nepostihnuteľnej) sumy. Tento rozdiel sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, pričom z nej možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Ide o pohľadávky výživného, pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach sociálneho poistenia, pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví alebo úmyselným trestným činom, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť toto poistné, pohľadávky z prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa, príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami.

Prečítajte si tiež: Aké odvody platí dôchodca?

Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina nestačí na ich úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa vždy pripočíta k základnej sume, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, a vyplatí sa povinnému.

Ak po odpočítaní nepostihnuteľných súm je zvyšok čistej mzdy zamestnanca ≤ 0, zrážku nemožno vykonať. Ak po odpočítaní nepostihnuteľných súm je zvyšok čistej mzdy zamestnanca < ako 150 % životného minima, výsledok sa zaokrúhli na číslo deliteľné tromi a rozdelí sa na tri tretiny. Ak po odpočítaní nepostihnuteľných súm je zvyšok čistej mzdy zamestnanca > ako 150 % životného minima, suma 150 % životného minima sa rozdelí na tri tretiny a suma prevyšujúca čiastku 150 % životného minima sa pripočíta k prvej tretine.

Suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia

Od 1. 1. 2022 tretinový systém končí pri sume, ktorá predstavuje trojnásobok základnej sumy podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády (3 x 140 % životného minima). Znamená to, že suma, ktorá sa bude deliť na tretiny, končí od 1. 1. 2022 pri sume 915,84 eur. Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zráža celý, je 3-násobok nepostihnuteľnej sumy na povinného pri neprednostnej pohľadávke.

Príklady výpočtu exekučných zrážok

Príklad č. 1

Zamestnanec je ženatý a má dve maloleté deti. Pre výpočet exekučných zrážok zo mzdy dosiahol čistú mzdu vo výške 498,45 €. Ako sa postupuje pri určení čiastky na uspokojenie jeho exekučných zrážok?

• Čistá mzda na účely výpočtu exekučných zrážok: 498,45 €
• Nepostihnuteľná suma na povinného: 118,85 €
• Nepostihnuteľná suma na manželku: 49,52 €
• Nepostihnuteľná suma na 2 deti: 99,04 € (49,52 x 2)
• Nepostihnuteľné sumy spolu: 267,41 €
• Čistá mzda po odpočte nepostihnuteľných súm (ide o nižšiu sumu, ako je 297,13 €): 231,04 €
• Výpočet 1/3 so sumy 231,04: 77,01 €

Na uspokojenie exekučných pohľadávok sa použije prvá a druhá tretina zvyšku čistej mzdy, t. j. 154,02 €. Tretia tretina vo výške 77,01 € sa pripočíta k nepostihnuteľným sumám zamestnanca a vyplatí sa mu (267,41 + 77,01).

Prečítajte si tiež: Nemocenské pre pracujúcich invalidných dôchodcov

Príklad č. 2

Zamestnanec má manželku a dve nezaopatrené deti. Na účely výpočtu exekučných zrážok dosiahol čistú mzdu vo výške 794,65 €. Ako sa bude postupovať pri výpočte jeho exekučných zrážok?

• Čistá mzda na účely výpočtu exekučných zrážok: 794,65 €
• Nepostihnuteľná suma na povinného: 118,85 €
• Nepostihnuteľná suma na manželku: 49,52 €
• Nepostihnuteľná suma na 2 deti: 99,04 € (49,52 x 2)
• Nepostihnuteľné sumy spolu: 267,41 €
• Čistá mzda po odpočte nepostihnuteľných súm (ide o vyššiu sumu, ako je 297,13 €): 527,24 €
• Výpočet 1/3 so sumy 297,13 €: 99,04 €
• Rozdiel medzi čistou mzdou po odpočte nepostihnuteľných súm a sumou 297,13 €: 527,24 - 297,13 = 230,11
• Zrážka zo mzdy: 230,11 + 99,04 = 329,15

Zamestnávateľ zrazí zamestnancovi sumu 329,15 € ako exekučné zrážky a vyplatí mu mzdu vo výške 465,50 € (794,65 - 329,15).

Životné minimum

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

tags: #pracujúci #dôchodca #a #nepostihnuteľné #sumy #pri