
Striedavá osobná starostlivosť predstavuje jeden z modelov starostlivosti o dieťa po rozchode rodičov. V tomto usporiadaní sa rodičia striedajú v starostlivosti o maloleté dieťa, napríklad na týždennej báze. Tento článok sa zameriava na právne aspekty striedavej starostlivosti na Slovensku, pričom vychádza zo Zákona o rodine a relevantnej judikatúry.
Striedavá osobná starostlivosť je úprava zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti obidvoch rodičov, pričom každý rodič má dieťa v starostlivosti na presne vymedzené časové intervaly. Do slovenského právneho poriadku bola táto forma starostlivosti zavedená novelou Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2010.
Právny inštitút striedavej osobnej starostlivosti je upravený predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa § 24 ods. 2 tohto zákona, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú splnené nasledovné podmienky:
Ak tieto podmienky nie sú splnené, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, alebo inej osoby.
Predpokladom pre úspešné fungovanie striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov sa dohodnúť. Súd pri rozhodovaní rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a prihliada na záujem dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa s druhým rodičom.
Prečítajte si tiež: Právna pomoc a dlhy v Nitre
Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku sp. zn. 25CoP/118/2014 zdôraznil, že pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutná vysoká miera schopnosti dohody rodičov a intenzívna komunikácia týkajúca sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich s financovaním potrieb dieťaťa, s presúvaním jeho osobných vecí, so zdravotnou starostlivosťou a podobne.
Ak rodič žiada zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, podáva návrh na príslušný okresný súd. Návrh by mal obsahovať:
Ústavný súd Českej republiky sa opakovane zaoberal problematikou striedavej starostlivosti a vo svojich nálezoch zdôraznil dôležitosť zohľadňovania záujmu dieťaťa a práva oboch rodičov na výchovu.
V náleze sp. zn. I. ÚS 1554/14 ÚS ČR uviedol, že zlá úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti. Súdy majú skúmať dôvody nízkej kvality komunikácie a pokúsiť sa o jej zlepšenie. Dokonca zverenie maloletého do striedavej starostlivosti môže zlepšiť vzťahy medzi rodičmi.
ÚS ČR tiež spochybnil tvrdenie, že striedavá starostlivosť môže plniť svoj účel len vtedy, ak sú obaja rodičia schopní sa dohodnúť na veciach podstatných a týkajúcich sa dieťaťa. Rodičia často po rozchode nemajú harmonické vzťahy a vyžadovať od nich ideálne predpoklady striedavej starostlivosti je nerealistické.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad povinností opatrovníka
V náleze zo dňa 8. februára 2023, č. I. ÚS 197/22, ÚS ČR zrušil rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré zamietli návrh otca na striedavú starostlivosť. Súdy podľa ÚS ČR nevykonali riadne dôkazy, prihliadali k nedokázaným tvrdeniam a podstatné okolnosti opomenuli. ÚS ČR zdôraznil, že rozhodnutie súdu, ktorým nie je vyhovené rodičovi žiadajúcemu striedavú starostlivosť, musí byť presvedčivo odôvodnené, vrátane uvedenia relevantných argumentov, ako sa súd s jednotlivými kritériami vysporiadal a prečo v konkrétnom prípade rodič neuspel.
ÚS ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 1554/14 uviedol, že vek dieťaťa nemožno považovať za prekážku v striedavej starostlivosti. Jedine v prípade, ak z objektívnych dôvodov ako napríklad dojčenie je dieťa závislé na matke.
Pracovné vyťaženie rodiča podľa ÚS ČR možno považovať ako prekážku len v mimoriadnych prípadoch, ak je rodič napríklad vojak na zahraničnej misii, vodič kamiónu a podobne. Súdy nemôžu diskriminovať rodiča, ak má štandardný pracovný pomer podľa Zákonníka práce.
Vzdialenosť medzi bydliskami rodičov môže byť faktorom, ktorý ovplyvňuje rozhodovanie súdu o striedavej starostlivosti. Nemožno ju však považovať za jediný dôvod neschválenia striedavej starostlivosti. ÚS ČR poukázal na judikatúru (nález zo dňa 31. 3. 2020 sp. zn. III. ÚS 149/20, bod 27), ktorá sa venovala problematiky vzdialenosti, teda kedy možno vzdialenosť považovať za prekážku.
Ak už súd rozhodol o zverení dieťaťa jednému z rodičov a od tohto rozhodnutia súdu nenastala podstatná zmena pomerov, súd by návrhu na zmenu zverenia do striedavej starostlivosti s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhovel.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o životné prostredie: Právny rámec
Pri striedavej starostlivosti je dôležité, aby súd určil presný režim striedania starostlivosti, vrátane časových intervalov, miesta odovzdávania dieťaťa a spôsobu komunikácie medzi rodičmi. Často sa využíva týždenný interval osobnej starostlivosti rodiča o dieťa.
Súd tiež určí, ktorý z rodičov bude mať trvalé bydlisko dieťaťa. Vo veci práv a povinností rodičov súd určí, že ten rodič, ktorý má práve stanovený styk s dieťaťom, nadobúda také práva a povinnosti, ako keby mal dieťa v osobnej starostlivosti a rodič, s ktorý práve nemá stanovený styk s dieťaťom, nadobúda také práva a povinnosti, ako keby nemal dieťa v osobnej starostlivosti.
tags: #zverenie #dieťaťa #do #striedavej #starostlivosti #právne