Právny Úkon Musí Byť Uzavretý Slobodne a Vážne: Podmienky Platnosti

Právny úkon je základným pilierom občianskeho práva a predstavuje prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú právne predpisy. Pre platnosť právneho úkonu je nevyhnutné splnenie určitých podmienok, medzi ktoré patrí sloboda vôle, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle.

Zmluvná Pokuta ako Zabezpečovací Inštitút

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov, ktorý bol upravený novelou Občianskeho zákonníka (OZ) zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992. Pred touto novelou Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. tento inštitút neupravoval. V súčasnosti je zmluvná pokuta zaradená v ôsmej časti, prvej hlave, piatom dieli Občianskeho zákonníka pod názvom zabezpečenie záväzku.

Funkcie Zmluvnej Pokuty

Z systematického hľadiska a zo samotnej povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že má primárne zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie plní aj funkciu prevenčnú. Zmluvná pokuta motivuje dlžníka plniť riadne a včas, pretože si uvedomuje hroziacu sankciu, čo predstavuje výrazný motivačný prvok a snahu vyhnúť sa materiálnej sankcii.

Podmienky Platnosti Dohody o Zmluvnej Pokute

Zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Občiansky zákonník obligatórne vyžaduje existenciu písomne dojednanej zmluvnej pokuty, pričom však rovnaká písomná forma sa nevyžaduje od hlavného - zabezpečovaného záväzku, ktorý môže byť uzavretý aj bezformálne. Dohodu o zmluvnej pokute možno uzavrieť súčasne s hlavným záväzkom alebo až následne po jeho uzavretí. Zmluvná pokuta má povahu akcesorického (vedľajšieho) záväzku, ktorý je viazaný na hlavný záväzok a nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej. Nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného - zabezpečovaného záväzku, keďže v takom prípade by ešte nebolo reálne čo zabezpečovať. Ak platne nevznikne hlavný - zabezpečovaný záväzok, nemožno hovoriť ani o platnom uzavretí zmluvnej pokuty. Tam, kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne vzniknúť a existovať záväzok akcesorický.

Zmluvná Pokuta a Obchodný Zákonník

Zmluvná pokuta je samostatne upravená aj v Obchodnom zákonníku (§§ 300 až 302 OBZ), ktorý predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku nemá komplexnú povahu, preto sa subsidiárne aplikujú aj ustanovenia §§ 544 a 545 OZ aj v obchodnoprávnych vzťahoch. To neplatí ohľadom moderačného oprávnenia súdu, ktoré je osobitne upravené v Obchodnom zákonníku (ust. § 301 OBZ) a osobitne v Občianskom zákonníku.

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

Zmluvná Pokuta a Náhrada Škody

Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví, ak to nie je medzi účastníkmi výslovne dojednané. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. V dohodách o zmluvnej pokute sa často stretáva s formulkou „nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý“, čo má zásadný význam, pretože ak sa účastníci záväzkového vzťahu nedohodnú inak, zaplatením zmluvnej pokuty nemá veriteľ právo na náhradu škody, čo sa však týka len porušenia povinnosti ktorá bola zabezpečovaná zmluvnou pokutou.

Ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére predstavuje škodu - majetkovú stratu poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecného ekvivalentu. Náprava tejto ujmy smeruje k jej náhrade prioritne vo forme relutárnej (peňažnej) náhrady alebo za splnenia zákonných podmienok k naturálnej reštitúcií (navrátením do pôvodného stavu). Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.

Zavinenie a Zmluvná Pokuta

Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Zavinenie možno definovať ako vnútorný psychický stav zodpovedného subjektu k jeho konaniu a následku tohto konania.

Moderačné Právo Súdu

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Moderačné právo súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu bolo do občianskeho zákonníka doplnené novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2008. Súdy na podklade tohto ustanovenia môžu na návrh, ako aj bez návrhu, posúdiť výšku zmluvnej pokuty s prihliadnutím na dva aspekty: hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a výšku škody. Súd môže postupovať obdobne ako je tomu i v Obchodnom zákonníku, čiže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť. Ide o významné oprávnenie, keďže súdy tak môžu urobiť aj bez návrhu. Súd nemôže zmluvnú pokutu odpustiť, môže ju len znížiť a to iba za podmienky, že táto je neprimerane vysoká. Súd však môže zmluvnú pokutu nepriznať celkom pri aplikácii ust. § 3 odst. 1 OZ, ak dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem využitia moderačného práva súdu teda prichádza do úvahy aj aplikovanie ust. § 3 odst. 1 OZ nie však kumulatívne. Súd buď môže využiť svoje moderačné právo a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť alebo môže aplikovať ust. § 3 odst. 1 OZ. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad bude potrebné z okolností konkrétneho prípadu posúdiť, či dojednaná zmluvná pokuta skutočne odporuje dobrým mravom. Pôjde najmä o situácie, keď zmluvná pokuta je vyjadrená násobkami zabezpečovanej istiny, od postavenia zmluvných strán, ich vzájomného vzťahu a otázke odkázanosti a pod.

