Prechod Vlastníckeho Práva pri Zmluve o Dielo

V obchodnoprávnych vzťahoch, kde základ tvorí zmluva o dielo, podnikatelia v úlohe zhotoviteľov bežne využívajú takzvanú výhradu vlastníckeho práva. Cieľom je zabezpečiť ich nároky na zaplatenie ceny za dielo. Pri tejto výhrade sa zhotoviteľ považuje za vlastníka zhotovovaného diela až do momentu, keď nastane určitá právna udalosť, najčastejšie úplné zaplatenie ceny diela.

Výhrada Vlastníckeho Práva a Obchodný Zákonník

Ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka predstavuje špeciálnu úpravu určujúcu, kto je pôvodným nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci, s ohľadom na miesto, kde sa vec zhotovuje. Tento spôsob vzniku vlastníckeho práva je obzvlášť dôležitý pri stavbách. Až na zriedkavé výnimky sa stavby realizujú na pozemku objednávateľa, alebo na pozemku, ktorý zaistil objednávateľ. Vlastníkom stavby je teda od začiatku objednávateľ.

Je dôležité si uvedomiť, že § 542 Obchodného zákonníka je dispozitívne ustanovenie. Strany zmluvy o dielo si môžu dohodnúť taký vlastnícky režim, ktorý im najviac vyhovuje. Podstata výhrady vlastníckeho práva spočíva v tom, že strana, ktorá má poskytnúť peňažné plnenie (cenu diela), nenadobudne vlastnícke právo k protiplneniu (dielu), kým nezaplatí celú sumu. Zmyslom tejto výhrady je zabezpečiť zaplatenie ceny diela, pričom zhotoviteľ zostáva vlastníkom v každej fáze zhotovovania diela.

Problémy s Obchádzaním Výhrady Vlastníctva

V praxi sa vyskytujú problémy s obchádzaním výhrady vlastníctva, najmä ak zhotovované dielo nadobudne charakter rozostavanej stavby. Právna úprava umožňuje, aby sa ako vlastník zapísal do katastra nehnuteľností objednávateľ, ak je uvedený ako stavebník v stavebnom povolení. Príslušný okresný úrad nemá povinnosť skúmať existenciu výhrady vlastníctva.

Ak zhotovované dielo nadobudlo charakter stavby a po zhotoviteľovi, ktorému patrí výhrada vlastníctva, vykonávali práce na stavbe iné subjekty, ich stavebná činnosť, alebo dokončenie diela, je vo vzťahu k vlastníctvu pôvodného zhotoviteľa irelevantné. Nemá na toto vlastníctvo žiadny vplyv.

Prečítajte si tiež: Podmienky prechodu dôchodku

Vznik Stavby ako Věci v Právnom Zmysle

Z hľadiska definície stavby ako veci v právnom zmysle je dôležité určiť moment jej vzniku. Vznik stavby ako veci podľa práva nemožno spájať len s jej stavebnou dokončenosťou. Stačí, ak je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, v ktorom je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná.

Judikatúra súdov hovorí, že pre posúdenie, kedy dochádza k vzniku stavby, je rozhodujúci okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. U nadzemných stavieb je týmto minimálnym okamihom stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto okamihu vzniká aj vlastnícke právo k stavbe.

Tento záver je konzistentný aj s platnou právnou úpravou. Podľa § 3 ods. 15 katastrálneho zákona sa pod rozostavanou stavbou, ktorá je spôsobilá na zápis v katastri nehnuteľností, rozumie stavba aspoň v takom stupni rozostavanosti, pri ktorej je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. V nadväznosti na uvedené nemožno prehliadnuť ani definíciu stavby v § 119 ods.

Súdna prax sa zhoduje, že stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu, kedy je už jednoznačným a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Iba do doby, časovo i kvalitatívne tomuto okamihu predchádzajúcej, možno hovoriť o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo a individuálne určená, potom dokončovacie práce sa na už vytvorených vlastníckych vzťahoch nijako nepremietnu. Všetko, čo takto k pôvodnej stavbe v dôsledku jej dostavby prirastie, náleží vlastníkovi pôvodnej, teda už vzniknutej veci.

