Právnici, odchod do dôchodku a podmienky nároku na odchodné

V tomto článku sa budeme venovať podmienkam odchodu do dôchodku, ako aj právnej úprave odstupného a odchodného, s dôrazom na situácie, kedy zamestnancovi vzniká nárok na tieto dávky. Preskúmame podmienky, ktoré musia byť splnené na vznik nároku na odchodné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Právna úprava odstupného a odchodného v Zákonníku práce

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) upravuje dva typy nárokov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru: odstupné a odchodné. To, na ktorý z týchto dvoch nárokov vznikne zamestnancovi právo, závisí od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Tieto dva nároky zamestnancov pri skončení pracovného pomeru sú kľúčové, pretože zabezpečujú finančnú kompenzáciu v závislosti od dôvodu ukončenia pracovného pomeru.

Odstupné

Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a zároveň pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, patrí zamestnancovi odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Ak zamestnanec dá výpoveď, nárok na odstupné zamestnancovi nevzniká.

Odchodné a jeho výška

Odchodné pri skončení pracovného pomeru zamestnanca slúži ako odmena za celkovú profesijnú kariéru, najmä pri odchode do dôchodku. Zamestnanec požiada o poskytnutie starobného alebo invalidného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení (§ 76a ods. 1 Zákonníka práce).

Prečítajte si tiež: Zmeny v súdnej mape

Podmienky nároku na odchodné

Podmienky, ktoré musia byť splnené na vznik nároku na odchodné v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z.z. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, t.j. nárok na odchodné má štátny zamestnanec v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru iba v prípade, ak spĺňa požiadavky uvedené v bode a., b. Podmienkou vzniku nároku na odchodné je okrem iného aj preukázanie nároku na invalidný dôchodok.

Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce nie je zamestnávateľ povinný poskytnúť odchodné.

Príklady z praxe

  • Pracujúci dôchodca s dvoma zamestnávateľmi: Odchodné v zmysle ust. § 76a/ Zákonníka práce je jednorazová dávka, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Podstatné je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.
  • Skončenie pracovného pomeru dohodou a čiastočný invalidný dôchodok: Zamestnancovi patrí odchodné podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Ak zamestnanec požiadal o starobný dôchodok do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru, spĺňa podmienky uvedené v zákone. Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemal rozhodnutie SP o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť.

Nárok na odchodné pri invalidnom dôchodku

V prípade štátnych zamestnancov, §54 ods.(1) zákona o štátnej službe hovorí, že pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho posledne priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

Ak však invalidný dôchodok nebol priznaný, neviete túto skutočnosť preukázať.

Predčasný odchod do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch

V ankete TREND Barometer sa respondenti vyjadrili k otázke predčasného odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Väčšina z nich sa zhodla na tom, že ide o populistický krok, ktorý ohrozí udržateľnosť dôchodkového systému.

Prečítajte si tiež: Právnici Topoľčany a dlhy

Názory odborníkov

  • Erik Maxin: Absolútne ničím nepodložené populistické opatrenie.
  • Mojmír Vedej: Slovenská ekonomika by to neuniesla a hrozila by zásadná destabilizácia dôchodkového systému.
  • Marián Búlik: Ak by štát motivoval ľudí dlhodobo si sporiť na dôchodok pravidelným investovaním a obyvatelia by si masovo osvojili tento zvyk, vytvoril by sa priestor aj na skorší odchod do dôchodku bez následkov pre štátny rozpočet.
  • Martin Kultan: Je to neférový krok voči ďalším generáciám.
  • Lukáš Kmenta: S vývojom demografickej krivky nedáva moc zmysel znižovať odchody do dôchodku.
  • Martin Kostič: Ono je to o nájdení určitej rovnováhy medzi tým, ako čo najlepšie podporiť životnú úroveň obyvateľov a zároveň to ekonomicky zvládnuť a podporiť iné priority štátu.
  • Dušan Ďurík: Vnímam to skôr ako zúfalé látanie veľmi deravého vreca.
  • Tomáš Lysina: Odchod do predčasnej penzie po 40 odpracovaných rokoch prináša jednotlivcovi niekoľko výhod. Jednou z hlavných výhod pre jednotlivca je možnosť dôstojne ukončiť pracovnú kariéru a zároveň mať čas na odpočinok, či využitie penzijných výhod.
  • Adriana Škriniarová: Kritérium, keď už viac nezáleží na veku človeka, ale na počte odpracovaných rokov, sa mi zdá správnejšie.
  • Milín Kaňuščák: Na jednej strane, umožnenie predčasného dôchodku môže byť považované za spravodlivé riešenie pre tých, ktorí dlhodobo prispievali do dôchodkového systému a tvrdo pracovali počas svojho života.
  • Milan Černák: Otázky, kto a kedy si zaslúži ísť do predčasného dôchodku, sú náročné a závisia od individuálneho posúdenia, ktoré nemožno generalizovať.

Zmeny v systéme sociálneho poistenia

Systém sociálneho zabezpečenia, ako ho poznáme v súčasnosti, bol budovaný postupne, pričom jeho základy vznikli v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Po roku 1989 došlo k zmene spoločensko-ekonomických podmienok, a preto bolo potrebné súbežne s ekonomickou reformou zásadne zmeniť aj oblasť sociálneho zabezpečenia.

