
Pracujúci občania so zdravotným postihnutím (ZŤP) majú v oblasti dovolenky špecifické práva a nároky, ktoré je dôležité poznať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto právach a nárokoch, ako aj o ďalších relevantných aspektoch zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.
Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.
Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.
Novelou Zákonníka práce sa s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla do zákona legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa, ktorá dovtedy v Zákonníku práce absentovala. Podľa tejto definície sa za zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa na účely Zákonníka práce považuje zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety.
Prečítajte si tiež: Benefity pre pracujúcich dôchodcov
V zmysle uvedeného nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa osobne trvale starajú o dieťa, teda, okrem iného, zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom. Ak zamestnanec nežije v jednej domácnosti s dieťaťom, zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca oznámenie a preukázanie relevantnej miery starostlivosti o dieťa.
Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky. Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.
Rovnakým spôsobom bude pravidlá vzniku a zániku nároku na dodatočný jeden týždeň dovolenky pre zamestnanca do 33 rokov veku trvale sa starajúceho o dieťa s účinnosťou od 1. januára 2022 upravovať aj Zákonník práce. V zmysle novely, ktorá vstúpi do účinnosti od 1. januára 2022, bude zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, patriť zvýšenie dovolenky za kalendárny rok na najmenej päť týždňov nad rámec základnej výmery dovolenky (t. j. Súčasná právna úprava však nebráni v priznaní nároku na dovolenku za kalendárny rok zamestnanca do 33 rokov veku, ktorý v priebehu kalendárneho roka nadobudne, resp.
Písomné oznámenie trvalej starostlivosti o dieťa nemá zákonom predpísanú formu. Zamestnávateľ môže spôsob oznamovania vzniku, resp. zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa vrátane požadovaných dokladov upraviť v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise.
V prípade, že zamestnávateľ odvolal zamestnanca z dovolenky, je povinný zaplatiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku tejto zmeny alebo v dôsledku toho, že využil svoje právo a zamestnanca z dovolenky odvolal. Takými nákladmi sú napr. náklady spojené s rezerváciou pobytu, prípadne jeho plnou alebo alikvotnou úhradou, cestovné náklady, náklady poistenia a pod. Zamestnávateľ je preto povinný nahradiť napr. Podmienkou však je, aby mal zamestnanec dovolenku preukázateľne odsúhlasenú zamestnávateľom, k čomu slúžia dovolenkové lístky. Zamestnanec by si mal zakúpiť dovolenku až po tom, ako mu ju zamestnávateľ schváli (v rámci plánu dovoleniek), resp.
Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom
Zamestnávateľ sa však so zamestnancom môže dohodnúť, že niektoré dni počas dovolenky bude pracovať, avšak tento deň sa nebude považovať za dovolenku, ale za pracovný deň. Ak zamestnanec musel počas dovolenky vynaložiť výdavky spojené s prácou, tieto by mu mal zamestnávateľ preplatiť (napr.
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.
K téme nevyčerpanej dovolenky zamestnanca sa vyjadril aj Európsky súdny dvor (ďalej len "ESD"), ktorý v spojených právnych veciach Schulz-Hoff - Stringer najskôr judikoval, že uplynutím zákonom ustanoveného obdobia, počas ktorého si zamestnanec obvykle môže vyčerpať dovolenku (tzv. referenčné obdobie), nemôže dôjsť k zániku práva na dovolenku, ak zamestnanec v skutočnosti nemal žiadnu možnosť vykonať svoje právo na dovolenku (napr.
V právnej veci KHS sa ESD vyjadril, že dlhodobo práceneschopný zamestnanec nemôže byť oprávnený neobmedzene kumulovať nároky na platenú dovolenku za obdobie svojej práceneschopnosti. V rozsudkoch Sebastian W. Kreuziger v. Land Berlin a Tetsuji Shimizu v. Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften eV sa ESD ďalej vyjadril k podmienkam zániku nároku na dovolenku. V týchto rozsudkoch bolo judikované, že nárok na dovolenku môže zaniknúť iba vtedy, ak zamestnávateľ zamestnancovi skutočne umožnil danú dovolenku vyčerpať a upozornil zamestnanca na to, že mu v prípade nevyčerpania dovolenky nárok na dovolenku môže zaniknúť.
Dovolenka by mala byť zamestnancom v zásade vždy vyčerpaná. Zákonník práce počíta so situáciami, keď zamestnanec môže požiadať o preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol. Uvedené vyplýva z § 117 Zákonníka práce. Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva aj to, že zamestnávateľ je oprávnený takto vyplatenú náhradu mzdy zamestnancovi zo mzdy zraziť, a to aj bez súhlasu zamestnanca. Uvedené vyplýva aj z § 131 ods. 2 písm.