Z judikatúry vyplýva, že pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodujúci okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú len k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Pri nadzemných stavbách k tomu dochádza vytvorením stavu, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom už vzniklo aj vlastnícke právo k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné, aj keď náklady na ne mnohonásobne prevýšia už vynaložené náklady. Všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby, inej stavebnej zmeny alebo dokončovacích prác tak prirastie ku stavbe, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Je pritom nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, lebo vznik stavby nie je totožný s jej stavebným dokončením.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca prechodom na starobný dôchodok

Aplikácia Výhrady Vlastníctva na Nehnuteľnosti

To, že sa výhrada vlastníctva v zmysle § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka nevzťahuje iba na hnuteľné veci, vyplýva zo samotného textu a výkladu právnej úpravy. Ustanovenie používa pojem "zhotovovaná vec", pričom vecami sa rozumejú hnuteľné a nehnuteľné veci. Logickým a jazykovým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k rovnakému záveru, pretože z použitého slovného spojenia "zhotovuje vec na pozemku" zreteľne vyplýva, že na pozemku sa spravidla zhotovujú stavby, teda nehnuteľné veci.

Z logiky a kontextu ustanovenia § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že v rade prípadov ho bude potrebné vzťahovať práve na nehnuteľnosti - pravidelne vtedy, kedy predmetom diela bude stavba. Použitý pojem "zhotovované dielo" pokrýva všetky štádiá, ktorými dielo prechádza od začiatku prác až po jeho finálne dokončenie. Z uvedeného vyplýva, že výhrada vlastníctva sa vzťahuje na ktorúkoľvek fázu zhotovovania diela a takisto zahŕňa aj dokončené dielo.

Takýto výklad je v súlade s účelom dojednanej výhrady vlastníctva, ktorou sa má zabezpečiť zaplatenie ceny za dielo tým, že vlastníkom zhotovovanej veci je až do zaplatenia ceny za dielo zhotoviteľ, čo vytvára tlak na objednávateľa, aby si splnil svoj peňažný záväzok. Svojou podstatou plní inštitút výhrady vlastníctva zabezpečovaciu funkciu. Hlavným účelom, ktorý výhrada vlastníckeho práva sleduje, je zabezpečiť zhotoviteľovi diela zaplatenie ceny diela s tým, že zostane vlastníkom až do úplného zaplatenia ceny diela. Je tak chránený svojim vlastníckym právom tak proti objednávateľovi, ako i proti tretím osobám.

Kým výhrada vlastníckeho práva v prospech zhotoviteľa trvá, nemôže objednávateľ s vecou (zhotovovaným dielom) voľne nakladať a na vec sa vo vzťahu k nemu hľadí ako na cudziu vec. Momentom nadobudnutia vlastníctva na strane objednávateľa je až úplné zaplatenie ceny za dielo. Na existenciu a trvanie výhrady vlastníctva zhotoviteľa nemá vplyv, či bolo dielo iba rozostavané alebo dokončené. Rozhodujúcou skutočnosťou je zaplatenie ceny diela - až v tomto momente výhrada vlastníctva zaniká a vlastníkom diela sa stáva objednávateľ.

Oslabenie Výhrady Vlastníctva a Možnosti Ochrany

Podľa súčasnej konštrukcie právnej úpravy je výhrada vlastníctva istým spôsobom oslabená, pretože objednávateľ, ktorý je zároveň osobou uvedenou v právoplatnom stavebnom povolení, sa môže v prípade dostatočnej rozostavanosti stavby nechať zapísať do katastra nehnuteľností ako vlastník. Tejto situácii je možné predísť jedine tým, že ako stavebník v stavebnom povolení bude vystupovať zhotoviteľ. Inak je zhotoviteľ vystavený riziku, že svoje vlastnícke právo bude musieť uplatňovať súdnou cestou, aby dosiahol zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Oznamovacia povinnosť pri rodičovskom príspevku

V tomto smere by sa žiadala novelizácia katastrálneho zákona, ktorá by vyžadovala pre zapisovanie stavieb od strán zmluvy o dielo predloženie príslušného dokumentu preukazujúceho, komu prislúcha vlastníctvo k dielu. Do úvahy by prichádzala aj príslušná zmena stavebného zákona, kde by sa už v rámci stavebného konania vyžadovalo pri vydávaní stavebného povolenia uvedenie osoby, ktorá sa považuje za vlastníka, pričom v katastrálnom konaní by sa už preukazovalo napr.

Výhrada Vlastníckeho Práva v Obchodnej Praxi

V rámci predchádzania vzniku nevymožiteľných pohľadávok či predchádzania nedobrovoľného úverovania svojich odberateľov sa čoraz viac v obchodnej praxi využíva inštitút výhrady vlastníckeho práva, ktorý si podnikatelia zahŕňajú do svojich zmlúv resp. obchodných podmienok.

