Práva ZŤP v Chránenej Dielni: Komplexný Prehľad

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) je dôležitou súčasťou inkluzívneho trhu práce. Slovenská legislatíva, najmä Zákonník práce a zákon o službách zamestnanosti, upravuje práva a povinnosti zamestnávateľov, ktorí sa rozhodnú zamestnávať osoby so ZŤP, a zároveň definuje výhody, ktoré z toho plynú pre obe strany. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach ZŤP v chránenej dielni, povinnostiach zamestnávateľa a dostupných príspevkoch.

Povinnosti Zamestnávateľa Zamestnávajúceho Osoby so ZŤP

Zákonník práce kladie na zamestnávateľa špecifické povinnosti pri zamestnávaní osôb so ZŤP. Zamestnávateľ je povinný:

• Zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach.
• Umožniť mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
• Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Výhody pre Zamestnávateľa Zamestnávajúceho Osoby so ZŤP

Zamestnávanie osôb so ZŤP prináša zamestnávateľom aj viaceré výhody, vrátane finančných úľav a príspevkov.

• Nižšie odvody: Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím je sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne v polovičnej výške, to je 5 percent za zamestnávateľa a 2 percentá za zamestnanca.
• Poistenie v nezamestnanosti: Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí nikdy poistenie v nezamestnanosti.
• Príspevky od štátu: Požiadať sa dá o viaceré druhy príspevkov, ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov. Ide napríklad o:
  • Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní.
  • Príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím.
  • Príspevok na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na pracovisku. Príspevok sa neposkytuje na úhradu časti mzdy a sociálnych a zdravotných odvodov.

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska: Kedysi mal nárok na príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska každý zamestnávateľ, ktorý splnil podmienky zákona. Podmienkou je, že ide o občana so zdravotným postihnutím, ktorý je zároveň vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Poskytuje ho úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o jeho poskytnutie je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov. Zamestnávateľ ho dostane do 30 kalendárnych dní od predloženia dokladov. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je od januára 2015 v bratislavskom kraji 4 531,84 eura.

Chránená Dielňa a Chránené Pracovisko

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú účinnými nástrojmi a inštitútmi trhu práce, ktoré pomáhajú zamestnať sa znevýhodneným zdravotne postihnutým občanom.

Prečítajte si tiež: Práva ZŤP na Slovensku: Podrobný sprievodca

• Chránená dielňa: Pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.
• Chránené pracovisko: Pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

Podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska:

O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže požiadať právnická alebo fyzická osoba. V prípade, ak zriaďovateľ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska nechce požadovať príspevok na ich zriadenie, nemusí zamestnať občanov evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Môže napr. vytvoriť chránenú dielňu už pre neho zamestnaných zamestnancov, ale vždy musí preukázať to, že pred tým neboli schopní nájsť si pracovné miesto na otvorenom trhu práce.

Proces priznania postavenia chránenej dielne a chráneného pracoviska možno rozdeliť do dvoch fáz, ktoré sa uskutočňujú pred dvoma inštitúciami:

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva: Osoba, ktorá chce získať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je povinná získať rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa miesta pracoviska, ktoré bude chránenou dielňou, resp. chráneným pracoviskom. Regionálny úrad verejného zdravotníctva má na rozhodnutie lehotu 30 dní. Samozrejme sa zo strany žiadateľa vyžaduje súčinnosť, keďže je nevyhnutné vykonanie obhliadky priestorov. Za chránenú dielňu / chránené pracovisko, môže byť vyčlenená aj časť zamestnávateľa, ale predmetom ohliadky bude celá budova, kde sa chránená dielňa, resp.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny: Postavenia chráneného pracoviska a chránenej dielne priznáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta, kde sa bude pracovisko, ktoré je chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom nachádzať. Takže rozhodujúce nie je sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa.

Náležitosti žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska:

V žiadosti, ktorá je dostupná na internetových stránkach ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny sa musia uviesť zákonné náležitosti. Je potrebné uviesť obchodné meno, sídlo, ICO, informáciu či je žiadateľ platiteľom DPH. Uvádza sa bankové spojenie žiadateľa, ktoré je potrebné napriek tomu, že sa nepožaduje príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Dôležitou náležitosťou žiadosti je aj hlavný predmet činnosti žiadateľa a jeho klasifikácia podľa kódu SK NACE (štatistická klasifikácia ekonomických činností, 4 - miestny kód podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 306/2007 Z. z.). V žiadosti sa uvádza predmet činnosti chránenej dielne / chráneného pracoviska a názov ekonomickej činnosti, ktorá bude na tomto pracovisku vykonávaná.

