Právomoc súdov s medzinárodným prvkom pri rozvode a podmienky

V súčasnosti sú manželstvá medzi občanmi rôznych štátov bežné, avšak kultúrne rozdiely a nezhody môžu viesť k rozvodom. Manželia, ktorí chcú podať návrh na rozvod, často nevedia, v ktorej krajine tak môžu urobiť a akým právnym poriadkom sa bude rozvodové konanie riadiť. Tento článok sa zaoberá právomocou súdov v rozvodových konaniach s medzinárodným prvkom, s dôrazom na slovenskú právnu úpravu a legislatívu Európskej únie.

Vnútroštátna právna úprava v Slovenskej republike

V Slovenskej republike upravuje rozvod manželstva vnútroštátna právna úprava, konkrétne ustanovenie § 22 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP). Hraničným určovateľom je štátne občianstvo aspoň jedného z manželov. To znamená, že slovenský súd má právomoc rozhodovať o rozvode, ak je jeden z manželov slovenským občanom.

Prednosť medzinárodných zmlúv a práva EÚ

Pred vnútroštátnymi právnymi predpismi majú prednosť medzinárodné zmluvy a právne predpisy EÚ, najmä Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (nariadenie Brusel II b). Slovenská republika ako členský štát Európskej únie je povinná prednostne uplatňovať legislatívu Európskej únie.

Určenie právomoci súdu podľa nariadenia Brusel II b

Právomoc súdu sa určuje v zmysle nariadenia Brusel II b, ktoré sa uplatňuje na konania začaté po 1. auguste 2022. V prvom rade slovenský súd skúma, či bola uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorú by bolo možné na konkrétny prípad aplikovať.

Výlučná právomoc

Článok 6 nariadenia Brusel II b upravuje prípady, kedy má súd výlučnú právomoc, napríklad ak má druhý manžel bydlisko v niektorom z členských štátov.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rozvodu

Situácie bez splnenia pobytovej podmienky

Nariadenie Brusel II b rieši aj situácie, kedy nie je splnená pobytová podmienka alebo obaja manželia nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Ustanovenie čl. 7 umožňuje založiť právomoc súdu aj na základe iných kritérií.

Obvyklý pobyt

Pojem obvyklý pobyt nie je legálne definovaný. Nejde o trvalý pobyt či bydlisko, ale o miesto, kde má osoba centrum svojho života, svojich záujmov s ohľadom na rodinný, pracovný a sociálny život.

Majetkové otázky

Otázky majetku nie sú predmetom nariadení EÚ, preto sa právomoc slovenského súdu určuje podľa § 37 ZMPS. Právomoc existuje, ak má odporca bydlisko v SR alebo sa majetok, ktorý je predmetom konania, nachádza na území SR. Nestačí, aby odporca vlastnil akýkoľvek majetok na Slovensku - musí ísť o majetok, o ktorom sa v konaní rozhoduje.

Rozhodné právo na vyporiadanie BSM

Rozhodné právo na vyporiadanie BSM sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS určuje štátnou príslušnosťou manželov. Ak majú rôznu štátnu príslušnosť, uplatňuje sa slovenské právo bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom. Podľa § 21 ods. 2 ZMPS sa dojednaná úprava majetkového režimu posudzuje podľa práva, ktoré bolo rozhodujúce v čase jej uzavretia.

Uznanie a vykonateľnosť rozhodnutia o majetku v zahraničí

Rozhodnutie slovenského súdu o majetku nachádzajúcom sa v zahraničí nemusí byť v danej krajine uznané ani vykonané.

Prečítajte si tiež: Spoločná právomoc v Lisabonskej Zmluve

Uznávanie rozhodnutí o rozvode

Pri rozvode s medzinárodným prvkom dochádza k stretu viacerých právnych poriadkov. Je dôležité posúdiť, o aké právne poriadky ide, keďže postup pri uznávaní rozhodnutia o rozvode sa môže líšiť. Môže ísť o právny poriadok členského štátu Európskej únie, kedy sa na situáciu vzťahuje európska legislatíva, alebo o právny poriadok štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.

Uznávanie rozhodnutí v rámci EÚ

Na úrovni Európskej únie rieši túto otázku Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (Nariadenie). Toto nariadenie obsahuje pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, venuje sa však aj sporom o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom. Okrem toho stanovuje pravidlá na uznávanie a výkon rozhodnutí, verejných listín a dohôd v členských štátoch.

Po vydaní rozhodnutia o rozvode v jednom členskom štáte Európskej únie vyvstáva otázka uznania takéhoto rozhodnutia v inom členskom štáte. V Slovenskej republike ako aj v iných členských štátoch platí, že sa podľa predmetného Nariadenia uznávajú právoplatné rozhodnutia v manželských veciach vydané v členskom štáte Európskej únie automaticky, teda nie je potrebné iniciovať žiadne ďalšie konanie. Nariadenie takisto stanovuje, že sa nevyžaduje osobitné konanie pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa právneho poriadku tohto členského štátu nie je možné podať ďalší opravný prostriedok.

