
Kúpna zmluva predstavuje jeden zo základných pilierov obchodných a občianskoprávnych vzťahov. V tomto článku sa podrobne pozrieme na charakteristiku kúpnej zmluvy, jej podmienky, náležitosti a dôsledky jej neplnenia.
Nákup a predaj sú neoddeliteľnou súčasťou podnikových výkonov. Podnikové výkony majú zmysel len vtedy, ak sa realizujú na trhu prostredníctvom predaja. Ak chce podnik predať svoje výkony, musí na trhu nájsť subjekt, ktorý ich kúpi. Pri každom obchode ide o predaj a kúpu, na ktorej sa zúčastňujú predávajúci (dodávateľ) a kupujúci (odberateľ). Medzi nimi vznikajú kúpno-predajné vzťahy, ktoré patria medzi obchodno-záväzkové vzťahy. To znamená, že sa uskutočňuje obchod, pri ktorom dochádza k výmene tovaru (hnuteľnej veci) za peniaze, a súčasne vznikajú záväzky a pohľadávky.
Kúpna zmluva je súhlasný prejav vôle medzi predávajúcim a kupujúcim o výmene hnuteľnej veci za peniaze. Ide o dvojstranný právny úkon, pri ktorom predávajúci prevádza vlastnícke právo k veci na kupujúceho a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť za ňu dohodnutú kúpnu cenu.
Pre vznik platnej kúpnej zmluvy musia byť splnené nasledovné podmienky:
Súhlasný prejav vôle: Musí existovať súhlas alebo dohoda obidvoch účastníkov. Tento súhlas možno vyjadriť vyslovením (písomne alebo ústne) alebo konaním.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpy vozidla
Určenie kvality tovaru: Kvalita tovaru sa môže určovať prostredníctvom typov, noriem alebo obchodných tried.
Kvalita nezastupiteľného tovaru sa posudzuje prostredníctvom:
Určenie ceny: Cena je výmenná hodnota tovaru vyjadrená v peňažných jednotkách. Je to čiastka dohodnutá pri nákupe a predaji. Cena môže byť určená priamo (pevnou čiastkou za mennú jednotku) alebo nepriamo (koľko jednotiek tovaru možno kúpiť za určitú stanovenú čiastku).
V kúpnej zmluve môže byť cena stanovená ako:
Predávajúci pri predaji tovaru mnohokrát poskytuje kupujúcemu zľavy (rabaty), ktoré bývajú poskytnuté z rôznych dôvodov (množstvový, vernostný, pri chybách, úvodný/vstupný, pri výpredaji). Zrážka (skonto) je ďalší spôsob zníženia ceny.
Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu
Dôvody poskytnutia zliav pre predávajúceho:
Dôvody pre kupujúceho:
Určenie množstva: Množstvo je možné určiť v rôznych jednotkách v závislosti od predmetu (m, l, kg, hl…). Pred dodávkou je nutné tovar zabaliť. Rozlišujeme:
Termín dodania: Obvykle je to terminovaný obchod začiatkom obdobia (prvých 10 dní v mesiaci), v polovici mesiaca, koncom mesiaca alebo v polovici štvrťroka.
Miesto dodania: Je to miesto plnenia dodávky, miesto, kde predávajúci odovzdá kupujúcemu tovar v dohodnutom množstve a kvalite. Odovzdanie tovaru sa môže uskutočniť osobne alebo symbolicky (odovzdajú sa iba doklady bez ktorých nie je možné užívanie tovaru). Miestom dodania môže byť sídlo predávajúceho (ak si dodávku zabezpečí kupujúci) alebo prevádzkareň kupujúceho (ak dodávku zabezpečuje predávajúci).
Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?
Termín platenia:
Spôsob platenia: Môžeme použiť hotovostný alebo bezhotovostný spôsob platenia. Za moment splnenia peňažného záväzku sa považuje skutočnosť, že peniaze sa dostali na disponovanie predávajúcemu.
Spôsob balenia: Obal na jednej strane tovaru predražuje, na druhej strane zlepšuje jeho predajnosť. Funkcie obalov sú ochranná, estetická, informačná, propagačná a uľahčuje prepravu a manipuláciu s tovarom. Obal môže byť nenávratný (ľahké obaly, ktoré znečisťujú životné prostredie) alebo návratný (majú dlhodobejší charakter, kupujúci ich môže vrátiť predávajúcemu).
Spôsob dopravy: Prepravu môže zabezpečiť kupujúci, predávajúci alebo verejný prepravca.
Záruka: Záručná doba je 2 roky. Predávajúci ju poskytuje kupujúcemu. V čase záručnej doby zodpovedá predávajúci za funkčnosť tovaru. Prípadné opravy idú na jeho účet.
Vady na tovare: Vady môžu byť faktické (týkajú sa kvality alebo množstva tovaru) alebo právne (zaťaženie predaného tovaru právom tretej osoby). Ak kupujúci zistí vady na tovare, je povinný ich reklamovať. Kupujúci môže žiadať:
Ak predávajúci dodá väčšie množstvo tovaru, ako je určené v kúpnej zmluve, môže kupujúci dodávku prijať, ale aj odmietnuť prijatie prebytočného množstva tovaru.
Kúpna zmluva je dohoda medzi kupujúcim a predávajúcim, preto je možné, že podmienky v nej určené môžu porušiť obe zmluvné strany.
Porušením kúpnej zmluvy vzniká obidvom stranám škoda. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný.
V súvislosti s kúpnou zmluvou a inými formami obchodných vzťahov je dôležité rozlišovať medzi závislou činnosťou a činnosťou vykonávanou na základe občianskoprávnych vzťahov. Štát vysokými odvodmi zaťažuje výkon práce, a preto je logickou snahou podnikateľských subjektov používať pri svojej činnosti iné zmluvné typy, ktoré by im umožnili vyhnúť sa vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu.
Príkazná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku a okrem toho existujú osobitné typy príkaznej zmluvy, a to zmluva o obstaraní veci a zmluva o obstaraní predaja veci. Príkazná zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Okrem označenia zmluvných strán musí byť vymedzená činnosť, ktorú má príkazník pre príkazcu vykonať. Dohoda o odmene nie je podstatnou náležitosťou zmluvy.
Základný rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou činnosťou je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán. Pracovná zmluva i mandátna zmluva sú typom príkaznej zmluvy, t. j. ich obsahom je činnosť vykonávaná podľa pokynov tretej osoby (mandant alebo zamestnávateľ). Rozdiel nie je v obsahu - existencii pokynov, ale v subjekte, t. j. v miere autonómie.
Pre posúdenie daňového zatriedenia príjmu dosahovaného z činnosti vykonávanej na základe príkaznej zmluvy je potrebné odpovedať na otázku, čo je to vlastne závislá činnosť, respektíve čo závislou činnosťou nie je. Od toho závisí, či príjem na základe príkaznej zmluvy posudzovať podľa zákona o dani z príjmov.
V kontexte kúpnych zmlúv je dôležité spomenúť aj ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou alebo šekom je neplatné.
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
tags: #právny #úkon #kúpa #charakteristika