Pražská zmluva medzi ČSSR a SRN: Obsah a kontext

Pražská zmluva, formálne označená ako Zmluva o vzájomných vzťahoch medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka, predstavuje významný medzník v normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami. Bola podpísaná 11. decembra 1973 v Prahe a do platnosti vstúpila po výmene ratifikačných listín v Bonne dňa 19. júla 1974. V októbri toho istého roku bola publikovaná ako vyhláška č.

Kontext a predohra

Pražská zmluva bola pokračovaním tzv. nemeckej východnej politiky (Ostpolitik), ktorá sa snažila o zlepšenie vzťahov so štátmi východného bloku. Nadväzovala na predtým uzavreté zmluvy Nemecka so ZSSR a Poľskom. Táto politika odrážala snahu Spolkovej republiky Nemecko o prekonanie povojnovej izolácie a o vytvorenie stabilnejšieho európskeho prostredia.

Sporné body a kompromisy

Hlavným sporným bodom zmluvy bolo označenie Mníchovskej dohody z roku 1938. Československá strana pôvodne žiadala, aby bola dohoda označená za neplatnú od samého začiatku (ex tunc). Nemecko sa však obávalo následkov štátoprávneho i súkromnoprávneho charakteru, ktoré by z takejto formulácie vyplývali. Výsledkom bol kompromis, v ktorom bol presadený nemecký „mäkší“ variant, uznávajúci Mníchovskú dohodu za neplatnú. Z takejto formulácie nevyplývali žiadne negatívne právne dôsledky pre žiadnu zo strán, ani materiálne nároky Česko-Slovenska.

Kľúčové body zmluvy

Okrem vyriešenia otázky Mníchovskej dohody, Pražská zmluva obsahovala aj ďalšie významné body:

• Zrieknutie sa násilia: Obe strany sa zaviazali, že sa zrieknu použitia sily alebo hrozby silou vo vzájomných vzťahoch.
• Uznanie nedotknuteľnosti hraníc: Obe strany potvrdili nedotknuteľnosť svojich vzájomných hraníc.

Účastníci a podpisy

Podpísania zmluvy sa zúčastnili hlavy vlád oboch krajín Willy Brandt a Lubomír Štrougal a ministri zahraničných vecí Walter Scheel a Bohuslav Chňoupek. Táto účasť na najvyššej úrovni podčiarkla význam, ktorý obe krajiny prikladali normalizácii vzájomných vzťahov.

Prečítajte si tiež: Inovatívne prístupy k liečbe bolesti

Dôsledky a význam

Pražskou zmluvou boli znovu nadviazané diplomatické styky medzi Česko-Slovenskom a Nemeckou spolkovou republikou. Oba štáty zároveň vyslovili záujem rozvíjať svoje vzájomné vzťahy v oblasti hospodárstva, vedy, vedeckotechnických stykov, kultúry, ochrany prostredia, športu, dopravy a iných stykov. Zmluva tak otvorila cestu pre intenzívnejšiu spoluprácu v rôznych oblastiach.

Nedoriešené otázky

Pražská zmluva sa vyhla sporným otázkam kompenzácie občanov Česko-Slovenska a práv sudetských Nemcov odsunutých z Česko-Slovenska po druhej svetovej vojne. Tieto otázky zostali otvorené a boli riešené až neskôr.

Zmluvná základňa Slovenskej republiky a medzinárodné právo

Slovenská republika, ako nástupnícky štát ČSSR, sa aktívne zapája do budovania efektívnej a komplexnej zmluvnej základne, ktorá je v súlade s medzinárodným právom a zohľadňuje jej členstvo v Európskej únii.

Viazanosť štátu medzinárodnou zmluvou

Viedenský dohovor o zmluvnom práve (vyhláška č. 15/1988) upravuje spôsoby, akými štát prejavuje súhlas byť viazaný zmluvou: ratifikácia, prijatie, schválenie a prístup [čl. 2, ods. 1 písm. b)].

Medzinárodné zmluvy v oblasti trestného práva

Slovenská republika je viazaná množstvom medzinárodných zmlúv v oblasti trestného práva, vrátane:

Prečítajte si tiež: Prehľad prenájmov kancelárskych priestorov

• Európskeho dohovoru o vydávaní (oznámenie č. 549/1992 Zb. v znení oznámenia č. 312/2000 Z. z.) a jeho dodatkových protokolov (oznámenie č. 10/1997 Z. z. a č. 11/1997 Z. z.).
• Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (oznámenie č. 550/1992 Zb. v znení oznámenia č. 313/2000 Z. z.) a jeho dodatkových protokolov (oznámenie č. 12/1997 Z. z. a č. 165/2005 Z. z.).
• Dohovoru o odovzdávaní odsúdených osôb (oznámenie č. 553/1992 Zb. v znení oznámenia č. 113/1996 Z. z.).
• Európskeho dohovoru o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi (oznámenie č. 412/2003 Z. z.).
• Európskeho dohovoru odovzdávaní trestného konania (oznámenie č. 551/1992 Zb. v znení oznámenie č. 314/2000Z. z.).
• Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.).
• Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu (oznámenie č. ).
• Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.).

Tieto zmluvy upravujú širokú škálu otázok súvisiacich s medzinárodnou spoluprácou v trestných veciach, vrátane vydávania osôb, vzájomnej právnej pomoci a odovzdávania odsúdených osôb.