Relevantné Ustanovenia

• § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov.
• § 445 Obchodného zákonníka: Strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443.

Podľa občianskoprávnej úpravy sa pri predaji hnuteľnej veci viaže okamih nadobudnutia vlastníctva zásadne na prevzatie veci kupujúcim. Zákon však umožňuje účastníkom kúpnej zmluvy, aby si túto otázku upravili vzájomnou dohodou odchylne, teda tak, že si dojednajú nadobudnutie vlastníckeho práva k inému okamihu. Tzv. výhrada vlastníctva predstavuje jednu z možností odchylného dojednania o okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva, a to v závislosti na zaplatení kúpnej ceny.

V rámci obchodnoprávnej úpravy sú relevantnými okrem uvádzaných ustanovení aj § 483 ods. 3 (Zmluva o predaji podniku) a § 554 ods. 5 Obch. zák.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách v článku 4 uvádza, že členské štáty sú povinné zabezpečiť v súlade s ustanoveniami rozhodného práva určeného medzinárodným právom súkromným, aby predávajúcemu zostalo zachované vlastnícke právo k tovaru až do úplného zaplatenia jeho ceny, ak doložka o výhrade vlastníctva bola výslovne dohodnutá medzi kupujúcim a predávajúcim pred odovzdaním tovaru. V článku 2 smernica definuje výhradu vlastníckeho práva ako zmluvnú dohodu, podľa ktorej predávajúcemu zostáva zachované vlastnícke právo k dotknutému tovaru až do úplného zaplatenia ceny.

Ak však kupujúci získal oprávnenie nakladať so zásielkou tovaru (pri tovare, ktorý sa prepravuje) ešte pred jeho odovzdaním, je práve získanie oprávnenia nakladať so zásielkou okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru. Strany si môžu dohodnúť neskorší okamih prechodu vlastníckeho práva k tovaru, než určuje § 443, teda až po odovzdaní tovaru kupujúcemu. Takáto dohoda vyžaduje písomnú formu a nazýva sa výhrada vlastníckeho práva. Vo výhrade sa spravidla uvádza presný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý je neskorší ako okamih odovzdania tovaru (napríklad splatenie kúpnej ceny v určitej, spravidla v plnej, výške).

Ak by odberateľ napriek nezaplateniu kúpnej ceny za dodávku tovaru tento ďalej predal svojim odberateľom, aj keď nie je jeho vlastníkom, a to napriek zrejmému nesúhlasu dodávateľa - predávajúceho, vystavuje sa riziku trestného stíhania za trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Hrozba trestného stíhania by mohla byť v takomto prípade pomerne silným motivujúcim prvkom k úhrade kúpnej ceny.

Judikatúra a Výhrada Vlastníckeho Práva

V predmetnej veci boli rozsudkom Krajského súdu v Prahe zo dňa 9. 8. 1999 obvinení ak. arch. K. A., Ing. M. B. a L. B. uznaní vinnými z trestného činu sprenevery a trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Trestnej činnosti sa ako spolupáchatelia dopustili tým, že ako štatutárni zástupcovia a jediní rovnoprávni konatelia spoločnosti V., s. r. o. založili dcérsku akciovú spoločnosť, T., a. s. Základné imanie vytvorili o. i. aj nepeňažným vkladom v hodnote 2.953.418 Kč, spočívajúcom v siedmich osobných automobiloch značky Škoda Favorit a ôsmych osobných automobiloch značky Škoda Forman, aj napriek tomu, že išlo o vozidlá zverené spoločnosti V., s. r. o. Automobilovou a. s., Škoda Mladá Boleslav, podľa obchodnej zmluvy, na ktorú sa vzťahovala výhrada vlastníctva (v tejto zmluve bolo dojednané, že Škoda, a. s. si pri predaji na faktúru vyhradila vlastníctvo dodávaných automobilov, dokým Škoda nemôže voľne a neobmedzene disponovať celou faktúrovanou čiastkou. Obchodník, teda V., s. r. o. zároveň prevzal povinnosť na svoje náklady urobiť všetky potrebné opatrenia k zabezpečeniu tejto výhrady vlastníctva a tiež sa obchodník zaviazal na požiadanie Škody vrátiť vozidlá, ktoré sú pod výhradou vlastníctva Škody) do zaplatenia a išlo o vozidlá, ktoré zaplatené neboli.

