
Spôsobilosť na právne úkony je základným právom každého človeka. Avšak, v prípadoch, keď osoba nie je schopná spravovať svoje záležitosti, nastupuje inštitút opatrovníctva. Tento článok sa zameriava na úlohu právnika ako opatrovníka, povinnosti s tým spojené a postupy, ktoré je potrebné dodržiavať. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to aj s ohľadom na zmeny v legislatíve a judikatúre.
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi brať na seba práva a povinnosti vzniká v plnom rozsahu dovŕšením 18. roku života, vo výnimočných prípadoch aj skôr (uzavretie manželstva 16-ročnou osobou). Občiansky zákonník predpokladá, že každý, kto dosiahne plnoletosť, je plne spôsobilý na právne úkony. Táto spôsobilosť však môže byť obmedzená.
V minulosti bolo možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, ak trpela duševnou poruchou, ktorá nebola iba prechodná,alebo ak nadmerne požívala alkoholické nápoje, omamné prostriedky a jedy, a z toho dôvodu nebola schopná robiť právne úkony. Úplné pozbavenie znamenalo, že osoba nemohla uzatvárať žiadne zmluvy, narábať s hotovosťou, jej podpis bol neplatný a iné.
S účinnosťou od 1.7.2016, s prijatím nového Civilného mimosporového poriadku, už nie je možné osobu úplne pozbaviť spôsobilosti. Nová platná úprava umožňuje už iba obmedziť spôsobilosť osoby. To znamená, že súd presne vymedzí, ktoré právne úkony osoba nebude môcť vykonávať. Teda na rozdiel od pozbavenia spôsobilosti tu človek môže robiť niektoré právne úkony, je aspoň čiastočne spôsobilý. Dôvodom tejto zmeny je snaha o ochranu osôb so zdravotným postihnutím a rešpektovanie ich práv.
Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v zákone č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu. Postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony upravuje zákon č. č. 161/2015 Z. z. podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony resp.
Prečítajte si tiež: Ako získať právnu pomoc bezplatne?
Návrh na začatie konania môže podať:
V návrhu je potrebné uviesť dôvody, prečo by mala byť osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. K návrhu je vhodné priložiť lekárske správy alebo iné dôkazy, ktoré potvrdzujú zdravotný stav osoby.
Súd v konaní ustanoví osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, procesného opatrovníka. Úlohou procesného opatrovníka je chrániť záujmy tejto osoby v priebehu konania. Súd tiež ustanoví znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok o duševnom stave dotknutej osoby.
Súd vypočuje osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, spôsobom, ktorý je vhodný vzhľadom k jej zdravotnému stavu. Ak je jej zdravotný stav vážny, výsluch sa nemusí uskutočniť. V tomto prípade sudca osobu „vzhliadne“.
Ak súd spôsobilosť na právne úkony obmedzil, ustanoví osobe opatrovníka.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty starostlivosti o dieťa
Opatrovníctvo neznamená, že opatrovník preberá zodpovednosť za život opatrovanej osoby, ale stáva sa jeho zákonným zástupcom, čo znamená, že bude za neho vybavovať všetky veci a vykonávať úkony, v ktorých je on obmedzený. Jeho hlavnou úlohou je konať v záujme opatrovaného.
Opatrovník je povinný:
Medzi predpoklady na strane opatrovníka možno zaradiť: spôsobilosť na právne úkony, morálne, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich.
Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu.
Právnik môže byť ustanovený za opatrovníka, ak spĺňa všetky predpoklady a súd ho považuje za vhodného kandidáta. Výhodou právnika ako opatrovníka je jeho odborná znalosť práva a schopnosť efektívne zastupovať záujmy opatrovanca.
Prečítajte si tiež: Oblasti pôsobnosti sociálneho právnika Zvolen
Slovenská advokátska komora (SAK) podporuje automatizovaný výber advokáta - opatrovníka súdom s výhradou podmienenia súhlasu advokáta. Malo by ísť o fakultatívnu dobrovoľnú možnosť advokáta požiadať o zaradenie do zoznamu profesionálnych opatrovníkov a následne akceptovať automatický výber z neho.