Zmluvy o právnej pomoci

Slovenská republika je viazaná aj mnohými dvojstrannými zmluvami o právnej pomoci s rôznymi štátmi sveta. Tieto zmluvy upravujú poskytovanie právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach.

Priorita medzinárodných zmlúv

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) (EDĽP) má všeobecnú prednosť.

Vplyv členstva v Európskej únii

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii má významný vplyv na jej zmluvnú základňu. Slovenská republika sa zaviazala zosúladiť svoje právne predpisy s právom Európskej únie, čo si vyžaduje revíziu a modifikáciu existujúcich medzinárodných zmlúv.

Schengenský vykonávací dohovor

Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach, podpísaný v Schengene 19. júna 1990 (ďalej len „Schengenský vykonávací dohovor“; Ú. v. ES L 239 z 22. 9. 2000 s. 19; slovenské znenie Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie 2004, 19/zv. 2, str. 9), články 48 až 59, 61 až 63 a 65 až 69, ktoré sú záväzné v Slovenskej republiky v dôsledku článku 3 Aktu o pristúpení (Príloha 1 aktu) [Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Úradný vestník L 236 z 23. septembra 2003), ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Úradný vestník L 236 z 23. septembra 2003)].

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Európsky zatýkací rozkaz

Vo vzťahu k členským štátom EÚ boli ustanovenia týkajúce sa vydávania nahradené Rámcovým rozhodnutím Rady z 13. 6. 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi (2002/584/SVVa zákon č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze).

Investičné dohody

Slovenská republika aktívne pracuje na budovaní zmluvnej základne pre podporu a ochranu investícií. K 31. 12. 2005 mala Slovenská republika uzavretých 48 platných bilaterálnych investičných dohôd.

Modifikácia investičných dohôd

V dôsledku členstva SR v EÚ prebieha proces modifikácie bilaterálnych investičných dohôd s tretími krajinami. Cieľom je zabezpečiť súlad týchto dohôd s právom EÚ.

Aktivity v oblasti investičných dohôd

• Dodatkový protokol k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií bol schválený vládou SR uznesením č. 955/2004 zo dňa 6. 10. 2004.
• Dodatkový protokol medzi Slovenskou republikou a Rumunskom k Dohode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 3. mája 1994, bol schválený vládou SR uznesením č. 760 a bol podpísaný dňa 8. novembra 2005 v Bratislave.
• Dodatkový protokol k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, podpísanej 21. apríla 1994, bol podpísaný dňa 24. novembra 2005 v Sofii.
• Vláda SR na svojom zasadnutí 19. októbra 2005 schválila návrh Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kanady o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
• Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií bol podpísaný dňa 7. decembra 2005 v Bratislave.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má 52 platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V roku 2005 boli uzavreté zmluvy s Egyptom, Estónskom, Moldavskom a Singapurom, ktoré nadobudnú platnosť po výmene ratifikačných listín.

Zmluvy v oblasti colníctva

V roku 2005 boli uzavreté, resp. nadobudli platnosť viaceré zmluvy v oblasti colníctva, vrátane:

• Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zmene a doplnení Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach, podpísanej dňa 15. septembra 1995 v Kyjeve, formou výmeny nót (platnosť nadobudla 1. 1. 2005).
• Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach (Bratislava, 16. 11. 2004, platnosť nadobudla 25. 12. 2005).
• Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach (Plovdiv, 2. 3. 2004, platnosť nadobudla 1. 7. 2005).
• Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Slovinskej republiky o vzájomnej pomoci v colných otázkach (Bratislava, 23. 9. 2004, platnosť nadobudla 27. 2. 2005).
• Protokolu o zmene a doplnení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o zriadení a činnosti spoločných kontaktných miest na spoločných štátnych hraniciach, podpísanej 28. marca 2000 v Prahe, uzavretá výmenou nót (9. 8. 2005, platnosť nadobudla 9. 8. 2005).
• Protokolu o zmene a doplnení Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Poľskej republiky o hraničných priechodoch, o prekračovaní štátnej hranice na turistických chodníkoch križujúcich štátnu hranicu a o zásadách prekračovania štátnej hranice mimo hraničných priechodov, podpísanej 1. júla 1999 v Trstenej, uzavretá výmenou nót (3. 2. 2005, platnosť nadobudla 7. 2. 2005).
• Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Izraelského štátu o vzájomnej pomoci v colných otázkach (Jeruzalem, 9. 11. 2004).

Ukončovanie platnosti zmlúv

V súlade so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z predvstupového procesu do EÚ bol do konca roku 2005 ukončený proces modifikácie resp. ukončenia platnosti bilaterálnych dohôd, ktoré boli v rozpore s acquis communautaire. Zmluvy, ktoré vyhoveli zásadám spoločnej obchodnej politiky EÚ, zostali v platnosti a riadne sa vykonávali. Platnosť väčšiny zmlúv, ktoré boli v rozpore so spoločnou obchodnou politikou EÚ bola do konca roku 2005 ukončená buď vzájomnou dohodou alebo jednostranným vypovedaním.

Gestorstvo medzinárodných zmlúv

Ministerstvo spravodlivosti je gestorom medzinárodných dvojstranných a mnohostranných zmlúv o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov. Tieto zmluvy sa týkajú najmä právnych vzťahov v rodinných veciach, napr. vo veciach manželských a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ako aj vo veciach občianskych a obchodných.

tags: #Pražská #zmluva #medzi #ČSSR #a #SRN