Najvyšší súd ČR zaujal názor, že z dojednanej výhrady vlastníckeho práva úplne jasne vyplýva prejav vôle konajúcej osoby (Škoda, a. s.), pričom tento úmysel musel byť strane, ktorej bol prejav vôle určený (V, s. r. o), známy - pozri ustanovenie § 266 ods. 1 Obch. zák. Nemožno preto súhlasiť s námietkami a argumentmi ministra spravodlivosti, pokiaľ v sťažnosti pre porušenie zákona spochybňoval právnu relevantnosť uvedenej výhrady vlastníckeho práva v prípade nákupu osobných automobilov spoločnosťou V, s. r. o. , a túto svoju pochybnosť opiera o prax, ktorá bola v konkrétnych dodávateľsko-odberateľských vzťahoch medzi Škoda, a. s. a V., s. r. o., postupne navodená.

Spôsoby nadobúdania vlastníctva k veci sú všeobecne upravené v ustanovení § 132 ods. 1 OZ a jedná sa o kúpnu, darovaciu alebo inú zmluvu, dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom. Medzi týmito spôsobmi nadobúdania vlastníckeho práva teda nie je zahrnutý inštitút fakturácie tovaru, nakoľko v prípade tzv. faktúry sa jedná len o samotný zúčtovací doklad a nie o právny dokument.

Najvyšší súd ČR dodal, že aj keď Škoda, a. s. svojim faktickým správaním (konaním) netrvala na dodržovaní platobných podmienok uvedených v obchodnej zmluve, nemohlo to znamenať akékoľvek spochybnenie zmluvnej úpravy okamihu prevodu vlastníctva k dodávaným vozidlám a obvinení si v žiadnom prípade nemohli myslieť, že V., s. r. o. Vyslovený záver teda znel, že ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd sa úplne dôvodne vo svojich záveroch opierali o názor, že výhrada vlastníctva v obchodnej zmluve uzavretej medzi Škoda, a. s. a V., s. r. o. mala ten dôsledok, že na spoločnosť V., neprešlo vlastníctvo k dodaným automobilom do doby, než došlo k ich zaplateniu akciovej spoločnosti Škoda.

Skutok, ktorý bol prvostupňovým aj odvolacím súdom posúdený ako trestný čin sprenevery spočíval podľa zistenia Mestského súdu v Brne v podstate v tom, že obvinený dňa 5. 11. 1998 uzavrel s firmou P. a Co J. kúpnu zmluvu na dodávku mäsa a mäsových výrobkov, na základe ktorej odobral tovar v celkovej hodnote 431.746,70 Kč postupne na tri faktúry, ktoré v lehote ich splatnosti ani neskôr, neuhradil a v rozpore s kúpnou zmluvou, v ktorej bolo uvedené, že vlastnícke právo k tovaru prechádza na kupujúceho až dňom úplného uhradenia kúpnej ceny, tento tovar predal ďalšiemu odberateľovi a tak spôsobil V. P. ako majiteľovi firmy P. a Co J. Obidva súdy vychádzali z právneho názoru, že pokiaľ bola v bode VI. Najvyšší súd ČR však na rozdiel od obvineného nevyvodil opodstatnenosť tejto námietky z neplatnosti bodu VI. kúpnej zmluvy obsahujúceho výhradu vlastníckeho práva, ale z toho, že predaj tovaru ďalšiemu odberateľovi nebol vôbec v rozpore s účelom, za ktorým mu bol tovar na základe kúpnej zmluvy zverený. Týmto účelom bol evidentne ďalší predaj tovaru, čo bolo zjavné aj predávajúcej strane, a to najmä z toho, že išlo o polovice prasiat, že išlo o relatívne veľké množstvo a že išlo o viac dodávok v pomerne krátkej dobe. Predávajúca strana mala záujem v podstate len na tom, aby jej bola zaplatená kúpna cena.

Zmluva o Dielo: Všeobecné Aspekty

Zmluva o dielo je upravená aj v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Obchodného zákonníka uzatvárajú dvaja podnikatelia, zatiaľ čo podľa Občianskeho zákonníka podnikateľ s nepodnikateľom. Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať pre objednávateľa určité dielo.

