
Mentálne postihnutie predstavuje významnú oblasť záujmu sociálnej politiky a legislatívy, pričom ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny občanov. Vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec a praktické aspekty sociálnej starostlivosti o mentálne postihnutých na Slovensku, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Každý človek je bez ohľadu na svoj zjav človekom s úplnou ľudskou dôstojnosťou a neobmedzenými základnými právami. Má právo žiť v ľudskom spoločenstve a tu plne rozvíjať svoju osobnosť, schopnosti a potreby. Mentálne postihnuté osoby majú rovnaké potreby ako osoby zdravé. Preto je základným cieľom umožniť im rozsiahlu účasť na všetkých spoločenských vymoženostiach v spoločnom živote so zdravými ľuďmi a súčasne sa usilovať o to, aby ich spoločnosť uznávala a akceptovala ako osobnosti.
Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia. Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom - nechránenom prostredí.
Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.
Základným právnym predpisom upravujúcim sociálnu pomoc na Slovensku je Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
Prečítajte si tiež: Práva ZŤP na Slovensku: Podrobný sprievodca
Medzi účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci patria:
Zákon o sociálnej pomoci zaručuje rovnaké práva všetkým občanom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení. Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté v dôsledku nedodržania tejto zásady, sa môže domáhať právnej ochrany na súde.
Peňažné príspevky na kompenzáciu, peňažný príspevok za opatrovanie a sociálne služby sa poskytujú a preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa vydáva za podmienok ustanovených týmto zákonom aj cudzincom, ktorí spĺňajú určité kritériá, napríklad:
Sociálna núdza je definovaná ako stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu svojich práv alebo kontakt so spoločenským prostredím, najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania. Na riešenie sociálnej núdze sa využívajú:
Sociálna starostlivosť o mentálne postihnutých zahŕňa širokú škálu služieb a opatrení, ktoré sú zamerané na zlepšenie ich kvality života a podporu ich integrácie do spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Aktivity združení pacientov
V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať v rámci sociálnej rehabilitácie odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie). Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili. Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).
Sociálna rehabilitácia sa môže poskytovať ambulantnou alebo pobytovou formou v rôznych zariadeniach. Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny a asistenti, ktorí podporujú sebaobhajcov v ich práci.
Líder by mal mať vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod.
Zákon o sociálnych službách definuje rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Tieto príspevky sú určené na kompenzáciu:
Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa zohľadňuje:
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti
Lekársky posudok obsahuje náležitosti podľa § 40 ods. 6 písm. a) prvého bodu a písm. b) ak fyzická osoba nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví parkovací preukaz, ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 3. Parkovací preukaz má rozmery 106 mm na výšku a 148 mm na šírku, je bledomodrej farby s výnimkou bieleho symbolu užívateľov vozíka, ktorý má tmavomodré pozadie.
Pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky sa zohľadňuje príjem a majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Do príjmu sa započítavajú aj príjmy osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s príjmom fyzickej osoby.
Za majetok sa považujú nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, vyhlasuje, či hodnota jej majetku je vyššia ako 50 000 eur.
Ak sú pochybnosti o ohodnotení majetku, príslušný orgán zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady s tým spojené.
Peňažné príspevky na kompenzáciu sa delia na opakované a jednorazové. Medzi opakované príspevky patria napríklad príspevky uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), i), m) a n) Zákona o sociálnych službách.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo iné osoby blízke fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (definované v § 25 ods. 3 Zákona o sociálnych službách).
Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne, s výnimkou prípadov, keď sa osobná asistencia vykonáva mimo trvalého pobytu alebo prechodného pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je povinná predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac príslušnému úradu na vyúčtovanie.
Pomôcka je vec, technologické zariadenie alebo jeho časť, ktoré umožňujú alebo sprostredkúvajú fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať činnosti, ktoré by bez ich použitia nemohla vykonávať sama alebo by boli spojené s nadmernou fyzickou záťažou alebo neúmernou dĺžkou trvania činnosti. Za pomôcku sa považuje aj špeciálny softvér alebo pes so špeciálnym výcvikom.
Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky možno poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia, s výnimkou druhého mechanického vozíka, druhého elektrického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu.
Peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Ak je na používanie pomôcky potrebný výcvik, peňažný príspevok na kúpu pomôcky možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím úspešne absolvuje výcvik používania tejto pomôcky.
Pes so špeciálnym výcvikom je vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes. Špeciálny výcvik psa preukazuje fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukazom psa so špeciálnym výcvikom, známkou a potvrdením o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá psa vycvičila.
Odborne spôsobilá na výcvik psa so špeciálnym výcvikom je osoba, ktorej predmetom činnosti je výcvik psov so špeciálnym výcvikom a je členom medzinárodnej organizácie združujúcej výcvikové školy alebo jej bola udelená akreditácia medzinárodnou organizáciou združujúcou výcvikové školy.
Výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky a na úpravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky alebo na úpravu pomôcky je najviac 8 630,42 eura. Výška peňažného príspevku na kúpu druhého mechanického vozíka je najviac 1 659,70 eura, druhého elektrického vozíka je najviac 4 979,09 eura a druhého načúvacieho aparátu je najviac 331,94 eura.
Ak je cena pomôcky, výcviku alebo úpravy vyššia ako cena, na ktorej základe bol poskytnutý peňažný príspevok, vyplatí sa rozdiel najneskôr do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak predá, daruje alebo zaviní stratu alebo nefunkčnosť tejto pomôcky pred uplynutím siedmich rokov (u druhého elektrického vozíka pred uplynutím desiatich rokov) od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu pomôcky.
Ďalší peňažný príspevok na kúpu pomôcky rovnakého druhu určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu možno poskytnúť po uplynutí siedmich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní predchádzajúceho peňažného príspevku na takúto pomôcku.
Zákon o sociálnej pomoci definuje sociálne služby ako špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze. Medzi sociálne služby patria:
Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, prác v domácnosti alebo kontaktu so spoločenským prostredím. Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo celodenné opatrovanie inou osobou. Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.
Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie. Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.
Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.
Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou. K diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia môže dochádzať v spojení s takmer všetkými občianskymi a politickými právami, napríklad pri výkone volebného práva, práva prijímať a rozširovať informácie, slobody pohybu, práva na vzdelávanie atď.
Pri výkone určitých povolaní sa môžu vyžadovať určité fyzické predpoklady, napríklad pri práci na stavbe. Existujú však určité situácie, keď je zamestnávateľ povinný prijať určité opatrenia, ktoré uľahčia osobám so zdravotným postihnutím prístup k zamestnaniu alebo výkon určitej činnosti v zamestnaní (primerané prispôsobenie pracovných podmienok).
Diskriminácia výlučne z dôvodu zdravotného postihnutia je zakázaná tiež v oblasti prístupu k tovarom a službám, bez ohľadu na to, či sú poskytované verejným alebo súkromným poskytovateľom. Navyše, v záujme uľahčenia prístupu k službám musia byť pre zdravotne postihnutých uplatnené primerané opatrenia (reasonable accommodation). Niektoré požiadavky platia aj pre súkromný sektor.
K diskriminácii dochádza, ak sa zrakovo postihnutej osobe odmietne vstup do baru pod predstavou, že môže byť na ťarchu ostatným zákazníkom.
tags: #práva #mentálne #postihnutých #na #Slovensku