Ciele transformácie sociálneho poistenia

Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa v podmienkach Slovenskej republiky sústredila najmä na ich finančné a inštitucionálne zabezpečenie ako nevyhnutný dôsledok komplexnej daňovej reformy uskutočnenej k 1. januáru 1993. Nová daňová sústava nezabezpečovala daňové príjmy, určené na financovanie dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a preto bolo nevyhnutné nahradiť tieto príjmy mimodaňovými zdrojmi. Týmito zdrojmi sa stalo poistné platené zákonom určenými subjektmi.

Zákon o sociálnom poistení

Z uvedených dôvodov 29. mája 2002 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý po novom upravil problematiku dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia. Týmto zákonom sa mala realizovať transformácia súčasného systému dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a súčasne mal nahradiť súčasný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.

Zmeny v systéme sociálneho poistenia po roku 2003

Na základe požiadaviek dochádza v systéme sociálneho poistenia v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. k týmto zmenám:

  1. Nanovo sa definuje sociálne poistenie, a to ako poistenie nielen pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu vzniku sociálnej udalosti, ale aj ako poistenie na zabezpečenie príjmu z dôvodu vzniku sociálnej udalosti bez výkonu zárobkovej činnosti a na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru z dôvodu insolventnosti ich zamestnávateľa.
  2. Rozširuje sa okruh poistencov.
  3. Zavádza sa nový systém nemocenského poistenia.
  4. Zavádza sa nový systém dôchodkového poistenia.
  5. Možnosť dobrovoľného poistenia na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa rozširuje pre každú fyzickú osobu po 16. roku veku.
  6. Nanovo sa upravuje systém úrazového poistenia.
  7. Zavádza sa nový systém poistenia v nezamestnanosti.
  8. Zrušuje sa inštitút tzv. predčasného starobného dôchodku.
  9. Zavádza sa nový valorizačný mechanizmus zvyšovania dôchodkov.
  10. Upravuje sa poskytovanie nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to v súvislosti s návrhom na poskytovanie náhrady príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca z prostriedkov zamestnávateľa.

Predčasný starobný dôchodok (PSD)

Jednou z podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) je podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. ukončenie poviného dôchodkového poistenia. Výnimka z tohto pravidla je uvedená v § 67 ods. 5 ZSP.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový vek a ročník 1960: Ako sa to dotýka mužov?

Príklady z praxe

  • Pani Antónia pracuje na dohodu o vykonaní práce. Pán Alfonz je SZČO, je živnostník. Pani Alžbeta je zamestnaná na polovičný úväzok a súčasne je finančná poradkyňa na základe licencie NBS. Pani Alžbeta musí najneskôr k 30.9.2024 ukončiť zamestnanie. Činnosť finančnej poradkyne ukončiť nemusí, viď § § 67 ods. 5 ZSP. Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 4 ZSP však má (resp. bude mať) až od 1.10.2025, ak podľa daňového priznania za rok 2024 bude jej príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nižší ako 2 424 Eur.
  • Pán Peter poberá predčasný starobný dôchodok od novembra 2023. V období od 1.1.2024 do 31.12.2024 má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatnil OOP. Za mesiac 8/2024 jeho odmena (bez odpočítania OOP) dosiahne v súčte od začiatku roka sumu 2450 €. V súlade s § 67 ods. 7 ZSP Sociálna poisťovňa od mesiaca september 2024 zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.
  • Pani Sára mala vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku k 14.12.2023. Od 1.1.2024 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s uplatnenou odvodovou odpočítateľnou položkou (OOP). Za mesiac december pani Sára dostala okrem pravidelnej odmeny 200 € aj špeciálnu ročnú odmenu 5000 €. Celková suma, ktorú mala v hrubom vyplatenú, dosiahla 5200 €. V súlade s § 67 ods. 7 ZSP Sociálna poisťovňa od mesiaca január 2025 zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

Možnosti zárobkovej činnosti po priznaní predčasného starobného dôchodku

Po priznaní predčasného starobného dôchodku je možné pracovať formou výpomoci rodinnému príslušníkovi bez pracovnej zmluvy.

Podmienky pre výpomoc rodinného príslušníka

  • Fyzickú osobu - podnikateľa - napr. s.r.o., ktorá má dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuzní v priamom rade - starý rodič, rodič, dieťa, vnuk a vnučka alebo sú súrodenci - brat alebo sestra, resp. manžel a manželka.
  • Súčasne musí platiť, že vypomáhajúci rodinný príslušník musí byť k podnikateľovi, resp. spoločníkovi s.r.o. v niektorom z vyššie uvedených príbuzenských vzťahov.

Poberateľ predčasného starobného dôchodku tak môže pracovať v pozícii vypomáhajúceho rodinného príslušníka bez pracovnej zmluvy pri splnení vyššie uvedených podmienok - napríklad výpomoc manželke, ktorá je SZČO, výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.

tags: #právnici #odchod #do #dôchodku #podmienky

Ďalšie články