Právny Úkon Predaj: Charakteristika a Dôležité Aspekty

Právny úkon predaj je komplexná téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov občianskeho práva. Tento článok sa zameriava na charakteristiku právneho úkonu predaja, pričom zohľadňuje legislatívny rámec Slovenskej republiky a relevantné súvislosti. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na problematiku právnych úkonov predaja, od základných definícií až po praktické aspekty uzatvárania kúpnych zmlúv.

Právne Skutočnosti a Právne Úkony: Základné Pojmy

Práva a povinnosti vznikajú alebo zanikajú na základe právnych skutočností. Právne skutočnosti sú skutočnosti reálneho sveta, s ktorými právo spája právne následky (zmenu práv a povinností). Právne skutočnosti delíme na subjektívne a objektívne. Subjektívne sú prejavom ľudskej vôle (výpoveď, zmluva…), objektívne vznikajú nezávisle od nej (uplynutie lehoty, smrť…). Objektívne nazývame aj právnymi udalosťami.

Právne úkony sú subjektívnymi právnymi skutočnosťami. Sú prejavom ľudskej vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Asi najbežnejším právnym úkonom, s ktorým sa stretávame, je zmluva. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje správanie aspoň dvoch osôb. Tým, že tieto osoby napíšu a podpíšu určitú listinu, uzavrú svojím konaním zmluvu. Zmluva potom spôsobuje konkrétne právne následky, ktoré spočívajú v tom, že zmluvným stranám vznikajú práva a povinnosti vyplývajúce priamo zo zmluvy alebo zo zákona.

Predmet, teda správanie, na ktoré sú účastníci právneho úkonu oprávnený alebo povinní, musí byť dovolený, možný a v súlade s dobrými mravmi. Subjekt, ktorý robí právny úkon, musí mať spôsobilosť na právne úkony (§ 8 OZ). Spôsobilosť na právne úkony u právnických osôb (združenia, s r. o., a.s. Pri konkrétnych právnych úkonoch Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy určujú čo má byť v jednotlivých typoch právneho úkonu uvedené. Napríklad Zákonník práce vyžaduje na platnosť pracovnej zmluvy, aby v nej bol dohodnutý deň nástupu do práce, mzdové podmienky, druh práce a miesto výkonu práce.

Druhy Právnych Úkonov

Významné je najmä delenie na pomenované (typické) a nepomenované (atypické), ktoré zohľadňuje tú skutočnosť, že účastníci sa v občianskoprávnych vzťahoch môžu dohodnúť aj na zmluve, ktorú zákon neupravuje a nepomenúva. Právna teória niekedy poukazuje na rozdiely v právnych úkonoch, ktoré sa priamo nedotýkajú práv a záujmov tretích osôb (verejná súťaž). Zmluvná voľnosť v občianskom práve sa prejavuje aj v ustanovení § 853 OZ, podľa ktorého si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

Kúpna Zmluva: Základný Právny Úkon Predaja

Kúpna zmluva je jedným z najbežnejších a najdôležitejších právnych úkonov, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. Predstavuje súhlasný prejav vôle medzi predávajúcim a kupujúcim o výmene hnuteľnej veci za peniaze. Nákup a predaj tvorba podnikových výkonov má zmysel len vtedy ak sa výkony predajú- realizujú na trhu. Ak chce podnik výkony predať musí nájsť na trhu subjekt, ktorý ich kúpi. Pri obchode vždy ide o predaj a kúpu, na ktorej sa zúčastňuje: predávajúci- dodávateľ (ponúka vyrába) kupujúci- odberateľ (kupuje). Medzi nimi dochádza ku kúpno-predajným vzťahom, ktoré patria medzi obchodno-záväzkové vzťahy. To znamená, že sa medzi nimi uskutočňuje obchod pri ktorom dochádza k výmene tovaru (hnuteľnej veci) za peniaze a súčasne medzi nimi vznikajú záväzky a pohľadávky.

Kupujúci má:

• záväzok (povinnosť) zaplatiť kúpnu cenu za tovar
• pohľadávka (nárok) na prijatie tovaru

Z hľadiska platieb možno vzťah vyjadriť: dodávateľ- veriteľ - má pohľadávku voči odberateľovi - dlžníkovi odberateľ- dlžník- má záväzok dodávateľovi - veriteľovi

Podmienky pre Vznik Kúpnej Zmluvy

Pre vznik kúpnej zmluvy musia byť splnené nasledovné podmienky:

• Súhlasný prejav vôle: Súhlas alebo dohoda obidvoch účastníkov. Dvojstranný právny úkon, ktorý možno vyjadriť: vyslovením- písomne alebo ústne konaním- napr.
• Určenie predmetu kúpy: Predmet kúpy musí byť jasne a zrozumiteľne definovaný.
• Určenie ceny: Cena je výmenná hodnota tovaru vyjadrená v peňažných jednotkách, je to čiastka dohodnutá pri nákupe a predaji.