Náležitosti Zmluvy o Dielo

Pre platnosť zmluvy o dielo je potrebné, aby obsahovala:

• Označenie zmluvných strán: Identifikácia zhotoviteľa a objednávateľa (názov, sídlo, IČO, údaje o zápise do obchodného registra, prípadne do iného registra).
• Predmet diela: Presná špecifikácia (druh a kvantita) si objednal objednávateľ a čo má zhotoviteľ zhotoviť.
• Dohoda o cene: Zmluva o dielo je odplatným typom zmluvy. Ak sa strany nedohodnú na cene, musí byť v zmluve uvedený spôsob jej určenia. Ak strany chcú uzatvoriť zmluvu bez dohody o cene, platí sa cena obvyklá v čase uzatvorenia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Nejasnosti môžu viesť k sporom ohľadom výšky odplaty.

Príklad na absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo: A, s.r.o. uzatvorila s B, s.r.o. zmluvu o dielo, na základe ktorej mala pre B, s.r.o. vykonať rekonštrukciu strechy na budove. Keďže konatelia A, s.r.o. a B, s.r.o. boli dobrí priatelia, povedali si, že na cene sa dohodnú neskôr. V zmluve nebola uvedená ani cena, ani spôsob jej výpočtu. Ide o absolútne neplatnú zmluvu o dielo bez určenia ceny podľa § 536 ods.3 Obchodného zákonníka.

Ďalšie Podmienky v Zmluve o Dielo

Zmluva o dielo je vždy odplatná. To však ešte neznamená, že odplata musí byť vždy výslovne uvedená v zmluve o dielo. Môže sa stať, že v čase uzatvorenia zmluvy nie je možné presne určiť výšku odplaty. Okrem uvedeného môžete do zmluvy zahrnúť aj ďalšie podmienky, ako napr. podmienky vykonávania diela, kontrolu vykonávania diela, zmluvnú pokutu a pod.

Zmluva o dielo nemusí mať písomnú podobu, no odporúča sa to pre preukázateľnosť dohody. Písomná forma zabezpečuje, že dielo bude riadne vykonané a zaplatená taká cena, ako bolo dohodnuté.

Práva a Povinnosti Zmluvných Strán

Zmluva o dielo prináša pre zmluvné strany práva a povinnosti. Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať (aj prostredníctvom tretích osôb, ak ide o náročnejšie dielo) a objednávateľ je povinný si zhotovené dielo prevziať a zaplatiť zaň.

Zmluva o Dielo Podľa Občianskeho Zákonníka vs. Obchodného Zákonníka

Rozdiely sú hlavne v rozsahu práv a povinností zmluvných strán. Významným rozdielom je právo požadovať preddavok od objednávateľa, najmä pri vykonaní diela, ktoré je značne nákladné. Podľa Občianskeho zákonníka má zhotoviteľ zákonné právo vyžadovať od objednávateľa platenie preddavkov. Avšak podľa Obch. zák. tak môže urobiť len vtedy, ak si to zmluvné strany výslovne dohodnú v zmluve.

Určenie Ceny na Základe Rozpočtu

Podľa Obč. zák. sa takáto cena nesmie zvýšiť bez súhlasu objednávateľa, ktorý má právo od zmluvy odstúpiť, ak s novou cenou nesúhlasí. Naopak, podľa Obch. zák. sa zhotoviteľ môže domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak zo zmluvy vyplýva, že cena určená rozpočtom nie je úplná alebo záväzná. Ak objednávateľ s takýmto zvýšením ceny nesúhlasí, jej zvýšenie určí súd na návrh zhotoviteľa. Objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto zvýšenie presahuje cenu určenú v rozpočte o viac ako 10%.

Kedy Ide o Zmluvu o Dielo a Kedy o Kúpnu Zmluvu?

Rozdiel medzi nimi spočíva v ich predmete. O kúpnu zmluvu pôjde predovšetkým vtedy, ak od predajcu nadobúdate jedinečnú konkrétnu vec (napr. pozemok, auto) alebo určité množstvo nejakej veci (napr. 5 kg pšenice). Pri zmluve o dielo naopak pôjde o zhotovenie alebo vykonanie určitého diela. každé zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Ak si necháte zhotoviť napr. kuchynskú linku na mieru, ktorej materiál dodá jej výrobca, pôjde o zmluvu kúpnu. Ak si tú linku necháte o pár rokov opraviť alebo úplne prerobiť, uzatvoríte pritom zmluvu o dielo. O zmluvu o dielo pôjde aj vtedy, ak si do tej kuchyne chcete zavesiť rodinný portrét, ktorý vám zhotoví maliar s tým, že všetko potrebné si naň zaobstará sám. Hore uvedené pravidlo dodania materiálu však neplatí pri stavbách.