Náležitosti Právneho Úkonu

Zákonodarca deklaruje, že každý právny úkon musí spĺňať predpísané náležitosti. Ak právny úkon nespĺňa zákonom predpísané náležitosti sankciou je jeho neplatnosť. Neplatnosť právnych úkonov je upravená v intenciách Občianskeho zákonníka. V Občianskom zákonníku je uplatnená zásada absolútnej neplatnosti.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

Sloboda a Vážnosť

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Sloboda vôle znamená, že prejav vôle nesmie byť urobený pod nátlakom, pod vplyvom hrozby alebo omylu. Vážnosť znamená, že prejav vôle musí byť urobený s úmyslom vyvolať právne následky.

Určitosť a Zrozumiteľnosť

Právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný. Určitosť znamená, že z prejavu vôle musí byť zrejmé, čo je jeho predmetom a aké sú práva a povinnosti účastníkov. Zrozumiteľnosť znamená, že prejav vôle musí byť vyjadrený takým spôsobom, aby bol pochopiteľný pre každého.

Nemožnosť Plnenia

Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Nemožnosť plnenia môže byť fyzická (napr. predať vec, ktorá neexistuje) alebo právna (napr. predať vec, ktorá je vylúčená z prevodu).

Formy Právnych Úkonov

Podľa spôsobu prejavu vôle rozlišujeme právne úkony na formálne (písomná forma prejavu vôle, forma notárskej zápisnice) a právne úkony neformálne. Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím.

Právne Vedomie

Právne vedomie je súčasťou právneho regulovania spoločenských vzťahov. Právnym vedomím rozumieme súhrn právnych názorov a predstáv spoločnosti. Predstavy obsiahnuté v tomto vedomí sú výsledkom jednak poznania a hodnotenia práva a jednak výsledkom vytvorenia istých postojov k nemu. Tvoria poznatky, predstavy o práve, názory a postoje k právu, a výroky o tom aké by právo malo byť.

Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr

Subjekty Právnych Vzťahov

Právny vzťah okrem predpokladov má i svoje prvky. Sú fyzické alebo právnické osoby. Fyzická osoba je každý jednotlivec, občan. U každej fyzickej osoby rozoznávame spôsobilosť mať práva a povinnosti, ktoré vznikajú narodením a zanikajú smrťou. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa (živé). U každej fyzickej osoby rozoznávame spôsobilosť na právne úkony, čo znamená spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať právo a brať na seba povinnosti. Táto spôsobilosť sa nadobúda plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18 roku. Pred dovŕšením tohto roku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva, ktorá sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné. Maloletý majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Druhú skupinu tvoria právnické osoby:

• združenie fyzických alebo právnických osôb (napr.: obchodná spoločnosť, družstvo),
• účelové združenia majetku (napr.: fondy, majetky),
• jednotky územnej samosprávy (obce, mestá),
• iné subjekty o ktorých to ustanovuje zákon (napr.: vysoká škola).

Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Vzniká zápisom do obchodného alebo iného zákonom stanoveného registra. Právnická osoba musí mať svoje sídlo a názov, ktorý sa určí pri jej zriadení.

Objekt Právneho Vzťahu

Je to k čomu smerujú práva a povinnosti subjektov. Objektom právneho vzťahu môžu byť: veci hnuteľné i nehnuteľné. Nehnuteľnosť nazývame pozemky a stavby spojené so zemou a pevným základom, pričom stavba nie je súčasťou pozemku. Pozemok má samostatný právny režim. Hnuteľnými vecami sú ovládateľné hmotné predmety. Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci ak nie je účastníkovi dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností na základe osobných predpisov a je to zákon katastrálny. Písomnú formu musia mať zmluvy o prevode nehnuteľností ako aj iné zmluvy ak to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

• chovanie sa, respektíve výsledky chovania (napr.: druh vykonávanej práce, právne zastupovanie).
• výsledky duševnej tvorivej činnosti (napr.: umelecké diela).

Subjektom účastníckeho právneho vzťahu, ktoré sú vzájomne podmienené.

Absolútna Neplatnosť Právneho Úkonu

Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

Zastretý Právny Úkon

Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným, resp. urobeným naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom).

tags: #právny #úkon #musí #byť #uzavretý #slobodne