Úloha advokáta ustanoveného súdom za opatrovníka by sa mala zamerať primárne na právne úkony, ktoré v dobe určenej súdom vystanú v súvislosti so správou majetku opatrovanca a inými právnymi záležitosťami.
Výkon funkcie opatrovníka sa v zásade vykonáva bezplatne. To neplatí o náhrade nákladov spojených so správou majetku opatrovanca. Výšku náhrady nákladov spojených so správou majetku určí súd.
SAK navrhuje, aby systém odmeny opatrovníka bral do úvahy cieľ vecného zámeru, a to posilnenie ochrany opatrovancov formou kvalitnej právnej služby a zároveň primeranosť odmeny vynaloženému času a počtu úkonov. Pri stanovení ktoréhokoľvek modelu by mal o výške odmeny rozhodnúť súd.
SAK navrhuje, aby opatrovníka platil štát, ale v prípade, že opatrovník majetkom disponuje, štát by následne sumu od neho vymáhal.
Konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia zabezpečuje procesné záruky ochrany práv umiestneného, avšak v praxi naráža na viaceré problémy. Súd môže ustanoviť procesného opatrovníka, no krátka lehota na rozhodnutie často znemožňuje dôkladné preverenie jeho vhodnosti. Umiestnený má právo na právne zastúpenie, avšak pre svoj zdravotný stav si advokáta spravidla nevie zabezpečiť a zákon neustanovuje povinné právne zastúpenie, ako je to v trestnom konaní.
Najvyšší súd SR v uznesení 2 Cdo 31/2018 zdôraznil, že výsluch umiestneného je kľúčovým prvkom konania a mal by ho vykonať priamo sudca, čo potvrdzuje aj judikatúra ESĽP. Výnimky sú prípustné len vo výnimočných prípadoch, ak už bol umiestnený v minulosti posudzovaný a jeho stav sa nemení.
Prevzatie a držanie osoby v zdravotníckom zariadení bez jej súhlasu je závažným zásahom do jej osobnej slobody, a preto podlieha prísnemu súdnemu dohľadu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) musí hospitalizácia spĺňať tzv. Winterwerp test, ktorý vyžaduje, aby bola osoba preukázateľne duševne chorá, jej stav odôvodňoval nevyhnutnosť obmedzenia slobody a hospitalizácia trvala len dovtedy, kým tento stav pretrváva.
Ministerstvo spravodlivosti SR vytvorilo pracovnú skupinu na vypracovanie vecného zámeru, ktorý by priniesol reformu opatrovníctva dospelých a ochranu seniorov. Právna úprava opatrovníctva neprešla výraznejšou zmenou a vychádza zo znenia občianskeho zákonníka z roku 1964, nerešpektuje skutočnosť, že sa podstatne zmenila majetková a sociálna štruktúra obyvateľstva. Novely Občianskeho zákonníka taktiež nedostatočne reflektujú demografickú štatistiku v SR, ktorá ukazuje, že dochádza k starnutiu populácie.
Predmetom vecného zámeru je viacero návrhov na právnu úpravu, ku ktorým neustále prebieha odborná diskusia. Vecný zámer obsahuje návrh výberu opatrovníka tak, že za opatrovníka sa predovšetkým ustanovuje osoba, ktorú opatrovanec označil v predbežnom vyhlásení. Ak k tomu nedošlo, ustanoví sa jedna z nasledujúcich osôb: manžel opatrovanca, potomok, rodič (prarodič) alebo iná spolužijúca osoba. Základným kritériom je spolužitie s opatrovancom v spoločnej domácnosti.
Súčasťou vecného zámeru je aj návrh na „Posilnenie ochrany seniorov pri prevodoch obydlia: zvýšená náležitosť formy právneho úkonu (zmluvy)“, v zmysle ktorého sa zavádza povinnosť, aby scudzovací právny úkon bol urobený formou notárskej zápisnice, aby senior nemohol nepremyslene, jednoducho alebo pod nátlakom previesť obydlie (nehnuteľnosť).
tags: #právnik #ako #opatrovník #povinnosti