Prečítajte si tiež: Aktivity združení pacientov

Žiadateľ musí uviesť údaje o štatutárnych zástupcoch, ako aj o zodpovednom pracovníkovi, ktorý bude zodpovedný za komunikáciu s úradmi (zvyčajne je to ekonóm žiadateľa alebo zamestnanec personálneho odd.). Žiadosť ďalej musí obsahovať údaje o chránenej dielni, resp.

Povinné prílohy k žiadosti:

• Originál alebo overená kopia výpisu z Obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie, kde je žiadateľ evidovaný.
• Rovnako sa predkladá doklad o vlastníctve priestorov, ktorým je originál alebo overená fotokópia listu vlastníctva, resp. nájomná zmluva.
• Charakteristika pracovného miesta v ktorej je potrebné uviesť popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia ako aj pracovných podmienok vytvorených pre občana so zdravotným postihnutím.
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže požadovať ďalšie dokumenty.
• Je potrebné zdôrazniť, že v prípade chránenej dielne je nevyhnutné aby na pracovisku pracovalo aspoň 50 % občanov zdravotne postihnutých. Tento počet nemusí napĺňať zamestnávateľ ako celok, ale stačí ak je zachovaný na pracovisku vyhradenom ako chránená dielňa.
• List vlastníctva originál alebo overená kópia originálu k priestorom, kde bude chránené pracovisko alebo chránená dielňa zriadená.
• Doklad, že priestory sú skolaudované na predmetný účel. Vždy musí ísť o nebytový priestor, ktorý je určený na daný účel. Napr.
• Ku každému jednému zamestnancovi, ktorý bude na danom pracovisku pracovať:
  • a.) Doklad Sociálnej poisťovne z ktorého vyplýva invalidita, resp. jej miera.
  • b.) Posudok lekára, že uchádzač môže vykonávať predmetnú prácu v danom prípade postačuje potvrdenie všeobecného lekára u ktorého sa zdravotne postihnutá osoba lieči.
  • c.) Rovnako musí byť preukázaný druh invalidity.

Zamestnanec so zdravotným postihnutím

Zamestnancom so zdravotným postihnutím pre účely chránenej dielne je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. osoba, ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ktorá najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola prijatá do pracovného pomeru na pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo v ktorom začala vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, nebola zamestnancom, nebola v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (deviata časť zákona č. 311/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov) a nevykonávala alebo neprevádzkovala samostatnú zárobkovú činnosť okrem vykonávania činnosti podľa § 6 ods. 1. 2. Ďalším dôležitým pojmom, je že musí ísť o zamestnanca, ktorý si nie je schopný nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce.

Alternatívy k Chráneným Dielňam: Sociálny Podnik

Od 1. januára 2021 mali zamestnávatelia možnosť výberu medzi postavením chránenej dielne a postavením sociálneho podniku. Ak sa zamestnávatelia nerozhodli pre výber jedného z týchto postavení do 31. decembra 2020, tak 1. decembra 2020 im nezanikne priznané postavenie chránenej dielne. Zamestnávatelia si môžu ponechať postavenie chránenej dielne a neskôr sa rozhodnúť, ktoré postavenie im viac vyhovuje. Aj pre sociálne podniky existujú príspevky určené pre chránené dielne.

Povinnosti Zamestnávateľa pri Zamestnávaní Občanov so ZŤP

Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti povinný:

• Viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm.
• Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania podľa § 63 ods. 1 písm.
• Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).
• Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).
• Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Náhradné Plnenie Povinného Podielu Zamestnávania

Každá spoločnosť s viac ako 20 zamestnancami má povinnosť zamestnávať aj občanov so zdravotným postihnutím. Ak to nerobí, musí zaplatiť štátu odvody alebo využiť náhradné plnenie. Podľa Zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti je každá spoločnosť, ktorá zamestnáva najmenej 20 ľudí, povinná zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2% z celkového počtu zamestnancov firmy.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti

Firmy môžu využiť náhradné plnenie a objednať si výrobky alebo služby od chránenej dielne, ktorá zamestnáva ľudí so zdravotným postihnutím, od občana so ZP alebo od zamestnávateľa, ktorý zamestnáva ľudí so ZP - napr.

Zamestnávateľ preukazuje náhradné plnenie najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Medzi doklady preukazujúce náhradné plnenie patria:

1. doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods.
2. doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č.328/2002 Z. z.

Ochrana Zamestnancov so ZŤP pri Skončení Pracovného Pomeru

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Osobitné Príspevky a Podpora

• Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní: Poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
• Pracovný asistent: Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

tags: #práva #ZŤP #v #chránenej #dielni