
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je základným kameňom správneho fungovania rodiny a zabezpečenia potrieb dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako žiadať o vysoké výživné na dieťa, aké sú podmienky, postupy a možnosti, ktoré majú oprávnené osoby k dispozícii.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Predpokladom na úspešné vymoženie výživného je právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu. Konanie, v ktorom súd rozhoduje o výživnom sa môže začať na návrh oprávnenej osoby alebo aj bez návrhu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je možné konanie začať aj bez návrhu. V prípade určenia výživného je možné uzatváranie dohôd o plnení vyživovacej povinnosti medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je daná výlučná miestna príslušnosť, ktorá sa spravuje bydliskom maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Výlučná miestna príslušnosť platí aj v prípade, ak ide o konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa (v rámci tohto konania o rozvod sa rieši aj otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vrátane povinnosti platiť výživné), miestne príslušným bude súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, za podmienky, že v obvode tohto súdu býva aspoň jeden z manželov. Ak taký súd nie je, je príslušný všeobecný súd toho, kto návrh nepodal, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa. Pri maloletom v konaní pri zmene okolností, ktoré boli rozhodujúce pre určenie príslušnosti, umožňujú, aby príslušný súd preniesol svoju príslušnosť na iný súd. Podmienkou je, aby tento súd bol v záujme maloletého dieťaťa. Ak by tento súd nesúhlasil s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
Ak už bolo vydané rozhodnutie, ktoré je právoplatné a vykonateľné (prípadne bola súdom schválená dohoda o plnení vyživovacej povinnosti), a ktorým je povinný rodič zaviazaný platiť výživné na dieťa, toto rozhodnutie (dohoda) slúži ako exekučný titul. Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný a listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu v zmysle § 48 ods. Po podaní návrhu na výkon exekúcie sa exekučné konanie začína dňom, kedy bol návrh doručený Okresnému súdu Banská Bystrica, ale samotná exekúcia sa začína až doručením poverenia súdnemu exekútorovi. V prípade, že sú splnené všetky predpoklady na výkon exekúcie, pristúpi poverený exekútor k jednému zo spôsobov výkonu exekúcie.
Prečítajte si tiež: Ako na evidenčný list dôchodku v ČR?
Ďalšou z možností, ako môže oprávnená osoba postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa, je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy je potrebné, aby boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 207 Trestného zákona, t.j., trestný čin zanedbania povinnej výživy po novom spácha ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. V tejto súvislosti upozorňujeme, že uplynutie uvedených dvoch mesiacov nemusí na seba časovo nadväzovať, dôležité je, aby bola splnená podmienka uplynutia dvoch mesiacov v období dvoch rokov. Prostredníctvom tohto spôsobu však nedochádza k priamemu vymáhaniu dlžného výživného, ako je to pri exekúcii. Je to skôr prostriedok ako donútiť povinného rodiča, dobrovoľne si splniť svoju vyživovaciu povinnosť, nakoľko, ak sa povinný rodič uzná vinným, hrozí mu sankcia vo forme odňatia slobody. Trestné oznámenie sa podáva orgánom činnným v trestnom konaní, ktorými sú buď policajt alebo prokurátor a možno ho urobiť buď ústnou formou do zápisnice alebo písomne, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa, sa považuje za anonymné podanie. To platí aj pre trestné oznámenie.
Aj keby vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia nemalo svoj účinok a peňazí ste sa stále nedomohli, stále máte možnosť podať žiadosť o náhradné výživné, pokiaľ spĺňate podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z.z. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom (viď. má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napr. na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom. Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu. Pokiaľ Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. Centrum je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.
V súvislosti s vymáhaním výživného je dôležité spomenúť aj právo na vymáhanie spätného výživného. V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd). Právo na priznanie výživného sa podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepremlčuje. Treba si však dávať pozor, pretože následne hneď v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je uvedené, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú. Platí tu subsidiárne § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. To znamená, že mesačné platby výživného, na ktoré je povinný rodič zaviazaný, sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote.
