
Slovenský trh práce sa vyznačuje rôznymi formami zamestnávania, pričom zamestnávanie na dohodu a formou živnosti je čoraz rozšírenejšie. Zatiaľ čo tieto formy môžu prinášať výhody pre zamestnávateľa, zamestnanci v klasickom pracovnom pomere majú zvyčajne lepšie podmienky a sociálne benefity. Tento článok sa zameriava na podmienky ukončenia pracovného pomeru pracujúceho dôchodcu, s dôrazom na jeho práva a nároky, ako sú odstupné a odchodné.
Zamestnanci v pracovnom pomere majú zákonný nárok na rôzne sociálne benefity, ako sú stravné, materská a rodičovská dovolenka, zabezpečenie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania. Zákonník práce definuje podmienky odmeňovania, príplatky za víkendovú prácu, nárok na dovolenku, pracovné cesty a prestávky v práci. Na rozdiel od živnostníkov, ktorí ručia za škody celým svojím majetkom, ručenie zamestnanca v pracovnom pomere je obmedzené.
Pri ukončení pracovného pomeru, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, vznikajú zamestnancom určité nároky. Ide predovšetkým o odstupné a odchodné, ale aj o nárok na výplatu mzdy. Ak zamestnanec nemá vyčerpanú dovolenku, vzniká mu nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Zákonník práce tiež upravuje minimálne nároky zamestnanca pri obmedzeniach po skončení pracovného pomeru.
Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí napríklad situácia, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu doručenia výpovede alebo uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru. Je dôležité zdôrazniť, že zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak podá výpoveď sám.
Odchodné predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Tento nárok prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom
Zákonník práce stanovuje minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, ale len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
Nižšie sú uvedené niektoré praktické príklady a otázky týkajúce sa nároku na odchodné a odstupné:
Novela Zákonníka práce od 1.1.2022 umožnila zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer so zamestnancom nad 65 rokov, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto ustanovenie však bolo Ústavným súdom SR pozastavené, a teda sa neuplatňuje.
Prečítajte si tiež: Aké odvody platí dôchodca?
Prečítajte si tiež: Nemocenské pre pracujúcich invalidných dôchodcov
tags: #pracujúci #dôchodca #ukončenie #pracovného #pomeru #podmienky