Určenie Predmetu Kúpy

Predmet kúpy musí byť čo najpresnejšie vymedzený, aby nebolo možné si daný predmet zmýliť s iným tovarom. Obchodný zákonník definuje predmet kúpy ako hnuteľnú vec určenú jednotlivo čo do množstva a druhu. Občiansky zákonník definuje ako predmet kúpy aj vec nehnuteľnú. Za nehnuteľnosti pritom považujeme pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

Kvalita tovaru sa môže určovať rôznymi spôsobmi:

• Tipy: Zjednocujú produkty priemyselnej výroby, napr. typy automobilov.
• Normy: Zjednocujú tovary, rozmery a vlastnosti jednotlivých produktov, napr. papier A4.
• Obchodné triedy: Vyjadrujú kvalitu najčastejšie potravinárskeho tovaru, napr. paradajky I. a II. triedy.

Kvalita nezastupiteľného tovaru sa posudzuje:

• Prehliadka: Často sa používa pri použitom tovare a tovare zníženej kvality.
• Vyobrazenie: Dopĺňa opis obrázka v katalógoch a prospektoch.
• Opis: Môže byť racionálny (opisujú sa pri ňom vyčísliteľné znaky) alebo iracionálny (opisujú sa znaky, ktoré sa nemôžu číselne vyjadriť).

Určenie Ceny

Cena môže byť určená:

• Priamo: Pevnou čiastkou za mennú jednotku.
• Nepriamo: Koľko jednotiek tovaru možno kúpiť za určitú stanovenú čiastku, napr. 10 priesad = 1€.

V kúpnej zmluve môže byť cena stanovená ako:

• Pevná cena: Dohodnutá konkrétnou čiastkou, tovar sa musí fakturovať aj zaplatiť v tejto cene, ktorá bola dohodnutá v zmluve.
• Cenová doložka: Predávajúci si vyhradzuje právo dodatočne upraviť výšku ceny vzhľadom na výrobné náklady (ak sa menia ceny vstupných surovín).

Predávajúci pri predaji tovaru mnohokrát poskytuje kupujúcemu zľavy (rabaty), ktoré bývajú poskytnuté z rôznych dôvodov, ako napr. množstvový, vernostný, pri chybách ak je tovar poškodený, úvodný/vstupný- pri uvádzaní nových výrobkov, pri výpredaji pri ukončení obchodu alebo sezóny. Zrážka (skonto) sa poskytuje, ak kupujúci zaplatí skôr.

Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr

Ďalšie Náležitosti Kúpnej Zmluvy

Okrem už spomenutých podmienok, kúpna zmluva môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré upravujú práva a povinnosti zmluvných strán:

• Určenie množstva: Množstvo je možné určiť v rôznych jednotkách v závislosti od predmetu (m, l, kg, hl ….).
• Termín dodania: Obvykle je to terminovaný obchod začiatkom obdobia- prvých 10 dní v mesiaci polovica mesiaca koncom mesiaca polovica štvrťroka.
• Miesto dodania: Miesto plnenia dodávky, miesto kde predávajúci odovzdá kupujúcemu tovar v dohodnutom množstve a kvalite. Odovzdanie tovaru sa môže uskutočniť: osobne- tovar sa skutočne odovzdá symbolicky- odovzdajú sa iba doklady bez ktorých nie je možné užívanie tovaru. Miestom dodania môže byť: sídlo predávajúceho- ak si dodávku zabezpečí kupujúci prevádzkareň kupujúceho- ak dodávku zabezpečuje predávajúci miesto odovzdania tovaru.
• Termín platenia: Termín platenia môže byť platenie vopred, promptné alebo platenie neskôr.
• Spôsob platenia: Môžeme použiť hotovostný alebo bezhotovostný spôsob platenia za moment splnenia peňažného záväzku sa považuje skutočnosť, že peniaze sa dostali na disponovanie predávajúcemu.
• Spôsob balenia: Obal na jednej strane tovaru predražuje na druhej strane zlepšuje jeho predajnosť. Funkcie obalov sú ochranná, estetická, informačná, propagačná a uľahčuje prepravu a manipuláciu s tovarom. Obal môže byť nenávratný alebo návratný.
• Spôsob dopravy: Prepravu môže zabezpečiť kupujúci alebo predávajúci alebo verejný prepravca.
• Záruka: Záručná doba je 2 roky. Predávajúci ju poskytuje kupujúcemu v čase záručnej doby zodpovedá predávajúci za funkčnosť tovar. Prípadné opravy idú na účet predávajúceho.
• Vady na tovare: Vady môžu byť faktické (môžu sa týkať kvality tovaru alebo množstva) alebo právne (zaťaženie predaného tovaru právom tretej osoby). Ak kupujúci zistí vady na tovare je povinný ich reklamovať. Včasná reklamácia je predpokladom úspechu v prípadnom súdnom konaní. Kupujúci môže žiadať: odstránenie vad dodaním náhradného tovaru prípadne dodanie chýbajúceho tovaru odstránenie vád opravou tovaru primeranú zľavu z kúpnej ceny odstúpenie od zmluvy.