Uznávanie rozhodnutí mimo EÚ

Pri uznaní rozhodnutia o rozvode zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie sa podľa Nariadenia nepostupuje. V prvom rade je potrebné zistiť, či má Slovenská republika s dotknutým štátom uzavretú bilaterálnu zmluvu o úprave uznávania rozhodnutí o rozvode manželstva, prípadne či Slovenská republika a dotknutá krajina nie sú zmluvnými stranami multilaterálnej zmluvy týkajúcej sa tejto problematiky. V prípade existencie takejto zmluvy by totiž mala prednosť pred normami slovenského medzinárodného práva súkromného, tak ako to predpokladá § 2 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP).

Na to, aby bolo rozhodnutie o rozvode uznané aj na Slovensku bude potrebné prejsť osobitným konaním o uznaní rozhodnutia, na rozdiel od rozvodu v členskom štáte Európskej únie. Podľa ZMPSP totiž platí, že rozhodnutia orgánov cudzieho štátu sú v Slovenskej republike účinné len v prípade, že boli uznané slovenskými orgánmi. Na konanie o uznaní takéhoto rozhodnutia bude príslušný Krajský súd v Bratislave.

Prečítajte si tiež: Komu zveriť deti po rozvode?

Náležitosti návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia

Pri podávaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia je potrebné dodržať náležitosti a zahrnúť povinné prílohy, uvedené v § 68c ZMPSP. Z návrhu musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, pričom musí byť označené dátumom a podpísané. Ďalej sa musí v návrhu nachádzať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh musí byť podaný v potrebnom počte rovnopisov s prílohami a treba myslieť na to, že jeden rovnopis má zostať na súde a každý účastník konania má dostať jeden rovnopis.

K návrhu sa pripája cudzie rozhodnutie v origináli alebo jeho úradne osvedčená kópia, potvrdenie cudzieho orgánu ktorý rozhodnutie vydal o právoplatnosti alebo vykonateľnosti či o nemožnosti napadnúť rozhodnutie opravnými prostriedkami a úradne osvedčené preklady listín do slovenského jazyka. Nakoniec je potrebné priložiť aj listinné dôkazy o neexistencii prekážky v § 64 písm. a) až e) ZMPSP.

Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia

Pojednávanie v konaní o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia súd nemusí nariaďovať, pokiaľ do 15 dní od doručenia návrhu nepodá žiaden z účastníkov námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia. Súd je oprávnený rozhodnúť iba o uznaní či neuznaní cudzieho rozhodnutia, no nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní súd vysloví že neuznáva cudzie rozhodnite za predpokladu nesplnenia podmienok jeho uznania. Pokiaľ by však dôvodom na neuznanie bol rozpor s verejným poriadkom, súd uzná rozhodnutie len v tej časti, ktorá rozpor nezakladá.

Praktické aspekty rozvodu s medzinárodným prvkom

V dnešnej dobe odchod Slovákov do zahraničia neustále narastá. Pri uzatváraní manželstva nikto nemyslí nato, že dané manželstvo môže raz skončiť rozvodom. Odchod do zahraničia za iným životom sa stal dostupnejším širokej verejnosti. Dostupnejšou sa stala táto možnosť práve našim vstupom do Európskej únie. Stále viac mladých Slovákov túto možnosť víta a rado využíva. Mnohí ľudia si počas svojho života v zahraničí nájdu partnera, ktorý ich svojim iným myslením, kultúrou, či farbou pleti láka, a ktorého považujú za lásku svojho života. Taktiež môže nastať situácia, kedy pár tvoria Slováci, no svoj život plánujú stráviť v zahraničí. Nasleduje svadba, deti a taktiež spoločný život.

Ak človek vyrastal v krajine, ktorej je občanom, kde nemá rečovú bariéru, kde pozná aspoň zbežne zákony, alebo pozná osobu, ktorá mu vie v jeho situácii poradiť, nie je náročné začať riešiť a aj vyriešiť problém, pokiaľ nejaký vznikne. V prípade, ak ide o rozvod manželstva Slovákov, ktorí žijú na území Slovenska bez prítomnosti akéhokoľvek cudzieho prvku, tak je postup rozvodu manželstva relatívne jednoduchý. Na daný rozvod manželstva sa bude aplikovať najmä Civilný mimosporový poriadok a Zákon o rodine.

Pokiaľ ide o rozvod manželstva, v ktorom sa nachádza cudzí prvok, napríklad ide o prípad dvoch Slovákov žijúcich v zahraničí, situácia je zložitejšia a výsledok ovplyvňuje mnoho faktorov. Odpoveď na danú otázku dávajú tzv. kolízne normy. V našom právnom poriadku je to Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Tento zákon však prenecháva aplikačnú prednosť európskemu právu.

Príklad: Slovenský pár žijúci v Holandsku

Ako príklad si môžeme predstaviť situáciu slovenského manželského páru, ktorí uzavreli manželstvo na Slovensku, no celý manželský život prežili v Holandsku. Manželskému páru sa narodili dve maloleté deti na území Holandska. Celá rodina žije na území Holandska a maloleté deti tam navštevujú školu, avšak všetci sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Manželka sa z dôvodu vážnych neprekonateľných problémov rozhodla podať návrh na rozvod tohto manželstva a vrátiť sa domov do svojej rodnej krajiny.

