
Biatlon, kombinácia behu na lyžiach a streľby, je náročný šport, ktorý si vyžaduje fyzickú zdatnosť, presnosť a mentálnu silu. Pre zrakovo postihnutých športovcov predstavuje táto disciplína ešte väčšiu výzvu. Vďaka špeciálnym úpravám pravidiel a pomoci navádzačov však môžu aj oni pretekať a dosahovať pozoruhodné výsledky. Tento článok sa zameriava na pravidlá biatlonu pre zrakovo postihnutých, klasifikáciu športovcov a úspechy slovenských reprezentantov v tomto športe.
Zrakovo postihnutí športovci sú v biatlone rozdelení do troch kategórií na základe stupňa zrakového postihnutia:
Klasifikácia je dôležitá pre zabezpečenie spravodlivosti v súťažiach, aby športovci súťažili s ostatnými s podobným stupňom postihnutia. Každá kategória má stanovený koeficient času, podľa ktorého sa im počíta výsledný čas v pretekoch.
Pravidlá biatlonu pre zrakovo postihnutých sú podobné pravidlám pre vidiacich športovcov, ale s niekoľkými úpravami:
Navádzač je neoddeliteľnou súčasťou úspechu zrakovo postihnutého biatlonistu. Okrem špičkovej techniky, prostredníctvom ktorej spolu komunikujú, musia byť perfektne zohratí aj v samotnom dorozumievaní sa počas zjazdu. Dôležité sú nielen slová, ale i každá odchýlka v intonácii. Najčastejšie používaným jazykom medzi navigátorom a nevidiacim lyžiarom je angličtina. "Je zvučnejšia ako slovenčina a v zime, keď človeku mrznú ústa, sa lepšie vyslovuje anglické „go“ ako slovenské „ideš“," vysvetľujú lyžiari.
Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku – školstvo
Klasifikácia je určená pre športovcov, aby v športe uspeli na základe svojich pohybových zručností, ktoré zahŕňajú technické zručnosti, zdravie, duševnú rovnováhu a šikovnosť. Športovci sú zaradení na základe telesného, duševného alebo zmyslového znevýhodnenia do športových tried, ktoré zahŕňajú štandardizované testy, vykonávané športovcom a ohodnotené skupinou odborníkov.
Športovci podľa povahy znevýhodnenia podstúpia vyšetrenia na fyzické, psychologické alebo zrakové postihnutie. Hodnotenie klasifikácie môže zahŕňať aj ohodnotenie technického stavu pomôcok a pozorovanie na športovisku. Rôzne športy si vyžadujú rôzne aktivity a pohyby, preto sa klasifikácia vyznačuje špecifikami konkrétneho športu. Športovec, ktorý je spôsobilý na súťaženie v jednom športe, nemusí mať spôsobilosť na iný šport.
Štatút klasifikácie športovca sa overuje pred príchodom na paralympijské hry všade tam, kde je to možné. Klasifikácia každého športu je regulovaná Medzinárodnou športovou federáciou (ISF) pre každý šport a musí byť v súlade s klasifikačnými pravidlami IPC a medzinárodnými štandardmi. Športovcov klasifikuje medzinárodný výbor akreditovaných klasifikátorov, ktorí sú vyškolení medzinárodnými športovými federáciami.
Slovensko má bohatú históriu úspechov v biatlone zrakovo postihnutých. Medzi najúspešnejších slovenských reprezentantov patria:
Títo športovci dosiahli významné úspechy na paralympijských hrách, majstrovstvách sveta a iných medzinárodných súťažiach. Ich úspechy sú dôkazom toho, že aj zrakovo postihnutí športovci môžu dosahovať vynikajúce výsledky v biatlone.
Prečítajte si tiež: Prehľad pravidiel derivovania funkcií
Príbeh Mareka Kubačku, nevidiaceho lyžiara, je inšpiratívnym príkladom toho, ako sa dá aj napriek ťažkému osudu dosiahnuť úspech a naplnenie. Marek prišiel o zrak v deviatich rokoch pri nešťastnej nehode. Napriek tejto životnej zmene sa nevzdal a už nasledujúcu zimnú sezónu stál na lyžiarskom svahu so svojím otcom, ktorý mu bol prvým navádzačom.
