Prechodný pobyt počas PN: Čo potrebujete vedieť

Počas práceneschopnosti (PN) je dôležité dodržiavať určité pravidlá a povinnosti, aby ste si zabezpečili rýchle zotavenie a zároveň predišli prípadným komplikáciám so Sociálnou poisťovňou. Jednou z otázok, ktorá často vzniká, je možnosť zmeny miesta pobytu počas PN. Niektorí poistenci si totiž neuvedomujú, že počas práceneschopnosti sa nemôžu liečiť kdekoľvek, ale sú povinní zdržiavať sa na mieste zaznamenanom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri zmene miesta pobytu počas PN, aké sú vaše práva a povinnosti a na čo si dať pozor.

Zmena miesta pobytu počas PN: Súhlas lekára a oznámenie Sociálnej poisťovni

V prípade, že chcete zmeniť miesto pobytu počas PN, je nevyhnutné získať súhlas od svojho ošetrujúceho lekára. Ten posúdi váš zdravotný stav a rozhodne, či je zmena miesta pobytu vhodná a neohrozí vaše uzdravenie. Ak lekár zmenu miesta pobytu počas PN poistencovi povolí, ten je povinný novú adresu nahlásiť pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá dávku vypláca. Poistenec zmenu oznámi písomne neformálnym listom najneskôr do ôsmich dní. Okrem zmenenej adresy treba uviesť aj identifikačné údaje poistenca (najmä rodné číslo) a oznámenie podpísať. Po zmene miesta pobytu je práceneschopný poistenec povinný zdržiavať sa na novo určenom mieste. V potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti vždy môže byť uvedená len jedna adresa.

Dôležitosť adresy pobytu pre Sociálnu poisťovňu

Informácie v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti sú pre Sociálnu poisťovňu dôležité aj preto, lebo kontroluje poistencov podľa uvedeného miesta pobytu. Kontroly sa zameriavajú na dodržiavanie liečebného režimu určeného lekárom. Hovorca poisťovne Peter Višváder uviedol, že Sociálna poisťovňa v prvom polroku 2019 vykonala viac ako 46.000 kontrol dodržiavania liečebného režimu. Podozrenie z porušenia liečebného režimu vzniklo pri každej štvrtej vykonanej kontrole.

Povinnosti poistenca počas PN

Poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu a možné sankcie

V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr., ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Čo robiť počas PN s prechodným pobytom?

Ako prebieha kontrola počas PN

Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly.

Vychádzky počas PN

Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j.

Elektronická zmena adresy počas PN

Sociálna poisťovňa pokračuje v elektronizácii svojich služieb, ktoré patria k prioritným a strategickým pilierom jej činnosti. V Elektronickom účte poistenca (EUP) si klient v záložke ePN môže sám bez návštevy pobočky zaevidovať zmenu adresy počas svojej práceneschopnosti. Každý poistenec v časti „ePN - Elektronická práceneschopnosť“, ktorú má dostupnú vo svojom Elektronickom účte poistenca v záložke „Nemocenské poistenie“, získava možnosť zmeniť si adresu pobytu počas ePN. Doteraz tak mohol urobiť len písomne v príslušnej pobočke, ktorá mu vyplácala dávku nemocenské. Po novom to už môže po vyplnení povinných údajov urobiť z pohodlia domova jedným kliknutím na tlačidlo. V otvorenom okne vypíše údaje o novej adrese a určí si aj dátum odkedy sa na nej bude zdržiavať. Má možnosť uviesť aj ďalšie poznámky - napríklad označenie zvončeka, číslo bytu a podobne, ktoré pomôžu identifikovať miesto pobytu počas ePN. Všetky vyplnené zmeny na záver potvrdí tlačidlom „Potvrdiť“.

