Splnomocnenie: Právny úkon, Náležitosti a Druhy

Splnomocnenie, často označované aj ako plná moc, predstavuje v právnej praxi veľmi dôležitý inštitút. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým určitá osoba (splnomocniteľ) poveruje inú osobu (splnomocnenca), aby ju zastupovala v právnych vzťahoch alebo pri uskutočňovaní nejakých právnych úkonov. Na Slovensku je právna úprava plnej moci všeobecne zakotvená v Občianskom zákonníku.

Základné pojmy a právna úprava

V zmysle Občianskeho zákonníka je splnomocnenie považované za jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi oprávnenie, aby ho zastupoval. Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Kto môže byť splnomocniteľ?

• Fyzická osoba - každá osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony (t. j. dosiahla plnoletosť a je spôsobilá na právne úkony). Maloleté osoby do 18 rokov nemôžu udeľovať plnú moc sami, ale iba prostredníctvom zákonného zástupcu (rodiča alebo poručníka). Osoba, ktorej bola obmedzená spôsobilosť (napr.
• Právnická osoba - spoločnosti, družstvá, nadácie, občianske združenia a podobne. Plnú moc v prípade právnických osôb udeľuje štatutárny orgán (napr. konateľ v s. r. o., predstavenstvo v a. s., predseda občianskeho združenia atď.).

Kto môže byť splnomocnenec?

• Fyzická osoba - v zásade každý človek bez ohľadu na vek alebo spôsobilosť. Avšak ak by splnomocnenec mal vykonávať úkony, ktoré vyžadujú plnú spôsobilosť (napr. uzatváranie zmlúv o nehnuteľnosti a podobne) musí mať aj on plnú spôsobilosť na právne úkony. Inými slovami, splnomocnenec môže byť aj neplnoletý alebo obmedzený v spôsobilosti. V takom prípade však je limitovaný jeho vlastnou spôsobilosťou, teda nemôže urobiť viac, než by mohol urobiť vo vlastnom mene. Maloleté dieťa teda môže byť splnomocnencom len pri veľmi jednoduchých úkonoch (napr. prevzatie balíka a podobne), ale nie pri právnych úkonoch, ktoré spôsobujú právne následky (napr.
• Právnická osoba - napr. advokátska kancelária, účtovná firma alebo obchodná spoločnosť.

Zákon neobmedzuje vzájomný vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Splnomocnencom môže byť príbuzný, priateľ, advokát, notár, účtovník alebo aj úplne cudzia osoba. Pri určitých konaniach sa však vyžaduje osobitná kvalifikácia, napríklad v súdnom spore môže byť splnomocnencom iba advokát (najmä v dovolacom alebo trestnom konaní). Splnomocnenec je povinný konať v súlade s rozsahom plnej moci a v prospech splnomocniteľa.

Druhy splnomocnení

Splnomocnenie (plnomocenstvo, plná moc) je písomnosť, v ktorej splnomocniteľ udeľuje plnú moc splnomocnencovi na zastupovanie pri právnych úkonoch, napr. prevzatie zásielok, zastupovanie pri nejakom rokovaní a pod.

Existujú rôzne druhy splnomocnení, medzi ktoré patria:

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

• Osobná plná moc: Písomnosť, kedy občan splnomocňuje inú osobu (rodinného príslušníka, priateľa) na určitý jednorazový úkon, napr. na vyzdvihnutie poštovej zásielky, na zastupovanie v dedičskom konaní, na zastupovanie starých ľudí a pod.
• Podniková plná moc: Udeľuje sa zamestnancovi, ktorý je na jej základe oprávnený vystupovať a konať v mene podniku.
• Procesná plná moc: Písomnosť, v ktorej splnomocniteľ (PO al. FO) potvrdzuje, že splnomocnenec, spravidla právny zástupca, advokát, komerčný právnik je splnomocnený vystupovať a konať v jeho mene na súde. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
• Prokúra: Zvláštna forma splnomocnenia, ktorú udeľuje podnikateľský subjekt (PO al. FO) fyzickej osobe - prokuristovi - na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku.

Splnomocnenie môže byť tiež:

• Všeobecné (generálne): Oprávňuje splnomocnenca na výkon všetkých právnych úkonov.
• Konkrétne (špeciálne): Výslovne len na úkony špecifikované v osobitnom plnomocenstve, napr. pre advokáta na zápis do obchodného registra.

Obsahové náležitosti splnomocnenia

Splnomocnenie by malo obsahovať nasledovné náležitosti:

• Meno a priezvisko, dátum narodenia alebo rodné číslo, bydlisko splnomocniteľa aj splnomocnenca.
• Presné vymedzenie účelu a rozsahu plnej moci.
• Dátum vyhotovenia splnomocnenia.
• Vlastnoručný podpis splnomocniteľa (niekedy úradne overený).
• Vyjadrenie súhlasu splnomocnenca so splnomocnením.

Identifikácia osôb

1. Každé plnomocenstvo by v úvode malo obsahovať identifikáciu osoby, ktorá plnomocenstvo udeľuje. Údaje o splnomocniteľovi: Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu. Ak je splnomocniteľom fyzická osoba musí byť uvedené jej meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, trvalý pobyt, druh a číslo dokladu totožnosti. V prípade, že je splnomocniteľom právnická osoba treba uviesť jej obchodné meno, sídlo, IČO, názov registra, ktorý právnickú osobu zapísal vrátane čísla zápisu, a identifikačné údaje štatutárneho orgánu v rovnakom rozsahu ako pri fyzickej osobe.
2. Ďalší odsek plnomocenstva by mal obsahovať identifikáciu osôb alebo osoby, ktorej sa plnomocenstvo udeľuje. Údaje o splnomocnencovi: Obdobne ako pri splnomocniteľovi - meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa. Splnomocnencom je osoba, ktorá má plnú moc niekoho zastupovať, resp. je poverená konať v niekoho mene. Uvedené údaje týkajúce sa splnomocnenca musia byť rovnaké ako pri osobe splnomocniteľa, v závislosti od toho, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu.

Predmet a rozsah splnomocnenia

V tejto časti plnomocenstva je potrebné uviesť, aké úkony bude splnomocniteľ oprávnený vykonať. Predmet a rozsah splnomocnenia: Presne vymedzené úkony, ktoré môže splnomocnenec vykonávať (napr. podpisovanie zmlúv, zastupovanie na úradoch, správa účtu). V splnomocnení je potrebné presne stanoviť, na aké úkony je splnomocnenec oprávnený. Úkony musia byť napísané zrozumiteľne a jasne. Musí byť zrejmé čo môže splnomocnenec konať v mene splnomocniteľa. niektoré inštitúcie takéto všeobecné formulácie nemusia akceptovať, pretože z nich nie je úplne jednoznačne zrejmá vôľa splnomocniteľa (napr.

Osobitné údaje a dátum

Osobitné údaje: V určitých prípadoch, keď osobitný zákon kladie veľký dôraz na formu právneho úkonu, sa odporúčajú aj ďalšie údaje. zapísanú v Obchodnom registri vedenom [Okresným/Mestským] súdom [Názov súdu], Oddiel [DOPLNIŤ], Vložka č.

Dátum vystavenia sa zvyčajne uvádza na konci tejto listiny. Okrem toho je však potrebné uviesť aj dátum, kedy bolo plnomocenstvo udelené. Je to najmä kvôli tomu, aby bolo zrejmé, od kedy je splnomocnenec oprávnený konať na základe daného plnomocenstva.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

Podpis

Na koniec každého splnomocnenia je potrebné pripojiť podpis splnomocniteľa, ktorý svojim podpisom potvrdzuje, aby ho daná osoba v uvedenom zastupovala. Hoci je splnomocnenie jednostranný právny úkon, v praxi sa často na záver splnomocnenia pripája okrem podpisu splnomocniteľa aj podpis splnomocnenca ktorý je vyjadrený frázou „splnomocnenie prijímam“. Táto náležitosť však nepatrí medzi povinné.

Forma splnomocnenia

Občiansky zákonník zásadne nepredpisuje pre plnomocenstvo osobitnú formu. Plnomocenstvo môže byť udelené ústne alebo písomne, príp. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že ide o udelenie plnomocenstva (mlčky, resp. konkludentne). V prípade procesného plnomocenstva sa striktne vyžaduje písomná forma, príp. Na zastúpenie jednej zo strán pri ústnom uzavretí zmluvy o dielo nie je potrebné plnomocenstvo v písomnej forme (Uz NS ČR z 30. 5. 2001, sp. zn.

V niektorých prípadoch je potrebné písomné plnomocenstvo. Písomnú formu podľa § 31 ods.