V súvislosti s tým, že rodina má slovenské štátne občianstvo, no roky žije v Holandsku, ako prvé je potrebné určiť, ktorý štát je oprávnený rozhodnúť. Odpoveď na danú otázku je potrebné vyhľadať v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Brusel IIa), nakoľko Slovensko i Holandsko sú členskými štátmi Európskej únie. Na základe ustanovení tohto Nariadenia manželka zistí, že vo veci rozvodu je oprávnený konať i súd Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že obaja manželia pochádzajú zo Slovenskej republiky resp. sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky.

Komplikácia však nastane v časti návrhu, ktorá sa bude týkať úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré je s konaním o rozvod manželstva spojené. V danej veci Nariadenie kladie veľký dôraz najmä na obvyklý pobyt dieťaťa, čo by pri našom modelovom prípade znamenalo právomoc holandských súdov, nakoľko maloleté deti žijú na území tejto krajiny. Pokiaľ by manželia chceli, aby o rozvode i o úprave rodičovských práv a povinností rozhodoval ten istý súd, nie je táto možnosť úplne nemožná. Nariadenie totiž pripúšťa, aby o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu v prípade rozvodu manželstva mohol mať právomoc konať súd Slovenskej republiky.

Ako môžeme vidieť na vyššie uvedenom príklade, stačí malá zmena okolností a celé konanie o rozvode, hoc aj dvoch Slovákov, môže prebiehať úplne iným spôsobom.

Sloboda pohybu a pobytu v EÚ a jej dôsledky

Sloboda pohybu a sloboda pobytu osôb v Európskej únii je jednou z charakteristík občianstva Európskej únie. V prípade rozvodu manželstva s medzinárodným prvkom a následného vyporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi vystupujú do popredia predovšetkým odpovede na dve roviny otázok:

1. Otázka právomoci a príslušnosti všeobecného súdu na rozvod manželstva.
2. Otázka aplikačného práva štátu na vyporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi.

Relevantné nariadenia EÚ

• Nariadenie Brusel I - Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
• Nariadenie Brusel II - Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
• Nariadenie Rím III - Nariadenie Rady (ES) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku.
• Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103 z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov.

Nariadenie Rím III umožňuje voľbu rozhodného práva pre rozvod manželstva. Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103 umožňuje v stanovených prípadoch voľbu právomoci (čl. 7 voľba súdu; čl. 22 voľba rozhodného práva). Nariadením Rím III a Nariadením č. 2016/1103 z dôvodu neúčasti na posilnenej spolupráci členských štátov EÚ nie je Slovenská republika viazaná.

Príklad: Manželia so slovenským občianstvom žijúci v Nemecku

Manželia Ján a Anna sú štátni občania Slovenskej republiky, avšak v Spolkovej republike Nemecko majú obvyklý pobyt. V takomto prípade sa uplatňujú nasledovné pravidlá:

(i) Rozhodné právo pre majetkový režim manželov, t.j. pre ich majetkový režim manželov bude rozhodné právo Spolkovej republiky Nemecko (čl. 22 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 2016/1103 v zmysle ktorého „Manželia alebo budúci manželia môžu dohodou určiť alebo zmeniť rozhodné právo pre svoj majetkový režim za predpokladu, že je to jeden z týchto právnych poriadkov: a) právny poriadok štátu, kde majú obaja manželia …

(ii) Na aplikačné právo na majetkový režim manželov pre prípad rozvodu a rozluky, t.j. v prípade rozvodu ich manželstva sa na majetkový režim manželov bude tiež právne riadiť nemeckým právom (čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia č.

Hoci by jeden z manželov podal návrh na rozvod manželstva spolu s dohodou manželov o majetkovom režime manželov a dohodu o aplikačnom práve na všeobecný súd v Slovenskej republike, tak slovenský súd na dohody nebude povinný nijako reflektovať. Je to dané tým, že Slovenská republika nie je viazaná Nariadením Rady (EÚ) 2016/1103 a ani Nariadením Rím III.

Modifikácia rozsahu majetkového spoločenstva manželov

Napriek tomu, že v Slovenskej republike nie je možné platne uzatvoriť predmanželskú zmluvu, po uzatvorení manželstva je možné modifikovať rozsah majetkového spoločenstva medzi manželmi. Majetkové spoločenstvo manželov v Slovenskej republike upravuje inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103 ako i Nariadenie Rím III nie je pre Slovenskú republika právne záväzné.

Avšak na prípade manželov Jána a Anny je možné ilustrovať, že voľba rozhodného práva pre vzťahy medzi manželmi s cudzím prvkom sa za splnenia istých predpokladov (založenie právomoci súdu toho členského štátu EÚ, ktorý je právne viazaný Nariadením Rím III resp. Nariadením Rady (EÚ) 2016/1103) môže vzťahovať aj na slovenských štátnych občanov.

tags: #právomoc #súdov #s #medzinárodným #prvkom #rozvod