„Strach som nemal. Mal som dobrého navádzača,“ hovorí Marek s uznaním o svojom otcovi. Pre nevidiaceho lyžiara je neustály hlasový kontakt s navádzačom kľúčový. „Nepísaným pravidlom je, že keď lyžiar nepočuje hlas svojho navádzača, zastane. Pokiaľ počujem hlas, viem, že je všetko v poriadku a môžem v jazde pokračovať," vysvetľuje Marek.
Marek Kubačka je priekopníkom zjazdového lyžovania u zrakovo postihnutých športovcov na Slovensku. V čase, keď začínal, sa nevidiaci venovali hlavne bežeckému lyžovaniu. Marek sa zúčastnil paralympiády v Turíne, čo bol pre neho nezabudnuteľný zážitok. "Bolo to niečo celkom iné ako preteky, ktoré som dovtedy absolvoval. Jednoznačne najväčším zážitkom bol pre mňa otvárací ceremoniál na turínskom štadióne, kde nás vítalo štyridsaťtisíc priaznivcov.
V biatlone pre zrakovo postihnutých sa používajú špeciálne zameriavacie zariadenia na puškách, ktoré umožňujú športovcom presne zamieriť na cieľ. Tieto zariadenia, ako napríklad "Swarovski", využívajú zvukové signály, ktoré sa menia v závislosti od polohy pušky voči cieľu. Športovec tak dokáže pomocou sluchu určiť, kedy je puška správne nasmerovaná.
Samostatný športový zväz športovcov so zrakovým postihnutím vznikol 29. augusta 1990 s názvom Sekcia nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska. Táto sekcia bola ponechaná v názve zväzu, pretože zrakovo znevýhodnení športovci potrebujú k svojej činnosti vidiacich spolu športovcov, navádzačov, asistentov atď.
Prečítajte si tiež: Zariadenia pre seniorov: Ako fungujú?
Prvým Slovákom, ktorý reprezentoval ČSSR na I. zimných paralympijských hrách 1976 v Ornskoldsviku, bol zrakovo postihnutý - nevidiaci lyžiar Jozef Búroš z Oravy, ktorý súťažil v behu na 10 a 15 km. Spoluzakladateľom Klubu nevidiacich a slabozrakých športovcov v podtatranskej oblasti v roku 1986 bol aj Ing. Štefan Kopčík.
Po nežnej revolúcii začal Kopčík s prípravami na odlúčenie od ostatných postihnutí a vytvorenie samostatného zväzu. Na Pléne Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska 29. augusta 1990 boli schválené prvé Stanovy športového zväzu, prvé smernice a Kopčík bol zvolený za predsedu.
V roku 1995 sa športové zväzy štyroch postihnutí dohodli a vo februári vytvorili Slovenský paralympijský výbor. Anton Sluka na PH Atlanta 1996 získal pre SR a zrakovo znevýhodnených 1. paralympijské zlato v maratóne, kat. B3.
Je mi veľmi ľúto, že môj priateľ Michel Romanet nebude pri týchto 1. majstrovstvách sveta IBSA v streľbe. Veľmi bol natešený, keď sme ako náhradníci zobrali zorganizovanie týchto majstrovstiev na Slovensku.
Michel Romanet bol muž s veľkým srdcom a rád rozdával svoje skúsenosti zo streľby. Pri rozvoji streľby nevidiacich pomohol rôznym krajinám i jednotlivcom. Jedným z jednotlivcov, ktorí sa s poškodeným zrakom vďaka Michelovi vrátil ku streľbe, som aj ja. Veľmi ma mrzí, že práve v deň 16.3., keď sa mne podarilo získať na Paralympijských hrách bronzovú medailu na Paralympiáde on podľahol ťažkej a zákernej chorobe a opustil rodinu i nás. Moja medaila patrí symbolicky Michelovi.
Je škoda, že zatiaľ neprejavili záujem o zaslanie aspoň pozorovateľa krajiny, ktoré o rozvoj streľby nevidiacich prejavili záujem ako napr. Brazília, krajiny z afriky, ale i USA či Kanada. No skutočne veľmi ma mrzí nezáujem a blokovanie rozvoja streľby nevidiacich krajinami, ktoré prostriedky pre streľbu nevidiacich majú, ba majú aj výborných zrakovo znevýhodnených strelcov.
tags: #pravidla #biatlonu #pre #zrakovo #postihnutých