Prečítajte si tiež: Aké odvody platí dôchodca?
Spravidla ide o prípady, keď zamestnanec vyčerpal celú výmeru dovolenky, avšak v dôsledku práceneschopnosti nesplnil podmienky, ktoré Zákonník práce ustanovuje pre vznik nároku na dovolenku, resp. Podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) krátiť dovolenku zamestnancovi o jeden až dva dni. Pri krátení dovolenky je zamestnávateľ obmedzený zákonnou povinnosťou poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval po celý rok, dovolenku aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi aspoň v dĺžke dvoch týždňov. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 109 ods.
Podľa Zákonníka práce by si mal zamestnanec vyčerpať dovolenku v tom kalendárnom roku, v ktorom mu nárok na dovolenku vznikol. V praxi sú bežné situácie prenosu nevyčerpanej dovolenky do ďalšieho roku. V modernej spoločnosti sa kladie dôraz na riadnu a pravidelnú regeneráciu zamestnanca popri zamestnaní, lebo má pozitívny vplyv na pracovný výkon zamestnanca, ale pomáha napr.
Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.
Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.
Odvody do zdravotnej poisťovne Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.
Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.
Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rozličné zľavy a príspevky. Potrebujú však k tomu preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok naň má osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo rozhodnutie o preukaze.
Pri rozhodovaní o preukaze sa žiadosti podávajú na oddelení posudkových činností úradu prace, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Podkladom k rozhodnutiu je lekársky posudok. Ak je človek so zdravotným postihnutím odkázaný na sprievodcu, dostane preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
Takýto príspevok môžete získať najviac vo výške 8 630,42 eur. Výška peňažného príspevku určeného na kúpu:
Výška tohto príspevku sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny opravy pomôcky a príjmu osoby so ZŤP.
Takýto príspevok možno získať najviac vo výške 11 617,88 eur (výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny zariadenia a príjmu osoby so ZŤP)
Príspevok na kúpu auta možno získať najviac vo výške 6 638,79 eur, pri aute s automatickou prevodovkou najviac je to maximum 8 298 eur. Výška príspevku sa určuje percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny auta a príjmu osoby so ZŤP, cena vozidla nemôže presiahnuť sumu 13 277,57 eur.
Tento príspevok možno získať najviac v sume 6 638,79 eur.
Príspevok však možno poskytnúť aj viackrát na rôzne úpravy. Súčet týchto príspevkov nesmie presiahnuť sumu 6 638,79 eur za obdobie 7 rokov. Výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny úpravy vozidla a príjmu osoby so ZŤP.
Možno ho poskytnúť aj viackrát, no súčet týchto príspevkov nesmie počas 7 rokov presiahnuť: 6 638,79 eur na úpravu bytu alebo rodinného domu a 1 659,70 eur na úpravu garáže. Výška sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny úpravy a príjmu osoby so ZŤP
Tento príspevok možno získať najviac vo výške 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu mesačne (101,07 eur). Príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie - príspevok sa vypláca mesačne podľa skupín a kategórií.
Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri stanovených činnostiach, ktorú vykonáva osobný asistent. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia osoby s ŤZP, podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít.
Výška peňažného príspevku zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Sadzba za 1 hodinu osobnej asistencie je 3,82 eur. Výška sa znižuje o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť. Iný príjem osoby s ŤZP nemá vplyv na výšku príspevku.
Peňažný príspevok slúži na zabezpečenie každodennej pomoci osobe s ŤZP pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť, realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Peňažný príspevok sa poskytuje za stanovených podmienok osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ŤZP odkázanú na opatrovanie.
Základná výška peňažného príspevku je mesačne: 369,36 eur pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP a 492,34 eur pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP. Sumy peňažných príspevkov na opatrovanie je možné zvýšiť o 100 eur mesačne, ak je opatrovanou osobou s ŤZP jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrovanie takejto osoby, nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania a nepoberá dávky dôchodkového poistenia, dávky výsluhového zabezpečenia alebo dôchodky starobného dôchodkového sporenia.
Vystavuje sa osobám ZŤP na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu osobným autom. Majiteľ preukazu môže stáť na miestach vyhradených pre vozidlá prepravujúce osoby s ŤZP. Pri vyhotovení preukazu je potrebné predložiť OP a fotografiu (3x3cm).
Limit je 25 eur za štvrťrok. Vypláca ho zdravotná poisťovňa priamo na účet alebo poštovou poukážkou na adresu poistenca.
Obec môže znížiť alebo oslobodiť občana s ŤZP, alebo občana s ŤZP so sprievodcom o dane zo stavieb, bytov, garáže, nebytových priestorov, od daní za psa alebo komunálny odpad a potrebné informácie Vám poskytne miestny či mestský úrad.