
Kúpna zmluva patrí medzi najvyužívanejšie zmluvné typy v obchodných vzťahoch. Podnikatelia sa s ňou stretávajú často, niekedy aj bez predchádzajúceho impulzu, avšak nezriedka sa zabúda na dôležité náležitosti, ktoré by mala kúpna zmluva obsahovať, aby bola právne bezchybná a vymožiteľná. Slovenský právny poriadok upravuje režim kúpnej zmluvy v dvoch právnych predpisoch: Obchodnom a Občianskom zákonníku. Tento článok sa zameriava na kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorá sa v podnikateľskej praxi využíva častejšie. Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) upravuje kúpnu zmluvu v tretej časti, druhej hlave, prvom diele a prvom oddiele.
Kúpna zmluva je v praxi jedným z najčastejšie používaných zmluvných typov. Jej podstatou je zmena vlastníckych práv k hnuteľným veciam z predávajúceho na kupujúceho. Podstatné náležitosti kúpnej zmluvy sú definované už v jej legálnej definícii. Ide o náležitosti, bez ktorých by nebolo možné hovoriť o kúpnej zmluve.
Medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy patria:
Vymedzenie zmluvných strán: Určenie predávajúceho a kupujúceho je prvou a zásadnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Bez určenia zmluvných strán by zmluva nemohla byť právnym úkonom, pretože by nebolo jasné, kto je zaviazaný plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.
Zmluvnými stranami môžu byť:
Prečítajte si tiež: Obchodný Zákonník a Predaj Zvierat
Pri uzatváraní právnych úkonov je nevyhnutné, aby podnikateľ vystupoval pod svojím obchodným menom tak, ako je uvedené v obchodnom registri. Akákoľvek odchýlka od registrovaného tvaru môže mať negatívne dôsledky na platnosť zmluvy. Fyzické osoby - podnikatelia používajú ako obchodné meno svoje meno a priezvisko, ktoré môžu doplniť dodatkom zapísaným v obchodnom registri. Pre presnú identifikáciu sa odporúča uvádzať rodné číslo. S presným označením zmluvných strán úzko súvisí aj označenie osoby, ktorá za zmluvnú stranu koná. Je dôležité, aby bol konajúci jasne definovaný a overiteľný, či má oprávnenie zaväzovať podnikateľa, teda či je členom štatutárneho orgánu alebo prokuristom.
Vymedzenie predmetu kúpy: Predmetom kúpy podľa Obchodného zákonníka môže byť len hnuteľná vec určená jednotlivo čo do množstva a druhu, označovaná ako tovar. Hnuteľná vec nie je definovaná, ale možno ju chápať ako každú vec, ktorá nespĺňa znaky nehnuteľnosti (pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom).
Nemôže ním byť:
Hnuteľné veci môžu byť hmotné a pevné predmety (autá, stroje), tekuté, plynné alebo prírodné sily ovládateľné človekom (elektrická energia). Ďalej sa delia na zastupiteľné a nezastupiteľné, spotrebiteľné a nespotrebiteľné, deliteľné a nedeliteľné, jednoduché, zložené a hromadné, určené jednotlivo a podľa druhu, existujúce a budúce. Predmet kúpnej zmluvy nemusí existovať v čase uzavretia zmluvy, ale môže byť vyrobený až po jej uzavretí. Dôležité je odlíšiť kúpnu zmluvu od zmluvy o dielo. Ak sa má tovar ešte len vyrobiť, považuje sa zmluva za kúpnu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí potrebných na výrobu tovaru. Ak prevažná časť záväzku dodávateľa spočíva vo vykonaní činnosti (montáž), ide o zmluvu o dielo.
Dohoda o kúpnej cene: Kúpna cena je úhrada kupujúceho za získaný predmet kúpy a musí byť vyjadrená v peniazoch. Obchodný zákonník nevyžaduje, aby bola kúpna cena dohodnutá, ale musí byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia spôsobu kúpnej ceny. Ak nie je cena určená, platí tzv. obvyklá cena, teda cena, za ktorú sa predával obvykle alebo minimálne porovnateľný tovar v čase uzatvorenia zmluvy za obdobných zmluvných podmienok. Ak sa cena neurčuje pri uzavieraní zmluvy, musí sa určiť jasný mechanizmus, na základe ktorého sa kúpna cena určí.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Podľa Obchodného zákonníka nie je možné uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Kúpno-predajná zmluva na nehnuteľnosť sa riadi Občianskym zákonníkom (§ 588 a nasl.) a katastrálnym zákonom. Musí mať písomnú formu a obsahovať náležitosti podľa katastrálneho zákona, najmä presné označenie účastníkov konania a predmetu prevodu (katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, druh pozemku, výmera pozemku, súpisné číslo stavby). Vlastnícke právo k nehnuteľnosti prechádza na nadobúdateľa povolením vkladu do katastra nehnuteľností.
Pri kúpe tovaru medzi podnikateľmi sa uzatvára kúpna zmluva podľa Obchodného zákonníka. Zmluva by mala obsahovať:
Okrem toho je vhodné uviesť platobné podmienky (spôsob platby, lehota splatnosti), miesto a spôsob dodania tovaru a ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán.
Zmluvné strany môžu do kúpnej zmluvy zahrnúť aj ďalšie dojednania, ako napríklad:
Súčasný dualizmus záväzkového práva, teda existencia Občianskeho a Obchodného zákonníka, spôsobuje roztrieštenosť, neprehľadnosť a nejednoznačnosť právnej úpravy. Mnohé inštitúty sú v Obchodnom zákonníku upravené len čiastočne a subsidiárne sa na ne vzťahuje Občiansky zákonník. Vhodným riešením by bolo prejsť k monistickej koncepcii, teda k jednotnej úprave záväzkového práva obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá by sa vzťahovala aj na obchodné záväzkové právne vzťahy.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním