- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Zmiešaná žaloba: Určenie a plnenie judikátov v slovenskom práve
Zmiešaná žaloba predstavuje procesný inštitút, ktorý umožňuje žalobcovi v jednom konaní kumulovať viacero žalobných návrhov, pričom niektoré z nich smerujú k určeniu určitej skutočnosti alebo právneho vzťahu a iné k plneniu určitej povinnosti. Tento článok sa zaoberá problematikou zmiešanej žaloby v kontexte slovenského práva, s dôrazom na určovacie a plniace judikáty.
Úvod do zmiešanej žaloby
Zmiešaná žaloba je efektívny nástroj, ktorý umožňuje procesnú ekonomiku a zjednodušuje riešenie komplexných právnych sporov. V jednom konaní je možné dosiahnuť nielen určenie sporných skutočností, ale aj priamo vymôcť plnenie povinností, ktoré z týchto skutočností vyplývajú.
Určovacia žaloba
Určovacia žaloba je žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), žalobca má právny záujem na takomto určení, ak je ohrozené jeho právo alebo ak je právny vzťah neistý.
Naliehavý právny záujem: Naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa právo, ktoré má byť ohrozené, alebo neisté, dotýka ďalšia právna zmena. Rozhodujúci je preto stav daný v čase vyhlásenia rozsudku. Naopak, naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právne.
Príkladom môže byť určovacia žaloba o neplatnosť právneho úkonu, kde existencia naliehavého právneho záujmu závisí od konkrétnych okolností prípadu a od toho, či určenie neplatnosti môže reálne ovplyvniť právne postavenie žalobcu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok pri depresii
Plniaca žaloba
Plniaca žaloba je žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť niečo plniť, konať, strpieť alebo sa niečoho zdržať. Predmetom plniacej žaloby môže byť napríklad zaplatenie peňažnej sumy, vydanie veci, vypratanie nehnuteľnosti a pod.
Bezdôvodné obohatenie: Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ods. 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodn.
Príkladom plniacej žaloby je žaloba o zaplatenie náhrady škody, kde žalobca musí preukázať vznik škody, protiprávne konanie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi týmto konaním a vzniknutou škodou.
Kumulácia žalobných návrhov
V zmiešanej žalobe dochádza ku kumulácii určovacieho a plniaceho návrhu. Súd najprv rozhoduje o určovacom návrhu a v prípade, že mu vyhovie, rozhoduje aj o plniacom návrhu. Ak súd určovací návrh zamietne, plniaci návrh sa stáva bezpredmetným.
Príklad: Žalobca sa domáha určenia neplatnosti nájomnej zmluvy a zároveň žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nebytové priestory. Súd najprv posúdi platnosť nájomnej zmluvy. Ak zmluvu vyhlási za neplatnú, uloží žalovanému povinnosť vypratať priestory.
Prečítajte si tiež: Podmienky Zmiešaných Zmlúv
Judikáty a aplikačná prax
V aplikačnej praxi súdov sa možno stretnúť s rôznymi prípadmi zmiešaných žalôb. Nasledujúce judikáty ilustrujú niektoré z nich:
Nájomné vzťahy:
Výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. g) Občianskeho zákonníka: Skutková podstata výpovedného dôvodu uvedeného v ustanovení § 711 ods. 1 písm. g) Občianskeho zákonníka je naplnená len vtedy, ak nájomca, okrem toho, že vlastní byt alebo dom, má súčasne aj možnosť tieto nehnuteľnosti užívať. Takúto možnosť nájomca nemá, ak jeho dom (byt) užíva iná osoba na základe platnej nájomnej zmluvy alebo na základe práva doživotného bývania.
Žaloba o privolenie k výpovedi nájmu a vypratanie bytu: Žalobca žiadal, aby súd privolil k výpovedi nájmu bytu a uložil žalovaným povinnosť uvoľniť byt. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní majú ďalšie byty.
Neplatnosť nájomnej zmluvy: Okresný súd určil, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. februára 1995, uzavretá medzi žalovanými, je neplatná, lebo je nejasná a neurčitá, a preto je neplatná.
Prečítajte si tiež: Vzťah autorského zákona a zmiešanej zmluvy
Bezdôvodné obohatenie:
Užívanie pozemku bez právneho titulu: Pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol po určitý čas užívaný žalovanou bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, že by jej za to bola platená náhrada, že o plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého, ak nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob.
Plnenie z neplatnej nájomnej zmluvy: Pri uplatnení záväzkov z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu (nájomnej zmluvy) sa užívateľ (nájomca) pri zmene vlastníctva môže voči prvšiemu vlastníkovi zbaviť svojho záväzku, ak mu zmena vlastníctva k predmetu nájmu bola oznámená pôvodným vlastníkom alebo až keď mu ju nový vlastník preukázal.
Vlastníctvo stavby na cudzom pozemku: Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca.
Obchodné záväzky:
Ručenie spoločníka za záväzky spoločnosti: Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.
Nekalá súťaž: Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej sa môže požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pracovné právo:
Neplatné skončenie pracovného pomeru: Okresný súd určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného sa neskončil zo zákona dňom 14. apríla 2002 a naďalej trvá.
Verejná služba a predpísaný sľub: Termín konania predpísaného sľubu potrebného na to, aby sa zo zamestnanca v pracovnom pomere stal zamestnanec pri výkone verejnej služby, musí zamestnávateľ oznámiť zamestnancovi písomne a doručiť mu ho do vlastných rúk. Ak zamestnávateľ neumožnil relevantným spôsobom zamestnancovi zložiť predpísaný sľub, nedošlo k zániku pracovného pomeru zamestnanca podľa § 54 ods. 2 zákona o verejnej službe.
Ostatné:
Pôžička: Okresný súd zamietol návrh navrhovateľov a uložil im povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že navrhovatelia, na základe ústnej dohody, poskytli odporcovi pôžičku v celkovej sume 175 000,- Sk, a to na dvakrát, t. j. sumu 75 000,- Sk dňa 27. apríla 1994 a sumu 100 000,- Sk dňa 12. mája 1994.
Sprostredkovanie: Nárok sprostredkovateľa na províziu podľa § 644 Obchodného zákonníka vzniká jedine vtedy, ak je pričinením sprostredkovateľa uzavretá zmluva medzi záujemcom a treťou osobou, ktorá je predmetom sprostredkovania. Ak k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde, nárok na províziu podľa predmetného ustanovenia nevznikne.
Procesné aspekty
Dôležitým aspektom zmiešanej žaloby je procesná stránka veci. Žalobca musí v žalobe presne a zrozumiteľne formulovať oba žalobné návrhy, teda ako určovací, tak aj plniaci. Súd je povinný sa s oboma návrhmi riadne zaoberať a rozhodnúť o nich v súlade so zákonom.
Vzájomný návrh (žaloba): Vzájomným návrhom, resp. vzájomnou žalobou v zmysle citovaného ustanovenia § 97 ods. 1 O.s.p. je taká žaloba, ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná a aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom. Za vzájomný návrh sa v zmysle citovaného ustanovenia § 98 O.s.p. považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky žalovaným, ktorou za konania započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, n.