Následky Neplnenia Kúpnej Zmluvy

Kúpna zmluva je dohoda medzi kupujúcim a predávajúcim a preto je možné, že podmienky v nej určené môžu porušiť obe zmluvné strany.

• Predávajúci: Neplní kúpnu zmluvu ak dodá tovar s vadami. V týchto situáciách má kupujúci právo na odstránenie vád, dodanie náhradného tovaru, zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy.
• Kupujúci: Poruší kúpnu zmluvu vtedy, ak nezaplatí dohodnutú kúpnu cenu alebo nezaplatí načas, vtedy predávajúci žiada penále z omeškania, sankcie prípadne môže odstúpiť od zmluvy.

Porušením kúpnej zmluvy vzniká obidvom stranám škoda.

Občiansky Zákonník a Právne Úkony

Občiansky zákonník predstavuje základný právny predpis upravujúci súkromnoprávne vzťahy na Slovensku. Jeho história siaha do roku 1964, avšak bol viackrát novelizovaný a prispôsobovaný moderným požiadavkám.

Vývoj Občianskeho Zákonníka

Pôvodný Občiansky zákonník z roku 1964 niesol pečať vtedajšej doby a nebol plne vyhovujúci pre potreby trhového hospodárstva. Po roku 1989 prešiel rozsiahlymi zmenami, ktoré odstránili ustanovenia diskriminačnej povahy v oblasti vlastníckeho práva a prispôsobili ho požiadavkám slobodného trhu.

V súčasnosti sa pripravuje nová kodifikácia Občianskeho zákonníka, ktorá má za cieľ zohľadniť Európske súkromné právo a prispôsobiť ho právnemu prostrediu Európskej únie. Zohľadnia sa požiadavky zakotvené v tzv. integráciu do vnútorného trhu únie. Bude potrebné napr. prispôsobiť viacerým smerniciam, ktoré sa dotýkajú tejto oblasti.

Zásady Občianskeho Práva

Nový Občiansky zákonník by mal byť poňatý dôsledne ako všeobecný predpis súkromného práva. To znamená, že jeho ustanovenia sa použijú aj pre ostatné občianskoprávne (resp. súkromnoprávne) vzťahy vznikajúce na základe iných predpisov.

Medzi základné zásady, ktoré by mal nový Občiansky zákonník zakotviť, patria:

• Rovnosť subjektov
• Ochrana slabšieho účastníka občianskoprávneho vzťahu
• Zákaz zneužívania výkonu práva na ujmu verejného záujmu a záujmu jednotlivca

Subjekty Občianskeho Práva

Občiansky zákonník upravuje postavenie fyzických osôb, právnických osôb a podnikateľov.

• Fyzická osoba: Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.
• Právnická osoba: Právnické osoby sú združenia fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú právnu subjektivitu.
• Podnikateľ: Podnikateľom sa rozumie osoba, ktorá sústavne vykonáva zárobkovú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

Právne Úkony v Občianskom Zákonníku

Občiansky zákonník upravuje podmienky platnosti právnych úkonov, ich formy a následky neplatnosti.

• Forma právneho úkonu: Právny úkon môže byť urobený písomne, ústne alebo konkludentne.
• Náležitosti právneho úkonu: Právny úkon musí byť zrozumiteľný, určitý a musí byť urobený slobodne a vážne.
• Neplatnosť právneho úkonu: Právny úkon je neplatný, ak je urobený v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi.

