Právny úkon: Definícia, Náležitosti a Výklad

Záväzkovo-právne vzťahy medzi účastníkmi vznikajú na základe právnych úkonov a iných skutočností. Právne úkony sú základným kameňom občianskeho práva a majú zásadný vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Na základe právnych úkonov vznikajú aj zmluvy, respektíve zmluva ako taká je sama právnym úkonom. Z týchto dôvodov sú právne úkony veľmi dôležité, pretože z nich vznikajú pre účastníkov takéhoto úkonu (napr. zmluvy) práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky. Ak dôjde k sporu o to, aké práva a povinnosti pre strany zo zmluvy vyplývajú, je ešte predtým potrebné zistiť, či je zmluva samotná platná, pretože práva a povinnosti vznikajú len z platnej zmluvy.

Definícia Právneho Úkonu

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ide o subjektívnu právnu skutočnosť, ktorá je prejavom ľudskej vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Asi najbežnejším právnym úkonom, s ktorým sa stretávame, je zmluva. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje správanie aspoň dvoch osôb. Tým, že tieto osoby napíšu a podpíšu určitú listinu, uzavrú svojím konaním zmluvu. Zmluva potom spôsobuje konkrétne právne následky, ktoré spočívajú v tom, že zmluvným stranám vznikajú práva a povinnosti vyplývajúce priamo zo zmluvy alebo zo zákona. Predmet, teda správanie, na ktoré sú účastníci právneho úkonu oprávnený alebo povinní, musí byť dovolený, možný a v súlade s dobrými mravmi.

Náležitosti Právneho Úkonu

Aby bol právny úkon platný, musí spĺňať určité náležitosti stanovené zákonom. Podľa § 37 ods. 1 OZ, „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ Základné náležitosti právneho úkonu sú:

1. Sloboda vôle: Účastník právneho úkonu musí konať slobodne, bez nátlaku alebo donútenia.
2. Vážnosť vôle: Vôľa účastníka musí byť vážna, nie simulovaná alebo predstieraná. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a …
3. Určitosť: Obsah právneho úkonu musí byť jasne a jednoznačne definovaný.
4. Zrozumiteľnosť: Prejav vôle účastníka musí byť zrozumiteľný pre druhú stranu.

Neurčitosť a Nezrozumiteľnosť Právneho Úkonu

Ak právny úkon nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti, môže byť neplatný. V tomto ustanovení však nie je možné nájsť výklad pojmu „určitý“ a „zrozumiteľný“ právny úkon. K tomuto výkladu slúži výklad daný teóriou a súdnou praxou. Dobrý základ pre pochopenie týchto pojmov ponúka česká súdna prax.

• Neurčitý právny úkon: Ide o prípad, keď je obsah prejavenej vôle účastníka neistý a nejednoznačný. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1527/99 zo dňa 22.6.2000: „Podľa § 37 OZ je neplatný právny úkon, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Týmto ustanovením sa sankcia neplatnosti právneho úkonu viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, pokiaľ je neistý jeho obsah, to značí - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. Záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 OZ).
• Nezrozumiteľný právny úkon: Ide o prípad, keď z dôvodu vadného sprostredkovania vôle účastníka (napr. v texte zmluvy) je jeho vôľa nejasná. V týchto rozhodnutiach súdy objasňujú svoj názor na výklad pojmu neurčitý úkon tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Podobné závery možno nájsť aj novšom judikáte toho istého súdu.

Výklad Právneho Úkonu

Podľa § 35 ods. 2 OZ, je potrebné právne úkony vyjadrené slovami vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa toho, kto právny úkon vykonal, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V prípade sporu o obsahu právneho úkonu je dôležitý jeho výklad. Súd sa pri výklade právneho úkonu riadi týmito zásadami:

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

1. Jazykový výklad: Súd skúma jazykové znenie právneho úkonu. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu je možné vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu).
2. Zistenie vôle účastníka: Súd sa snaží zistiť skutočnú vôľu účastníka právneho úkonu, ak je táto vôľa v súlade s jazykovým vyjadrením. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 OZ však nemôže nahrádzať či meniť už vykonané prejavy vôle (použitie výkladových pravidiel smeruje vždy len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý účastník vykonal, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe, keď bol úkon vykonaný).
3. Prihliadanie na okolnosti prípadu: Súd prihliada na všetky okolnosti prípadu, ktoré môžu objasniť obsah právneho úkonu. Súd napr. podľa judikatúry musí prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu, zisťovať vôľu strán v dobe uzavretia zmluvy a pri tom môže prihliadnuť aj na následné správanie strán.
4. Súd musí pritom prihliadať aj na následné správanie strán. Následné správanie účastníka právneho úkonu je relevantné pri výklade prejavu vôle.
5. Teleologický výklad: Je preto potrebné sa vždy pýtať na účel zákonného príkazu či zákazu.

Princíp Zachovania Platnosti Právneho Úkonu

Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Nie je ústavne konformné a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, keď všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy, pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Znamená to, že úkon bude pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť neplatný len vtedy, ak sa súdu napriek riadne vykonanému výkladu (gramatickému, logickému, systematickému či teleologickému) ustanovení zmluvy bez toho, aby obsah zmluvy nahrádzal, napriek posúdeniu správania zmluvných strán (vrátane správania následného, nielen pri uzavretí zmluvy), prihliadnutí na zásadu, že zmluvy sa majú dodržiavať a pri uprednostnení platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou, naďalej nepodarí odstrániť jej neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť. Len takto podrobne súdom posúdený úkon bude možno považovať podľa § 37 ods.

