Nadobudnutie hnuteľného majetku štátom ústredným orgánom štátnej správy: Podmienky a aspekty

Úvod

Nadobúdanie majetku štátom je komplexný proces, ktorý podlieha prísnym pravidlám a predpisom. Tento článok sa zameriava na nadobúdanie hnuteľného majetku štátom prostredníctvom ústredných orgánov štátnej správy, pričom analyzuje podmienky, právne aspekty a praktické dôsledky tohto procesu. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a objasniť relevantné právne normy.

Kompetencie ústredných orgánov štátnej správy

Je dôležité si uvedomiť, že Ministerstvo spravodlivosti SR nemá zákonnú kompetenciu podávať právne záväzné výklady právnych predpisov. Štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kompetencie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy určuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (kompetenčný zákon), ktorý oprávnenie podávať právne záväzný výklad nedáva žiadnemu ústrednému orgánu štátnej správy.

Právny rámec nadobúdania majetku štátom

Nadobúdanie majetku štátom je upravené viacerými právnymi predpismi, ktoré definujú podmienky, postupy a obmedzenia pre nakladanie s majetkom štátu. Medzi najdôležitejšie patrí zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje práva a povinnosti správcov majetku štátu, spôsoby nakladania s majetkom štátu a kontrolu nad jeho využívaním.

Zákon o správe majetku štátu

Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu upravuje nakladanie s majetkom štátu, ktorý koncesionár užíva na základe koncesnej zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesnej zmluvy na poskytnutie služby (ďalej len „koncesná zmluva") uzavretej podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o osobitný spôsob nakladania s majetkom štátu, užívaným podnikateľským subjektom - koncesionárom na účely poskytovania verejných služieb, dovtedy zabezpečovaným štátom. Koncesionár nie je v postavení nájomcu alebo vypožičiavateľa majetku štátu, ale jeho „užívateľom". Ide o dlhotrvajúci vzťah medzi verejným obstarávateľom ako zadávateľom koncesie a koncesionárom ako súkromným partnerom, pričom súkromný partner podľa podmienok konkrétnej koncesnej zmluvy zabezpečí financovanie, výstavbu, rekonštrukciu, prevádzku alebo údržbu koncesného majetku - nového a aj existujúceho. Tento vzťah oprávňuje súkromného partnera užívať koncesný majetok v rozsahu práv a povinností dohodnutých v zmluve, najviac však na dobu koncesnej lehoty, teda lehoty určenej v koncesnej zmluve, počas ktorej má koncesionár právo užívať predmet koncesnej zmluvy alebo brať úžitky z predmetu koncesnej zmluvy. Začiatok plynutia koncesnej lehoty a jej trvanie je predmetom úpravy § 66 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z.

Keďže realizácia koncesie (projektu verejno - súkromného partnerstva) predpokladá, že koncesionár bude počas koncesnej lehoty koncesný majetok užívať a brať z neho úžitky (ius utendi et fruendi), v návrhu zákona sa taxatívne vymedzil okruh práv, ktoré možno koncesionárovi ku koncesnému majetku priznať a tiež okruh povinností, ktoré koncesionár musí dodržať. Konkrétny rozsah práv a povinností koncesionára ku koncesnému majetku je predmetom koncesnej zmluvy. Rozsah v koncesnej zmluve dohodnutých práv a povinností koncesionára však nesmie prekročiť rozsah práv a povinností ustanovených v tomto zákone alebo v osobitnom zákone /§ 1 ods. 2 písm. Koncesionár pri užívaní koncesného majetku v rozsahu práv a povinností dohodnutých v koncesnej zmluve koná vo vlastnom mene. Na dispozície s koncesným majetkom nepotrebuje koncesionár súhlas správcu, ibaže by tento súhlas si správca v koncesnej zmluve vymienil, resp. ak tak ustanovuje zákon (§ 13d). Na rozdiel od nakladania s majetkom štátu podľa § 8 až § 13b zákona, koncesný majetok prenechaný koncesionárovi počas koncesnej lehoty sa nepovažuje za prebytočný, dočasne prebytočný alebo neupotrebiteľný. Preto správca nevydáva rozhodnutia podľa § 3 ods. 3, § 3 ods. 4 a § 13b zákona. Na platnosť právnych úkonov sa nevyžaduje súhlas (predchádzajúci súhlas) Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo zriaďovateľa, s výnimkou predchádzajúceho súhlasu podľa § 13d návrhu zákona.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Koncesný majetok musí byť v správe správcu. Ak koncesný majetok nie je v správe správcu, návrh zákona umožňuje nadobudnutie majetku štátu od iných správcov v „zjednodušenom režime", t. j. bez nutnosti zúčastniť sa písomného ponukového konania a preukázať splnenie podmienok podľa § 8 ods. Návrh zákona pripúšťa prevod správy koncesného majetku zmluvou o prevode správy podľa § 9 zákona, a to bez nutnosti splnenia podmienok ustanovených v § 8 ods. 1 zákona. Rovnako platí, že na platnosť zmluvy o prevode správy sa súhlas Ministerstva financií Slove.

Koncesie a verejno-súkromné partnerstvá

Podstata projektov verejno - súkromného partnerstva vychádza z predpokladu, že počas trvania koncesnej zmluvy bude koncesionár využívať majetok štátu a brať z nej úžitky (ius utendi et fruendi). Nezriedka súkromný partner na základe dohôd uzavretých s tretími osobami prenecháva majetok štátu do užívania tretím osobám, aby tak efektívnejšie zabezpečil prevádzku majetku štátu, ku ktorej sa na základe koncesnej zmluvy zaviazal.

Podmienky nadobudnutia hnuteľného majetku štátom

Podmienky nadobudnutia hnuteľného majetku štátom sa líšia v závislosti od spôsobu nadobudnutia. Medzi najčastejšie spôsoby patria:

• Kúpa: Štát môže nadobudnúť hnuteľný majetok kúpou od fyzických alebo právnických osôb. V takom prípade je potrebné dodržať postupy verejného obstarávania, ak hodnota majetku presahuje stanovené limity.
• Darovanie: Štát môže prijať hnuteľný majetok darom. V takom prípade je potrebné posúdiť, či prijatie daru nie je v rozpore so záujmami štátu.
• Prevod správy: Ak iný štátny orgán alebo organizácia disponuje hnuteľným majetkom, ktorý je potrebný pre činnosť ústredného orgánu, môže dôjsť k prevodu správy tohto majetku.
• Dedenie: Štát môže nadobudnúť hnuteľný majetok dedením, ak nie sú iní dediči alebo ak sa dedičia vzdajú dedičstva v prospech štátu.
• Nadobudnutie na základe zákona: Štát môže nadobudnúť hnuteľný majetok na základe zákona, napríklad pri zániku právnickej osoby alebo pri premlčaní vlastníckeho práva.

Postup pri nadobúdaní hnuteľného majetku štátom

Postup pri nadobúdaní hnuteľného majetku štátom zahŕňa niekoľko krokov:

1. Identifikácia potreby: Ústredný orgán štátnej správy identifikuje potrebu nadobudnutia hnuteľného majetku pre zabezpečenie svojich úloh.
2. Získanie súhlasu: Ak je to potrebné, ústredný orgán získa súhlas od nadriadeného orgánu alebo Ministerstva financií SR.
3. Realizácia nadobudnutia: Ústredný orgán realizuje nadobudnutie majetku, napríklad kúpou, darovaním alebo prevodom správy.
4. Evidencia majetku: Nadobudnutý majetok sa zaeviduje v majetku štátu a spravuje sa podľa platných predpisov.

Práva a povinnosti správcu majetku štátu

Správca majetku štátu má práva a povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o správe majetku štátu a ďalších právnych predpisov. Medzi najdôležitejšie patria:

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

• Starostlivosť o majetok: Správca je povinný starať sa o majetok štátu s odbornou starostlivosťou a chrániť ho pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím.
• Evidencia majetku: Správca je povinný viesť evidenciu majetku štátu v súlade s platnými predpismi.
• Využívanie majetku: Správca je povinný využívať majetok štátu účelne a hospodárne na plnenie úloh štátu.
• Nakladanie s majetkom: Správca môže nakladať s majetkom štátu len v súlade so zákonom a s predchádzajúcim súhlasom nadriadeného orgánu alebo Ministerstva financií SR, ak je to potrebné.
• Ochrana majetku: Správca je povinný zabezpečiť ochranu majetku štátu pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb.

Obmedzenia pri nakladaní s majetkom štátu

Platná právna úprava ustanovuje pre správu majetku štátu celý rad obmedzení na ochranu vlastníckych práv vlastníka, ktorým je Slovenskej republika. Ide napríklad o povinnosť správcu prenechať majetok štátu do nájmu po uverejnení ponuky v dennej tlači a len na dobu určitú v trvaní najviac 5 rokov. Nájomná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme a na jej platnosť je potrebný súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Osobitné prípady nadobúdania majetku štátom

Zámena majetku štátu

Podmienkou zámeny majetku štátu podľa tohto zákona je, že Slovenská republika získa prostredníctvom zámeny majetok, ktorý je pre štát vhodnejší, než vymieňaný majetok štátu. Predchádzajúca právna úprava umožňovala zameniť nehnuteľný majetok štátu, ktorý bol vyhlásený za prebytočný, len po neúspešnom vykonaní ponukového konania štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám a neúspešnom osobitnom ponukovom konaní.

Prevod správy prebytočného majetku

Navrhované ustanovenie upravuje možnosť prevodu správy prebytočného nehnuteľného majetku štátu správcovi, ktorý tento majetok štátu využije na účely prípravy a realizácie projektov verejno - súkromného partnerstva, bez povinnosti preukázať potrebu nadobúdaného nehnuteľného majetku štátu na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním po dobu piatich rokov odo dňa jeho nadobudnutia a finančné krytie na prevádzku tohto majetku.

Predaj pozemku zastavaného stavbou

Platná právna úprava umožňuje bez vykonania ponukového konania (a osobitného ponukového konania) predaj pozemku vo vlastníctve štátu zastavaného stavbou vo vlastníctve (v správe) budúceho nadobúdateľa, spolu s pozemkom priľahlým, vedeným v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie. Podľa navrhovaného ustanovenia bude možné spoločne so zastavaným pozemkom previesť vlastníkovi (resp. správcovi) stavby aj pozemok (pozemky) vedený v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy, resp. v dočasnej správe aj záhradu, ak svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s touto stavbou.

Zefektívnenie nakladania s majetkom štátu

Navrhovaná úprava zákona sleduje tiež zníženie administratívnej náročnosti a zefektívnenie nakladania s majetkom štátu. V súčasnosti žiaden právny predpis komplexne neupravuje problematiku využívania majetku štátu osobou koncesionára. Za účelom odstránenia legislatívnych prekážok realizácie projektov verejno - súkromného partnerstva na území Slovenskej republiky sa do zákona o správe majetku štátu navrhuje doplniť osobitná časť, ktorá sa bude týkať výlučne nakladania s majetkom štátu, ktorý koncesionár bude využívať na základe koncesnej zmluvy uzavretej podľa zákona č. 25/2006 Z. z.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Transformácia rozpočtových a príspevkových organizácií

Zákon č. 213/1997 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) upravuje postup premeny rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové organizácie. Tento proces zahŕňa vypracovanie transformačného projektu, získanie súhlasu ústredného orgánu a vlády, odovzdanie majetku štátu neziskovej organizácii a zmenu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

tags: #nadobudnutie #hnuteľného #majetku #štátom #ústredným #orgánom