• Ad a) Plnomocenstvo musí byť písomné, ak právny úkon, ktorý robí splnomocnenec za splnomocniteľa, vyžaduje osobitnú (najmä písomnú) formu, a to bez rozdielu, či sa osobitná forma vyžaduje na základe právneho predpisu alebo dohody účastníkov (pozri § 40 ods. 1 OZ). Plnomocenstvo musí mať bezpodmienečne písomnú formu napr. v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností (pozri § 46 ods. 1 OZ). Aj plnomocenstvo týkajúce sa konsenzuálnej darovacej zmluvy, pri ktorej nedôjde k odovzdaniu daru z ruky do ruky, musí byť písomné, lebo aj takéto darovanie podľa § 628 ods.
• Ad b) Plnomocenstvo musí mať písomnú formu, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Z toho vyplýva, že písomnú formu musí mať vždy generálne (všeobecné) plnomocenstvo. Písomnú formu by však malo mať plnomocenstvo aj vtedy, ak sa týka neobmedzeného počtu právnych úkonov rovnakého druhu (napr.
• Ad c) Zákon v určitých prípadoch predpisuje pre plnomocenstvo písomnú formu. Tak je tomu v prípade mandátnej zmluvy, ak má mandatár urobiť právne úkony v mene mandanta (§ 568 ods. 3 OBZ). Písomné plnomocenstvo sa ďalej vyžaduje napr.
  • procesného plnomocenstva (§ 28 ods. 1 OSP a § 17 ods.
  • plnomocenstva na uzavretie spoločenskej zmluvy (§ 57 ods.
  • plnomocenstva na uzavretie manželstva (§ 8 ods.
  • plnomocenstva na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností advokátom (§ 1b ods. 4 ZA) alebo do obchodného registra (§ 5 ods.

Z uvedeného možno vyvodiť, že ústnu formu môže mať plnomocenstvo len vtedy, ak sa týka určitého právneho úkonu, pričom musí byť splnená ďalšia podmienka, že tento úkon nevyžaduje osobitnú (písomnú) formu. Písomné plnomocenstvo má predpísané náležitosti, ak je v ňom obsiahnutý prejav vôle splnomocniteľa (§ 37 OZ) a ak je splnomocniteľom vlastnoručne podpísané (§ 40 ods. 3 OZ). Pokiaľ ide o podpis splnomocnenca na samotnej listine o právnom úkone, ten musí zodpovedať všetkým náležitostiam, ktoré sa týkajú vlastnoručného podpisu. V záujme právnej istoty (t. j. preukázania toho, že splnomocnenec zaväzuje splnomocniteľa - pozri § 32 ods. 1 OZ) je potrebné, aby vedľa podpisu splnomocnenca bolo uvedené, že splnomocnenec koná za splnomocniteľa (v praxi sa používa skratka „v. z.“). Samotná listina by sa mala odvolať na dohodu o plnomocenstve. Napriek tomu sa domnievame, že celistvosť listiny o právnom úkone sa zabezpečí najlepšie tak, že súčasťou listiny o právnom úkone (napr. Ak zákon predpisuje (§ 50a ods.

Overenie splnomocnenia

Požiadavka na overenie splnomocnenia závisí od konkrétneho prípadu a od požiadaviek zákona, inštitúcie alebo osoby, ktorej má byť splnomocnenie predložené. Upozorňujeme, že sa overuje len podpis splnomocniteľa.

Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr

• Notár: Notár je oprávnený overiť podpis na splnomocnení. Podpis môže overiť priamo notár alebo notárom poverený pracovník. Osvedčenie jedného podpisu u notára stojí 4,80 eur s DPH.
• Matrika: Matrika môže overiť podpis na splnomocnení, ak je splnomocniteľ fyzická osoba. Vzor tohto splnomocnenia nájdete na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Napriek tomu, že úradné overenie splnomocnenia vo viacerých prípadoch nie je povinné, v praxi sa odporúča, nakoľko potvrdzuje jednoznačnosť a nespochybniteľnosť daného dokumentu. Ak sa podpis overuje v zahraničí je často potrebný úradný preklad overovacej doložky podpisu do slovenčiny. zákonník (§33b OZ). v zahraničí - v krajinách, s ktorými nemá SR uzatvorené zmluvy o právnej pomoci a ktoré ani nepristúpili k Haagskemu Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, sa vyžaduje vyššie overenie (tzv.

