Pracujúci dôchodcovia v štátnej správe: Podmienky a aktuálny vývoj

V slovenskej štátnej správe pracuje značné množstvo zamestnancov v dôchodkovom veku, ktorí okrem mzdy poberajú aj starobný dôchodok. Táto situácia vyvoláva diskusie a snahy o zmenu legislatívy, ktoré sa zameriavajú na úpravu podmienok zamestnávania týchto osôb.

Snahy o obmedzenie veku zamestnancov vo verejnej správe

Poslanec Národnej rady SR Miroslav Kadúc (OĽaNO) sa novelou zákona o štátnej službe neúspešne snažil obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov. Argumentoval tým, že maximálny vek je stanovený v tretine členských štátov Európskej únie. Jeho návrh zákona nebol schválený parlamentom.

Kadúc navrhoval, aby sa nadobudnutím veku 63 rokov automaticky skončil pracovný pomer zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca. Zároveň navrhoval zaviesť povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne poberá plat a starobný dôchodok.

Poslanec OĽaNO reagoval na skutočnosť, že vo verejnej správe pracuje veľká skupina osôb v dôchodkovom veku, ktoré okrem príjmu poberajú aj starobný dôchodok. Ako argument uviedol aj vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s dostatočnou kvalifikáciou. Právna norma by zasahovala len do pracovnoprávnych vzťahov v oblasti verejnej správy, kde má štát právomoc kontrolovať dĺžku vykonávania určitej činnosti v príslušných zákonoch.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne k 30. júnu 2014 pracovalo ako zamestnanci 56 436 poberateľov starobného dôchodku a 53 641 poberateľov starobného dôchodku pracovalo na dohodu. K tomu istému dátumu úrady práce evidovali 345-tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Kadúc tiež poukázal na údaje Štatistického úradu o príjmoch a výdavkoch domácností z roku 2012, podľa ktorých sú najviac ohrozené rodiny, kde je živiteľom slobodný rodič, a nezamestnaní.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Novela Zákonníka práce a skončenie pracovného pomeru po dosiahnutí veku 65 rokov

Novela Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2022, priniesla možnosť pre zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Konkrétne, do ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré umožňuje zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi, pribudlo nové písmeno f): "zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok".

Zároveň došlo k zmene súvisiacich ustanovení Zákonníka práce, a to tých, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru dohodou a odstupného.

Pozastavenie účinnosti ustanovenia Ústavným súdom SR

Ústavný súd Slovenskej republiky však 15. decembra 2021 rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Toto rozhodnutie znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1. januára 2022 neaplikuje a zamestnávatelia ho teda nemôžu využiť.

Podmienky pre ukončenie pracovného pomeru

Pre platnosť tohto ustanovenia by museli byť splnené obe podmienky súčasne: dosiahnutie veku 65 rokov a vznik nároku na starobný dôchodok.

Dôsledky výpovede zo strany zamestnávateľa

Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa tohto ustanovenia, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, by začala plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak však zamestnanec odpracoval pre zamestnávateľa viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace.

Prečítajte si tiež: Aké odvody platí dôchodca?

Odstupné

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku a splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru.

Nový výpovedný dôvod v Zákonníku práce (účinný od 1.1.2022)

Posledná novela Zákonníka práce, prijatá zákonom č. 76/2021 Z. z., zaviedla nový výpovedný dôvod na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ je oprávnený ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň vek potrebný na starobný dôchodok.

Dosiahnutie určitého veku zamestnanca ako dôvod skončenia pracovného pomeru existuje v slovenskom právnom poriadku už od roku 2017, avšak iba v prípade štátnozamestnaneckých pomerov. Podľa Zákona o štátnej službe sa štátnozamestnanecký pomer skončí uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov.

Pre pracovné pomery upravované Zákonníkom práce musia byť kumulatívne splnené dve podmienky - dosiahnutie veku 65 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku. Splnenie podmienky dovŕšenia 65 rokov možno posudzovať u všetkých zamestnancov rovnako. Dosiahnutie veku určeného na nárok na starobný dôchodok sa posudzuje individuálne podľa Zákona o sociálnom poistení, t.j. podľa pohlavia, roku narodenia, či počtu vychovaných detí.

Na rozdiel od štátnozamestnaneckého pomeru, ukončenie pracovného pomeru upraveného Zákonníkom práce je fakultatívne, keďže rozhodnutie vypovedať pracovný pomer z uvedených dôvodov je ponechané na vôli zamestnávateľa. Novela teda zakladá možnosť a nie povinnosť skončiť pracovný pomer so zamestnancom.

Prečítajte si tiež: Nemocenské pre pracujúcich invalidných dôchodcov

Ak zamestnávateľ ukončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z uvedených dôvodov, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka závisí od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Zamestnávateľ nemá tzv. „ponukovú povinnosť“, čiže povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce.

Dôvod ukončenia musí zamestnávateľ vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, respektíve ho uviesť v dohode.

Cieľom novely bolo povzbudiť striedanie generácií na pracovisku, avšak toto zákonné riešenie vyvolalo rozpačité postoje so zreteľom na zásadu zákazu diskriminácie. Zákonník práce vo svojom § 13 ods. 1 písm. a) zakazuje diskrimináciu zamestnancov z dôvodu veku.

Odstránenie diskriminácie zamestnancov na základe veku upravuje aj právo Európskej únie. Podľa čl. 6 Smernice Rady 2000/78/ES, členské štáty môžu ustanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Výpoveď z pracovného pomeru, ako aj ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu dosiahnutia určitého veku sú v súlade s touto smernicou, keďže dôvodom ich zakotvenia bola podpora zamestnanosti, generačná výmena zamestnancov, či zlepšenie zamestnávania mladých ľudí.

Jedným z argumentov zákonodarcu pri zakotvení nového výpovedného dôvodu bolo aj poukázanie na iné členské štáty Európskej únie, ktorých právne poriadky v určitých formách taktiež umožňujú rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ako napríklad v Írsku, kde zamestnanci v prípade ukončenia pracovného pomeru po dosiahnutí určitého veku už nemajú nárok na odstupné. V Rakúsku je zase možné v pracovnej zmluve dojednať, že pracovný pomer možno ukončiť po dovŕšení dôchodkového veku zamestnanca, avšak podľa rozhodnutia rakúskeho Najvyššieho súdu môžu zamestnankyne takéto ustanovenia napadnúť ako diskriminačné, keďže v súčasnosti dosahujú ženy v Rakúsku dôchodkový vek o 5 rokov skôr ako muži. Naopak, v niektorých iných krajinách Európskej únie dosiahnutie určitého veku zamestnanca nemôže byť dôvodom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako napríklad v Česku.

tags: #pracujúci #dôchodcovia #v #štátnej #správe #podmienky