Príklad: Spoločnosť A, s.r.o. uzatvorila s Michalom zmluvu, označenú ako „zmluva o dielo“ a dodanie dohodnutého kancelárskeho nábytku pre A, s.r.o.. V tomto prípade nejde o zmluvu o dielo, pretože materiál zabezpečil Michal. Išlo by o zmluvu o dielo, ak by materiál dodala spoločnosť A, s.r.o. Podstatné je, že dielo má mať hmotný výsledok.

Dôsledky Zániku Nesplneného Záväzku na Vykonanie Diela

V rámci právnej úpravy zmluvy o dielo sú špecifickým spôsobom upravené právne dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela. Z časového hľadiska ide o dôsledky, ktoré môžu vznikať od uzatvorenia zmluvy o dielo až kým dielo nie je riadne zhotovené. Základné kritérium, určujúce aký nárok vznikne ktorej zmluvnej strane pre prípad zániku zmluvy pred riadnym vyhotovením diela, je vlastníctvo k zhotovovanej veci v čase zániku záväzku zhotoviť dielo.

Vlastníctvo Zhotoviteľa

Ustanovením § 543 obchodného zákonníka je riešená situácia, keď vlastníkom zhotovovanej veci je zhotoviteľ. V takomto prípade má objednávateľ:

• Právo požadovať voči zhotoviteľovi zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom.
• Právo požadovať voči zhotoviteľovi úhradu tohto, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

Uvedené práva objednávateľa vznikajú za spoločného predpokladu a to odovzdanie veci zhotoviteľovi za účelom zhotovenia diela, ak tieto veci boli spracované pri vykonaní diela alebo ich nemožno vrátiť. Obe práva tiež spočívajú v relutárnej náhrade. Nárok objednávateľa na vydanie obohatenia podľa § 543 ods. 2 obchodného zákonníka je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Ak počas trvania zmluvy o dielo objednávateľ zaplatil čo aj čiastočnú cenu za dielo (resp. zálohu na cenu diela) zhotoviteľovi, zhotoviteľ je povinný takého plnenie v celom rozsahu vrátiť objednávateľovi (z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. podľa § 351 ods.

Vlastníctvo Objednávateľa

Ustanovenie § 544 obchodného zákonníka upravuje dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela, ak vlastníkom zhotovovanej veci je objednávateľ. V takomto prípade má objednávateľovi povinnosť uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ obohatil zhotovovaním veci a právo zhotoviteľa požadovať voči objednávateľovi úhradu ceny vecí, ktoré zhotoviteľ účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci. Právo zhotoviteľa vznikne za predpokladu, ak za dôvod zániku záväzku zodpovedá objednávateľ.

Typickým prípadom situácie riešenej predmetným ustanovením obchodného zákonníka je výstavba stavby zhotoviteľom na pozemku objednávateľa, pokiaľ si strany v zmluve o dielo nedohodli vznik vlastníckeho práva k stavbe v prospech zhotoviteľa.

Odstúpenie od Zmluvy a Vzájomné Vysporiadanie

Jediný prípad, kedy má zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny diela (zníženej ako je uvedené nižšie) v prípade zániku nesplneného záväzku je upravený v § 548 ods. 1 obchodného zákonníka - ak zhotoviteľ odstúpil o zmluvy o dielo pre omeškanie objednávateľa. Nakoľko záväzok zhotoviteľa vykonať dielo zanikol pred dokončením diela, bolo by v rozpore so zásadami o bezdôvodnom obohatení, ak by zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie celej dohodnutej ceny diela. V súlade so zákonnou dikciou „čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu“ sa od tejto ceny odpočítajú náklady za materiál, energie, mzdy, dopravu, ktoré zhotoviteľovi nevzniknú z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy.

Vyporiadanie zmluvných strán pre prípad odstúpenia od zmluvy uzatvorenej v režime obchodného zákonníka sa uskutočňuje podľa zásad uvedených v § 351 obchodného zákonníka. Zmluvy o dielo sa zväčša uzatvárajú na dlhšie časové obdobie, v rámci ktorého môžu vyjsť najavo skutočnosti a okolnosti brániace ďalšiemu pokračovaniu zmluvného vzťahu. Ukončenie zmluvného vzťahu predstavuje moment aktivácie príslušných ustanovení obchodného zákonníka upravujúcich nároky strán v súvislosti s vysporiadaním poskytnutého plnenia, pokiaľ v zmluve o dielo nie je dohodnuté inak.

tags: #prechod #vlastnickeho #prava #zmluva #o #dielo