Zánik splnomocnenia

Udelenú plnú moc môže zastúpený účastník písomne kedykoľvek odvolať, pričom nemusí uviesť dôvody odvolania. Plnú moc môže vypovedať aj splnomocnenec. Písomnosť sa nazýva výpoveď plnomocenstva.

Splnomocnenie zanikne (§ 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník):

• Odvolaním splnomocniteľom. Splnomocniteľ môže platné plnomocenstvo kedykoľvek odvolať (oznámiť splnomocnencovi, že plnomocenstvo odvoláva). Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.
• Výpoveďou splnomocnencom.
• Smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.
• Smrťou splnomocnenca.
• Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocniteľom alebo splnomocnencom.
• Uplynutím času, na ktorý bolo plnomocenstvo udelené.
• Zánikom veci, na ktorú sa plnomocenstvo vzťahovalo.

Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach.

Splnomocnenie v kontexte elektronizácie súdnictva

S príchodom elektronizácie súdnictva sa objavili nové výzvy a diskusie týkajúce sa formálnych náležitostí plnomocenstiev.

Trampoty s plnomocenstvom

Na Slovensku je jedným z týchto špecifík košatá diskusia, judikatúra a prax týkajúca sa formálnych náležitostí plnomocenstiev. Jedna z diskutovaných otázok bola, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Táto otázka bola v judikatúre vyriešená.

Osobitnou kategóriou je plnomocenstvo na podanie dovolanie, kde formálne nedostatky tiež v niektorých prípadoch viedli k odmietnutiu. Historicky sa presadzoval názor, že plnomocenstvo musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Tento názor bol v judikatúre prekonaný. Naďalej však zrejme platí, že neprípustné je udelenie plnomocenstva až po podaní dovolania.

Trampoty s autorizovanou konverziou plnomocenstva

Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva. V konečnom dôsledku sa však presadil formalistickejší výklad, ktorý obstál aj v ústavnom prieskume.

Trampoty s podpisovaním podaní

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k viacerým nepochopeniam a z toho vyplývajúcim chybám aj v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie.

Na druhej strane možno nájsť aj rozhodnutia, ktoré sa k splneniu formálnych náležitostí stavajú miernejšie a k stranám konania ústretovejšie.

Trampoty s autorizáciou podaní koncipientmi

Veľké trampoty spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. Relatívne ustálenú judikatúru k dovolaniam podpísaným koncipientom nabúralo aktuálne rozhodnutie ústavného súdu.

Zásady písania právnych písomností

Pri písaní právnych písomností, vrátane splnomocnení, je dôležité dodržiavať určité zásady:

• Formát A4, riadkovanie 1,5.
• Predmet právneho úkonu uvádzame zvýraznene ako nadpis písomnosti.
• Vlastný text členíme na myšlienkovo ucelené časti, ktoré uvádzame v samostatných odsekoch.
• Dôležité údaje uvádzame presne.
• Podpis sa uvádza vpravo pod text písomnosti.

Splnomocnenie na preberanie pošty

Splnomocnenie na preberanie pošty najjednoduchšie vybavíte, keď pôjdete spolu so splnomocnencom na ktorúkoľvek pobočku pošty a požiadate pracovníka pošty o tlačivo, ktoré vyplníte a podpíšete. Vami splnomocnená osoba dostane vlastný preukaz splnomocnenca, ktorý predloží pri preberaní zásielok na pošte. Ak žiadate o zriadenie služby splnomocnenie prostredníctvom elektronickej žiadosti, je potrebné mať vytvorený zákaznícky účet - Pošta ID. Ak zatiaľ nemáte overenú elektronickú identitu, budete musieť navštíviť poštu a nechať si ju tam overiť.

Zastúpenie v civilnom sporovom konaní

Účastník sa v civilnom sporovom súdnom konaní môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si sám zvolí. Ako svojho zástupcu si vždy môžete zvoliť advokáta. Zastúpiť sa môžete nechať aj fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony, pričom takéto zastúpenie sa nazýva občianskym zastúpením. Pozor, v niektorých konaniach špecifikovaných v zákone (§ 90 a 91 Civilného sporového poriadku) sa takéto zastúpenie nepripúšťa.

Splnomocnenie na nakladanie s bežným účtom

Splnomocniť inú osobu môžete aj na nakladanie s vaším bežným účtom v banke. Splnomocnená osoba takto môže napríklad uskutočniť hotovostný výber, zriadiť trvalý príkaz či zrušiť súhlas s inkasom.

tags: #právny #úkon #plnomocenstvo #náležitosti