Nájomná Zmluva: Príklad Právneho Úkonu

Nájomná zmluva predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, na základe ktorého vzniká nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Nájomná zmluva ako právny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetnou právnou skutočnosťou akou je nájomná zmluva kreuje sa nájomný vzťah medzi zúčastnenými zmluvnými stranami - prenajímateľom a nájomcom - ktoré si upravujú medzi sebou svoje vzájomné práva a povinnosti. Na báze nájomnej zmluvy jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej strane (nájomca) určitú vec za účelom jej dočasného užívania alebo brania úžitkov z predmetu nájomnej zmluvy, pričom je nevyhnutné zdôrazniť odplatnosť nájomného vzťahu.Nájomný vzťah je odplatnýOdplatnosť je jedným z charakteristických pojmových znakov nájomnej zmluvy a uvedeným charakterom sa nájomná zmluva odlišuje napr. od zmluvy o pôžičke (§ 658 - 659 OZ) a od zmluvy o výpožičke upravenej v §§ 659 - 662 OZ. V prípade nájomnej zmluvy ide o nominátny osobitne upravený zmluvný typ, ktorého všeobecná právna úprava ako aj úprava inštitútu nájmu je obsiahnutá v siedmej hlave ôsmej časti zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“). Paragraf 720 OZ upravuje odkazujúcim spôsobom nájom a podnájom nebytových priestorov na úpravu obsiahnutú v osobitnom zákone, ktorým je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Ôsmy oddiel Občianskeho zákonníka v platnom znení obsahuje úpravu podnikateľského nájmu hnuteľných vecí, a to v §§ 721 až 723. Napriek skutočnosti, že nájomné vzťahy jestvujú tiež v oblasti podnikania a obchodu, Obchodný zákonník neobsahuje všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve možno preto aplikovať aj na vzťahy medzi obchodnými subjektmi. Z osobitných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich nájomné vzťahy to sú ustanovenia o zmluve o kúpe najatej veci upravené v § 489 až 496 Obchodného zákonníka a ustanovenia o zmluve o nájme dopravného prostriedku (§ 630 - 637 ObZ). Ustanovenia § 663 až 684 OZ upravujú nájomnú zmluvu a nájomný pomer všeobecne, to znamená, že tieto ustanovenia možno aplikovať, ako už bolo uvedené, aj na osobitné druhy nájmov, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku, t.j. na nájom bytu, nájom iných obytných miestností, podnájom a na podnikateľský nájom hnuteľných vecí, pokiaľ tieto jednotlivé druhy nájmov nie sú upravené osobitnými ustanoveniami, ktoré použitie všeobecných predpisov o nájme vylučujú.

Medzi hlavný pojmový znak nájomnej zmluvy patrí prenechanie veci za účelom jej užívania alebo brania úžitkov.Prenechanie veci na užívaniePrenechanie veci za účelom jej užívania alebo brania úžitkov vyjadruje ekonomický účel nájomnej zmluvy, ktorá umožňuje nájomcovi vec užívať. Užívaním (ius utendi) prenajatej veci sa rozumie správanie, ktorým sa realizuje jej úžitková hodnota. Daný pojem vyjadruje stav, kedy nájomca má určitú vec vo svojej fyzickej moci na základe právneho dôvodu (nájomná zmluva). Užívanie veci ako prisvojovanie si vlastností veci nevyžaduje osobitnú činnosť oprávneného subjektu (napr. nájomca nemá povinnosť prenajatý byt fakticky užívať. Z hľadiska občianskeho práva právo užívať vec v právnom zmysle slova vychádza z existencie nájomnej zmluvy a predstavuje subjektívne právo nájomcu odvodené od vlastníckeho práva prenajímateľa. Užívanie veci musí byť realizované spôsobom, na ktorom sa zmluvné strany nájomnej zmluvy dohodli, príp. spôsobom obvyklým vzhľadom na povahu a určenie veci. Nájomcovi nevyplýva z nájmu povinnosť vec užívať, pokiaľ nie je táto povinnosť výslovne dojednaná v nájomnej zmluve alebo ak by sa vec neužívaním znehodnotila viac než jej užívaním. Ak však povinnosť nájomcu vyplýva priamo z nájomnej zmluvy, nájomca je povinný vec užívať, čo môže byť uložené v prospech záujmu prenajímateľa (ovocný sad by sa neužívaním znehodnotil).Branie úžitkov (ius fruendi) je právom nájomcu za podmienky, že prenajatá vec je spôsobilá prinášať plody, prírastky, musí ísť o plodonosnú vec. Branie úžitkov predpokladá zo strany nájomcu osobitnú činnosť spočívajúcu v hospodárení s prenajatou vecou spôsobom, ktorým vzniká konkrétny úžitok. Predmetom nájmu môže byť napr. ovocný sad, ktorý nájomca bude povinný na vlastné náklady udržiavať v stave spôsobilom na vykonávanie hospodárskej činnosti ako predpokladu vzniku úžitku. Ako kuriozitu uvádzam, že podľa holandského občianskeho zákonníka, kniha siedma, čl. 1584, nájom je definovaný ako zmluva, pri ktorej sa jedna strana zaväzuje obstarať druhej strane úžitok z veci, prenechať jej vec na určitý čas a za určitou cenu, ktorá je druhou stranou akceptovaná. Branie úžitkov z predmetu nájmu na základe výkonu pracovnej činnosti sa v minulosti označovalo ako árenda, ktorá predstavovala osobitný druh nájmu. Uvedený rozdiel platil na území Slovenska do 25.10.1950, kedy bol schválený nový Občiansky zákonník, účinný od 1.1.1950 ako zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nájomnú zmluvu upravoval v §§ 387 až 409. Súčasná právna úprava medzi nájmom a árendou nerozlišuje.

tags: #právny #úkon #predaj #charakteristika