
Pražská zmluva, formálne označená ako Zmluva o vzájomných vzťahoch medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka, predstavuje významný medzník v normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami. Bola podpísaná 11. decembra 1973 v Prahe a do platnosti vstúpila po výmene ratifikačných listín v Bonne dňa 19. júla 1974. V októbri toho istého roku bola publikovaná ako vyhláška č.
Pražská zmluva bola pokračovaním tzv. nemeckej východnej politiky (Ostpolitik), ktorá sa snažila o zlepšenie vzťahov so štátmi východného bloku. Nadväzovala na predtým uzavreté zmluvy Nemecka so ZSSR a Poľskom. Táto politika odrážala snahu Spolkovej republiky Nemecko o prekonanie povojnovej izolácie a o vytvorenie stabilnejšieho európskeho prostredia.
Hlavným sporným bodom zmluvy bolo označenie Mníchovskej dohody z roku 1938. Československá strana pôvodne žiadala, aby bola dohoda označená za neplatnú od samého začiatku (ex tunc). Nemecko sa však obávalo následkov štátoprávneho i súkromnoprávneho charakteru, ktoré by z takejto formulácie vyplývali. Výsledkom bol kompromis, v ktorom bol presadený nemecký „mäkší“ variant, uznávajúci Mníchovskú dohodu za neplatnú. Z takejto formulácie nevyplývali žiadne negatívne právne dôsledky pre žiadnu zo strán, ani materiálne nároky Česko-Slovenska.
Okrem vyriešenia otázky Mníchovskej dohody, Pražská zmluva obsahovala aj ďalšie významné body:
Podpísania zmluvy sa zúčastnili hlavy vlád oboch krajín Willy Brandt a Lubomír Štrougal a ministri zahraničných vecí Walter Scheel a Bohuslav Chňoupek. Táto účasť na najvyššej úrovni podčiarkla význam, ktorý obe krajiny prikladali normalizácii vzájomných vzťahov.
Prečítajte si tiež: Inovatívne prístupy k liečbe bolesti
Pražskou zmluvou boli znovu nadviazané diplomatické styky medzi Česko-Slovenskom a Nemeckou spolkovou republikou. Oba štáty zároveň vyslovili záujem rozvíjať svoje vzájomné vzťahy v oblasti hospodárstva, vedy, vedeckotechnických stykov, kultúry, ochrany prostredia, športu, dopravy a iných stykov. Zmluva tak otvorila cestu pre intenzívnejšiu spoluprácu v rôznych oblastiach.
Pražská zmluva sa vyhla sporným otázkam kompenzácie občanov Česko-Slovenska a práv sudetských Nemcov odsunutých z Česko-Slovenska po druhej svetovej vojne. Tieto otázky zostali otvorené a boli riešené až neskôr.
Slovenská republika, ako nástupnícky štát ČSSR, sa aktívne zapája do budovania efektívnej a komplexnej zmluvnej základne, ktorá je v súlade s medzinárodným právom a zohľadňuje jej členstvo v Európskej únii.
Viedenský dohovor o zmluvnom práve (vyhláška č. 15/1988) upravuje spôsoby, akými štát prejavuje súhlas byť viazaný zmluvou: ratifikácia, prijatie, schválenie a prístup [čl. 2, ods. 1 písm. b)].
Slovenská republika je viazaná množstvom medzinárodných zmlúv v oblasti trestného práva, vrátane:
Prečítajte si tiež: Prehľad prenájmov kancelárskych priestorov
Tieto zmluvy upravujú širokú škálu otázok súvisiacich s medzinárodnou spoluprácou v trestných veciach, vrátane vydávania osôb, vzájomnej právnej pomoci a odovzdávania odsúdených osôb.
Slovenská republika je viazaná aj mnohými dvojstrannými zmluvami o právnej pomoci s rôznymi štátmi sveta. Tieto zmluvy upravujú poskytovanie právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) (EDĽP) má všeobecnú prednosť.
Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii má významný vplyv na jej zmluvnú základňu. Slovenská republika sa zaviazala zosúladiť svoje právne predpisy s právom Európskej únie, čo si vyžaduje revíziu a modifikáciu existujúcich medzinárodných zmlúv.
Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach, podpísaný v Schengene 19. júna 1990 (ďalej len „Schengenský vykonávací dohovor“; Ú. v. ES L 239 z 22. 9. 2000 s. 19; slovenské znenie Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie 2004, 19/zv. 2, str. 9), články 48 až 59, 61 až 63 a 65 až 69, ktoré sú záväzné v Slovenskej republiky v dôsledku článku 3 Aktu o pristúpení (Príloha 1 aktu) [Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Úradný vestník L 236 z 23. septembra 2003), ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Úradný vestník L 236 z 23. septembra 2003)].
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Vo vzťahu k členským štátom EÚ boli ustanovenia týkajúce sa vydávania nahradené Rámcovým rozhodnutím Rady z 13. 6. 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi (2002/584/SVVa zákon č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze).
Slovenská republika aktívne pracuje na budovaní zmluvnej základne pre podporu a ochranu investícií. K 31. 12. 2005 mala Slovenská republika uzavretých 48 platných bilaterálnych investičných dohôd.
V dôsledku členstva SR v EÚ prebieha proces modifikácie bilaterálnych investičných dohôd s tretími krajinami. Cieľom je zabezpečiť súlad týchto dohôd s právom EÚ.
Slovenská republika má 52 platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V roku 2005 boli uzavreté zmluvy s Egyptom, Estónskom, Moldavskom a Singapurom, ktoré nadobudnú platnosť po výmene ratifikačných listín.
V roku 2005 boli uzavreté, resp. nadobudli platnosť viaceré zmluvy v oblasti colníctva, vrátane:
V súlade so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z predvstupového procesu do EÚ bol do konca roku 2005 ukončený proces modifikácie resp. ukončenia platnosti bilaterálnych dohôd, ktoré boli v rozpore s acquis communautaire. Zmluvy, ktoré vyhoveli zásadám spoločnej obchodnej politiky EÚ, zostali v platnosti a riadne sa vykonávali. Platnosť väčšiny zmlúv, ktoré boli v rozpore so spoločnou obchodnou politikou EÚ bola do konca roku 2005 ukončená buď vzájomnou dohodou alebo jednostranným vypovedaním.
Ministerstvo spravodlivosti je gestorom medzinárodných dvojstranných a mnohostranných zmlúv o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov. Tieto zmluvy sa týkajú najmä právnych vzťahov v rodinných veciach, napr. vo veciach manželských a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ako aj vo veciach občianskych a obchodných.