Neplatnosť Právnych Úkonov Podľa Zákonníka Práce

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. (ZP) používa univerzálny právny pojem právny úkon, ale nevymedzuje jeho obsah. Jeho definícia sa nachádza v § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.” ZP však upravuje jeho neplatnosť nad rámec všeobecných požiadaviek, ktoré sú kladené na perfektný právny úkon v zmysle § 37 až 40 OZ (napr. nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom). Podľa § 17 ods. 1 ZP právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Právny Úkon a Finančné Operácie

Finančná operácia alebo jej časť je podľa § 2 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. príjem, poskytnutie alebo použitie verejných financií, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy. Finančná operácia začína už prípravou finančnej operácie (napr. rozhodovanie o jej uskutočnení), pričom realizácia finančnej operácie môže ďalej prebiehať v niekoľkých častiach (napr. uzavretie zmluvy, vyplatenie zálohy, vypracovanie objednávky, úhrada faktúry ap.) a končí sa až naplnením jej cieľov resp. dosiahnutím požadovaného výsledku (napr. vyúčtovanie poskytnutých verejných financií, overenie dodržania podmienok finančnej operácie počas stanoveného obdobia pri použití prostriedkov EÚ a pod.). Rozdelenie finančnej operácie na časti vyplýva aj zo zodpovednosti jednotlivých zamestnancov orgánu verejnej správy za jednotlivé činnosti, napr. rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku a iné odborné činnosť podľa povahy finančnej operácie podľa rozhodnutia štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy. Za časť finančnej operácie možno považovať napr. Myslí sa pod pojmom „právny úkon“ v zmysle definície finančnej operácie alebo jej časti podľa § 2 písm. d) zákona č. 357/2015 Z. z. len právny úkon s majetkovou, resp. finančnou povahou?

Právnym úkonom sa rozumie akýkoľvek právny úkon, a aj taký, ktorý nemá finančný/majetkový charakter (napr. aj uzatvorenie bezplatnej dohody o poskytnutí služby). Pre bližšie určenie pojmu právny úkon je potrebné vychádzať najmä zo všeobecného právneho predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neviaže ako podmienku pre identifikáciu právneho úkonu jeho finančné plnenie či iný majetkový charakter takéhoto právneho úkonu. Vydanie internej smernice nenapĺňa definíciu právneho úkonu, a preto nie je finančnou operáciou pre účely zákona č. 357/2015 Z. z. Interné smernice resp. iné interné metodické dokumenty sú internými predpismi najmä organizačného/metodického/riadiaceho charakteru, ktorými sa vymedzujú základné pravidlá, metódy, prostriedky, postupy atď.

Druhy Právnych Úkonov

Významné je najmä delenie na pomenované (typické) a nepomenované (atypické), ktoré zohľadňuje tú skutočnosť, že účastníci sa v občianskoprávnych vzťahoch môžu dohodnúť aj na zmluve, ktorú zákon neupravuje a nepomenúva. neadresované: právna teória niekedy poukazuje na rozdiely v právnych úkonoch, ktoré: 1. sa priamo nedotýkajú práv a záujmov tretích osôb (verejná súťaž), 2. (kauzou sa rozumie bezprostredný ekonomický dôvod vzniku právneho úkonu, napr. formálne (napr.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

Zmluvná Voľnosť a Dobré Mravy

Zmluvná voľnosť v občianskom práve sa prejavuje aj v ustanovení § 853 OZ, podľa ktorého si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1 €), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.

Dôkazné Bremeno a Platnosť Právneho Úkonu Obce

Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Pokiaľ obec ako žalovaná strana sporu tvrdí, že určitý úkon neschválila a počas celého konania žalobca ako dominus litis svoje tvrdenie nedokáže osvedčiť príslušnou istinou, je potrebné uzavrieť, že práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčil. To, že na úkon schválenia zmluvy o dielo obecné zastupiteľstvo neudelilo súhlas štatutárnemu orgánu, má vplyv na vyhodnotenie ako ceny vykonaných prác, tak na zmluvné pokuty a príslušenstvo, ako aj na plynutie záruk či premlčacej doby.

Vôľa a Konanie

Vôľa je základnou pojmovou kategóriou právneho systému. Právo stanovením normatívov (príkazov, zákazov, dovolení) pôsobí na jej utváranie. Do procesu jej tvorby vstupujú aj mimoprávne (sociologické, psychologické) momenty. Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle. Konanie preto hodnotí s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje za súladné s právom (inak povedané, za právne) iné za nesúladné s právom (inak povedané, za protiprávne). Pri úvahách ako správne súdiť právnu relevanciu konania berie právny systém na zreteľ jednak proces utvorenia obsahu vôle (napr. hodnotenie danosti a zamerania obsahu vôle či dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený v civilných veciach; alebo rozsiahly inštitút zodpovednosti za zavinené konanie vo veciach trestných) a tiež prejav vôle (napr. Právny úkon je z pohľadu konania subjektu práva právom dovoleným a vôľou podmieneným správaním (na ktoré sú viazané právne následky). Nejde iba o prázdny prejav vôle. Jeho obsah je daný. Bez ohľadu na to, aký je, dôležité je, že existuje (samozrejme ak nejde o mimovoľný, mysľou neovplyvňovaný úkon). Bez prihliadnutia na obsah vôle nie je možné hovoriť o posúdení vôle. V takom prípade je možné hovoriť iba o posúdení prejavu.

Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr

tags: #právny #úkon #definícia