Zvýšenie výživného je však možné iba vtedy, ak došlo k podstatnej zmene pomerov. Nárok na zvýšenie výživného vzniká, ak dôjde k zmene pomerov na strane rodičov dieťaťa alebo na strane maloletého dieťaťa. Súd vykoná dokazovanie ohľadom príjmov rodičov, výsluchom, listinnými dôkazmi. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V rámci konania o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti nie je totiž prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že u maloletých detí došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté deti. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná rozsudkom OS ; Skalica z 10.11.2010. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.
Prečítajte si tiež: Všetko o pomôckach pre ZŤP
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Súd pri zvýšení výživného bude požadovať zdokladovať Váš príjem, pričom zamestnávateľ by do potvrdenia mal uviesť aj diéty. Do príjmu otca zo zamestnania správne započítal súd prvej inštancie diéty a poskytnuté finančné náhrady, lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča. Pokiaľ by otec pri vedomí, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a plnoletému synovi a pri reálnej výške minimálnej mzdy vyplácané cestovné náhrady plne spotreboval, takýto postup otca by bolo nutné v zmysle § 75 ods.
Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu (aj plnoletému) trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. V prípadoch, kedy plnoleté dieťa navštevuje vysokú školu, sa má za to, že sa sústavne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania a z toho dôvodu nie je schopný sa sám živiť. Tzn. že zákonná vyživovacia povinnosť jeho otca voči nemu stále trvá. Súdne rozhodnutia týkajúce sa výživného je možné meniť, ak dôjde k zmene pomerov. Tým, že Váš syn začal študovať, došlo k výraznej zmene pomerov. Z toho dôvodu odporúčam Vášmu synovi podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. V návrhu je potrebné kvalifikovane preukázať náklady (výdavky), ktoré má Váš syn a tiež uviesť jeho majetkové pomery (napr. kde býva, či má nejaký príjem, či mu Vy prispievate, či má sociálne štipendium…). Ak chcete vyššie výživné, prepočítajte si výdavky na deti a požiadajte oň. Súd to zváži a určí primerané výživné.
Na podanie žiadosti o výživné na plnoleté študujúce dieťa je potrebné sa obrátiť na príslušný okresný súd pre miesto trvalého pobytu dieťaťa. Podstatou žiadosti je preukázanie, že plnoleté dieťa, ktoré je študentom, je na výživu odkázané. Dôležité je uviesť a doložiť všetky skutočnosti, ktoré súvisia s príjmami a výdavkami dieťaťa, ako aj nákladmi na jeho štúdium. Taktiež je potrebné preukázať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa požaduje výživné. Zvlášť podstatné je zdôrazniť fakt, že plnoleté dieťa študuje, je ekonomicky závislé a nie je schopné si zabezpečiť dostatočné príjmy. Ak sa to podarí úspešne preukázať, súd može prihliadnuť na všetky tieto skutočnosti a určiť, že rodič, od ktorého sa požaduje výživné, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vo výške, ktorú súd považuje za primeranú.
Pri vypočítaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb oprávnenej a schopností, možností a majetkových pomerov povinných. V návrhu je potrebné, aby ste uviedli všetky odôvodnené potreby, ktoré platíte, resp. ktoré by ste mali platiť (od stravy, ošatenia, hygienických potrieb, bývanie…). Rovnako je potrebné v návrhu uviesť aj výšku príjmu Vašich rodičov, ak je Vám ich výška známa.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca zápočtovým listom
Pri určovaní výšky výživného súd zohľadňuje viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú konečnú sumu. Medzi najdôležitejšie patria:
Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier). V prípade, ak sa rodičia dohodnú na úprave rodičovských práv a povinností, vrátane výživného, vzhľadom na to, že rodičovská dohoda podlieha schváleniu súdom, aby bola vykonateľná, súd môže napriek uzatvorenej rodičovskej dohode výšku výživného modifikovať. Súd musí vždy prihliadať na najlepší záujem maloletých detí. Je jeho povinnosťou obsah rodičovskej dohody posudzovať s ohľadom na túto zásadu.