Práva pacienta v situácii, keď lekár neuzná PN: Komplexný prehľad

Dočasná práceneschopnosť (PN) je dôležitý nástroj na ochranu zdravia zamestnancov, ktorý im umožňuje zotaviť sa z choroby alebo zranenia bez straty príjmu. Avšak, čo sa stane, ak lekár odmietne uznať PN, alebo ju Sociálna poisťovňa ukončí? Tento článok poskytuje komplexný prehľad práv pacienta v takejto situácii a ponúka praktické rady, ako postupovať.

Novela zákona a kontrola PN zo strany Sociálnej poisťovne

V nedávnej dobe došlo k zmene legislatívy, ktorá posilnila právomoci Sociálnej poisťovne (SP) pri kontrole dočasnej práceneschopnosti. Posudkoví lekári SP teraz môžu ukončiť PN, ak ju vyhodnotia ako neodôvodnenú. Cieľom tejto zmeny je zabrániť špekuláciám a zneužívaniu PN.

Minister práce Erik Tomáš argumentoval potrebou tejto zmeny porovnaním priemernej dĺžky PN v Slovenskej republike a Českej republike, ktorá je na Slovensku výrazne vyššia. Taktiež poukázal na bizarné rozdiely medzi jednotlivými okresmi na Slovensku.

Práva pacientov a potenciálne riziká

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, Mária Lévyová, upozorňuje na riziká spojené s podceňovaním diagnóz pacientov posudkovými lekármi. Zdôrazňuje potrebu, aby sa posudkoví lekári v prípade nejasností radili so špecialistami. Existuje totiž riziko, že pacient nebude dostatočne diagnostikovaný a predčasné ukončenie PN mu zabráni v absolvovaní potrebných vyšetrení.

Riaditeľ inštitútu INEKO, Daniel Zachar, zdôrazňuje, že by mal existovať proces, ktorý pacientovi umožní domôcť sa svojich práv a zabrániť podliečovaniu. Zároveň však dodáva, že zákon adresuje aj problém neefektívneho vynakladania peňazí v dôsledku preliečovania.

Prečítajte si tiež: Práva ZŤP na Slovensku: Podrobný sprievodca

Podľa Kontúra, sa tí, ktorí majú objektívny dôvod na poberanie dávky nemocenské, sa nemusia obávať. Sociálna poisťovňa sa zameriava len na prípady, kedy existuje dôvodné podozrenie na neoprávnené vystavenie PN alebo pominutie dôvodov na jej poskytovanie.

Ako postupovať, ak lekár neuzná PN alebo SP ukončí PN

Ak sa pacient domnieva, že lekár neuznal PN neoprávnene alebo že SP ukončila PN bezdôvodne, má niekoľko možností, ako postupovať:

1. Obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou: Ak má pacient pocit, že lekár zanedbal zdravotnú starostlivosť, môže sa obrátiť na tento úrad.
2. Žiadať prešetrenie: Pacient má právo požiadať o prešetrenie rozhodnutia lekára alebo SP.
3. Obrátiť sa na právnika: V prípade, že pacient nesúhlasí s rozhodnutím a domnieva sa, že boli porušené jeho práva, môže sa obrátiť na právnika so špecializáciou na zdravotnícke právo.
4. Asociácia na ochranu práv pacientov: Poskytuje poradenstvo a pomoc pacientom pri uplatňovaní ich práv.

Pracovné voľno na vyšetrenie/ošetrenie

Zákonník práce (ZP) upravuje aj nárok zamestnanca na pracovné voľno s náhradou mzdy na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení. Podľa § 141 ods. 2 písm. a) ZP má zamestnanec nárok na pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac sedem dní v kalendárnom roku.

Rozsah pracovného voľna

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení s náhradou mzdy. Rozsah tohto voľna je obmedzený na nevyhnutne potrebný čas, maximálne však 7 dní v kalendárnom roku.

Prekážky v práci a ich preukazovanie

Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi existenciu prekážky v práci a jej trvanie. Príslušné zdravotnícke zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Prečítajte si tiež: Aktivity združení pacientov

Ustanovený týždenný pracovný čas a nárok na voľno

Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín, má nárok na 56 hodín ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu vyšetrenia/ošetrenia (7 dní x 8 hodín).

Vznik pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka

Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, poskytne sa mu pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

Situácie, kedy zamestnávateľ môže znížiť rozsah pracovného voľna

Zamestnávateľ môže znížiť rozsah pracovného voľna, ktoré je povinný poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v § 141 ods. 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode ZP, len ak pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka. Zákonník práce neumožňuje zamestnávateľovi znížiť rozsah pracovného voľna z dôvodu, že pracovný pomer zamestnanca skončil v priebehu kalendárneho roka.

Celodenné vyšetrenia a "nevyhnutne potrebný čas"

V praxi sa často diskutuje o otázke tzv. celodenných vyšetrení a o tom, čo presne znamená "nevyhnutne potrebný čas" na vyšetrenie/ošetrenie. Zákonník práce uvádza, že voľno sa poskytuje na "vyšetrenie a ošetrenie". Z logického výkladu a z cieľa ustanovenia vyplýva, že nemôže ísť len o samotný vyšetrovací úkon, ale aj o úkony s ním spojené, ako napríklad cesta na vyšetrenie a čakanie v čakárni.

Postup zamestnávateľa pri pochybnostiach o opodstatnenosti prekážky v práci

Ak má zamestnávateľ pochybnosti o vydaní potvrdenia o prekážke v práci, má právo overiť si uvedené u príslušného lekára. Zamestnávateľ však nie je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, ak bolo možné vyšetrenie a ošetrenie absolvovať mimo pracovného času zamestnanca a tiež tak, aby jeho bezprostredné následky nezasiahli do pracovného času zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti

Choroby z povolania

Okrem dočasnej práceneschopnosti je dôležité spomenúť aj problematiku chorôb z povolania. Ak zamestnanec ochorie v dôsledku vykonávanej práce, môže mať nárok na uznanie choroby z povolania a s tým spojené náhrady.

Definícia choroby z povolania

Choroba z povolania je choroba, ktorá vznikla pri vykonávaní práce a je uvedená v zozname chorôb z povolania.

Prevencia a povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov bezpečné a zdraviu neškodné pracovné podmienky. To zahŕňa aj prevenciu vzniku chorôb z povolania.

Postup pri podozrení na chorobu z povolania

Ak má zamestnanec podozrenie, že trpí chorobou z povolania, mal by sa obrátiť na svojho lekára, ktorý ho môže poslať na odborné vyšetrenie.

Práva zamestnanca pri uznaní choroby z povolania

Ak je choroba z povolania uznaná, má zamestnanec nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku choroby.

Riešenie problémov so zamestnávateľom

V pracovnoprávnych vzťahoch je dôležitá komunikácia a snaha o dohodu. Ak má zamestnanec problém so zamestnávateľom, mal by sa najskôr pokúsiť o diskrétnu dohodu. Ak sa to nepodarí, môže sa obrátiť na inšpektorát práce alebo na súd.

tags: #práva #pacienta #ak #lekár #neuzná #PN