Výška súdneho poplatku za dovolanie

Súdne poplatky sú platby, ktoré účastník konania platí štátu za úkony súdu, orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Výška týchto poplatkov je určená zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Všeobecné informácie o súdnych poplatkoch

Súdny poplatok je plnením, ktoré platí účastník konania pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

Vo všeobecnosti platí jednoduchý princíp, a to že pokiaľ nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku súd vo veci nezačne konať a konanie zastaví. Je to preventívna funkcia súdneho poplatku. Preventívna funkcia sleduje predchádzanie, resp. chráni pred šikanóznymi žalobami a vedením akademických sporov. Jej účelom je pôsobiť preventívne pred zbytočným alebo svojvoľným uplatňovaním práva (prevencia pred zneužívaním súdneho konania). V prípade, že je predmetom súdneho konania spor, tak súdneho poplatku je priradená i sankčná funkcia. Tá sa prejavuje v povinnosti nahradiť trovy konania (a teda aj súdny poplatok), ktorú súd uloží tomu účastníkovi v konaní, ktorý mal vo veci neúspech (represia za vyvolanie zbytočného sporu).

Kedy sa platí súdny poplatok?

Súdny poplatok je potrebné zaplatiť vtedy, keď vznikne poplatková povinnosť. Poplatková povinnosť vzniká:

  • podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ,
  • spísaním podania do zápisnice pred súdom,
  • vydaním rozhodnutia o dedičstve,
  • speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu,
  • podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je možné voči poplatníkovi vymáhať,
  • podaním námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu,
  • v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Spôsoby zaplatenia súdneho poplatku

Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre zdravotne postihnutých

Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku v konaní pred obchodným registrom, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur.

Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.

Výška súdneho poplatku za dovolanie

Za dovolanie sa vyberá súdny poplatok vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Sadzba poplatku je uvedená buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Tieto sadzby nájdeme v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.

Oslobodenie od súdnych poplatkov

Existujú dva spôsoby oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok:

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?

  1. Zákonné oslobodenie: Zákon priamo ustanovuje okruh subjektov a konaní, ktoré sú od platenia súdneho poplatku oslobodené.
  2. Oslobodenie na základe rozhodnutia súdu: Tomuto spôsobu oslobodenia od súdneho poplatku musí predchádzať žiadosť (návrh) subjektu, ktorý o oslobodenie žiada.

Konania oslobodené od súdneho poplatku

Od poplatku je oslobodené súdne konanie:

  • o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo,
  • o spôsobilosti na právne úkony,
  • vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti,
  • vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,
  • vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,
  • vo volebných veciach,
  • vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
  • o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení,
  • o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
  • o kompetenčnej žalobe,
  • o vydaní súhlasu s inšpekciou.

Subjekty oslobodené od súdneho poplatku zo zákona

Od poplatku sú oslobodení:

  • Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa,
  • obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu,
  • nadácie a charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov,
  • žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
  • navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom,
  • nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,
  • prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby alebo na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,
  • maloleté dieťa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva,
  • žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
  • žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom,
  • žalobca v konaní o poddlžníckej žalobe,
  • profesionálni vojaci, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu služobných orgánov týkajúcich sa skončenia služobného pomeru a s tým súvisiacich nárokov podľa osobitných predpisov,
  • žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
  • navrhovateľ pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia,
  • správca podľa osobitného predpisu, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu,
  • žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu,
  • žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu,
  • žalobca v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu,
  • žalobca v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu,
  • diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť; toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a žalôb alebo návrhov na začatie konania, ak je predmetom sporu nehnuteľnosť,
  • spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku

Žiadosť alebo tiež návrh na oslobodenie od súdneho poplatku môže podať každý subjekt s postavením strany v súdnom konaní, ktorému zároveň vznikla poplatková povinnosť. Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku teda môže podať fyzická ale aj právnická osoba. Takýto návrh je potrebné riadne odôvodniť. O podanom návrhu rozhoduje súd príslušný na konanie vo veci. Súd rozhodne kladne vtedy, ak zistí že oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú pomery strany. Podľa súdnej praxe sa pomery najčastejšie preukazujú písomnými dokladmi o majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch (potvrdenie o príjme, potvrdenie o výške dôchodku, majetkové priznanie, potvrdenie o zdravotnom stave, atď). Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Vrátenie súdneho poplatku

Prípady, kedy sa súdny poplatok vráti upravuje § 11 zákona o súdnych poplatkoch. Poplatok sa vráti napr. ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa vo väčšine prípadov vracia krátený o 1 %, najmenej však o 6,70 eura.

Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok

Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura.

Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Poplatok sa vráti v plnej výške, ak žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa osobitných predpisov bola vybavená kladne.

Orgány, ktoré:

a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia,

b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.

Ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.

V rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa sa zaokrúhli na eur.

Čo sa však týka vrátenia poplatku, ak strana ktorá ho zaplatila bola v konaní vo výsledku úspešná, s tým sa vysporiada súd pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, a patrí k nim teda aj súdny poplatok. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Príklad z praxe

Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadom, kde sťažovatelia podali dovolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Bardejov. Okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľa vo veci súdnych poplatkov. Sťažovatelia namietali, že výška vyrubeného súdneho poplatku je nesprávna a že v danej veci išlo o civilnoprávny spor, nie o spor obchodnoprávny. Ústavný súd však ich sťažnosť odmietol.

tags: #výška #súdneho #poplatku #za #dovolanie