Konzultácia s lekárom pred zmenou adresy

Vzhľadom k tomu, že pri niektorých ochoreniach môže byť cestovanie spojené so zmenou adresy v rozpore so životosprávou chorého na podporu liečby, a tým potenciálne ohroziť obnovu pracovnej schopnosti, odporúčame otázku zmeny adresy konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Príspevok za prácu v obecnej polícii

Sociálna poisťovňa myslí aj na špecifickú skupinu obecných policajtov, ktorí od tohto roku môžu po splnení zákonných podmienok získať príspevok za prácu v obecnej polícii. V časti Konanie o príspevku za prácu v obecnej polícii si klient nájde „Prehľad žiadostí o príspevok“. Po kliknutí na konkrétnu žiadosť sa otvorí jej detail s informáciami o stave konania, dátum zaevidovania žiadosti a proces schválenia, či prerušenia konania a tiež spôsob výplaty príspevku.

Prečítajte si tiež: Postup pri vybavovaní prechodného pobytu a ZŤP

Elektronický účet poistenca (EUP)

Sociálna poisťovňa do EUP kontinuálne pridáva ďalšie užitočné funkcionality, ktoré zlepšujú informovanosť klienta a umožňujú mu pohodlnú komunikáciu so Sociálnou poisťovňou. Službu EUP spustila Sociálna poisťovňa do prevádzky v apríli 2022 a postupne rozširuje jeho obsah o všetky údaje, ktoré o poistencoch eviduje. Služby EUP už aktuálne využíva viac ako 300 tisíc poistencov.

Čo robiť, ak vám príde kontrola počas PN

Uistite sa, že ide o kontrolóra zo Sociálnej poisťovne.

PN nie je dovolenka

V každom prípade PN nesmieš využiť ako sabatikal. Ak kontrolóri zistia, že nedodržiavaš stanovené pravidlá, môžeš prísť o nemocenské dávky až na 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Nemocenské dávky: Kto má nárok

• nemocenské - ak sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných (ďalej aj „PN“) na výkon zárobkovej činnosti alebo im je nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba pri vzniku dočasnej PN, ak spĺňa základnú podmienku, ktorou je to, že bola v posledných 2 rokoch nemocensky poistená najmenej 270 dní.
• materské - ak poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa a bola v posledných 2 rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Kto je poistenec na účely nemocenského poistenia

Poberateľ dávky je fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na výplatu dávky. Poistencom na účely nemocenského poistenia je v zmysle § 6 ods. 1 zákona fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Povinne nemocensky poistenými osobami sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Zamestnanec má nárok na všetky štyri druhy nemocenských dávok, t. j. nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku. Zamestnancom na účely zákona o sociálnom poistení, a teda aj na účely nemocenského poistenia (ale aj na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti) je zamestnanec podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

• fyzická osoba v pracovnom pomere podľa § 11 zákona č. 311/2001 Z. z.
• fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z.
• fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.
• f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Povinne nemocensky poistená je podľa § 14 zákona taká samostatne zárobkovo činna osoba, ktorej výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je podľa § 39 ods. Osamelá osoba na účely poskytovania materského je poistenkyňa alebo poistenec, ktorý žije sám, je slobodná(ý), ovdovená(ý), rozvedená(ý) alebo osamelá(ý) z iných vážnych dôvodov. Vážne dôvody osamelosti sa posudzujú individuálne, napr. dlhodobé liečenie manžela (manželky), nástup na výkon trestu odňatia slobody manžela (manželky), výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby alebo civilnej služby manžela, nezvestnosť manžela (manželky), ak bolo po ňom (nej) z tohto dôvodu vyhlásené pátranie atď.

Prečítajte si tiež: Príspevok a prechodný pobyt v Rakúsku

V zmysle § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 6, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk. V zmysle § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu nemocenskej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie nemocenskej dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (Príloha č. 1 - 7). Žiadosť o nemocenskú dávku podáva poistenec v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenských dávok

Rozhodujúce obdobie je teda spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zisťuje sa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

• ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote.
• ak požiada o materské zamestnankyňa, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu. V tomto prípade sa rozhodujúce obdobie na určenie výšky materského zisťuje ku dňu preradenia na inú prácu.

Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený od 1. 7. 2003, je dočasne PN od 2. 2. 2006. Rozhodujúce obdobie je rok 2005. Zamestnanec je nemocensky poistený od 15. 9. 2005. Dočasne PN je od 21. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 15. 9. 2005 do 31. 12. Zamestnanec je nemocensky poistený od 1. 1. 2006. Dočasne PN je od 15. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie 5. 2. 2006. Dočasne PN je od 25. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 5. 2. 2006 do 24. 2. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.

• Podľa § 140 ods. b) od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) najdlhšie do 10.
• Podľa § 140 ods. Zákon č. 244/2005 Z. z., ktorý novelizoval zákon o rodičovskom príspevku, vylúčil z § 140 ods. 1 obdobie rodičovského príspevku, pretože s účinnosťou od 1. 7.

Zamestnancovi vznikol pracovný pomer v roku 2005. Súčet jeho vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie v roku 2005 bol 132 452 Sk. Pretože bol 25 dní práceneschopný, jeho nemocenské poistenie v roku 2005 trvalo 365 - 25 = 340 kalendárnych dní. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje v § 11 všeobecný vymeriavací základ ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 zákona o sociálnom poistení. Suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa ustanovuje opatrením, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov štatistického úradu a vyhlasuje ho uverejnením v Zbierke zákonov SR najneskôr do 30. Dňa 20. apríla 2005 ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Zbierke zákonov č. 163/2005 sumu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2004. Podľa § 1 tohto opatrenia je to suma 189 900 Sk. Od všeobecného vymeriavacieho základu sa podľa § 138 odvodzujú maximálne vymeriavacie základy, z ktorých sú platitelia poistného povinní platiť poistné na nemocenské poistenie. Maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je od 1. 7. 2005 podľa § 138 ods. 14 písm.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Základom na určenie výšky nemocenských dávok je tzv. denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky (ďalej aj „DVZ“). Priamo z DVZ sa určuje výška nemocenského, ošetrovného a materského. Vyrovnávacia dávka sa určuje z tzv. mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky (ďalej aj „MVZ“), resp. pomernej časti MVZ na určenie výšky vyrovnávacej dávky (ďalej aj „pomerná časť MVZ“). Mesačný vymeriavací základ a pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu sa vypočítajú z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa určuje podľa § 55 zákona o sociálnom poistení. Zisťuje sa z rozhodujúceho obdobia podľa § 54 zákona o sociálnom poistení. Je to podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Podľa § 54 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučujú obdobia, za ktoré zamestnanci nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje zaokrúhľovanie denného vymeriavacieho základu na štyri desatinné miesta nahor.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (pravdepodobný DVZ)

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej aj „pravdepodobný DVZ“) v prípade, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (napríklad z dôvodu, že v rozhodujúcom období poberal rodičovský príspevok alebo poistencovi vznikol nárok na nemocenské v deň vzniku nemocenského poistenia). Pravdepodobný denný vymeriavací základ je podľa § 57 zákona o sociálnom poistení u zamestnanca jedna tridsatina mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, z ktorých by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, napríklad 1/30 zo mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve. Takto určený pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

• a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 ods.

Zamestnankyni skončilo po 3 rokoch obdobie poberania rodičovského príspevku 27. 2. 2006. Nasledujúci deň, 28. 2. 2006, do práce nenastúpila, ale predložila zamestnávateľovi potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V pracovnej zmluve má so zamestnávateľom dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 13 000 Sk/mesiac. Podľa § 138 ods. 11 minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda podľa § 6a ods. 1 zákona č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovená nariadením vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ dodržuje zákon o minimálnej mzde, tak dodržuje aj ustanovenia o minimálnych vymeriavacích základoch na účely nemocenského poistenia. Minimálna mzda je na obdobie od 1. 10. 2005 do 30. 9.

• d) 50 % zo súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 až § 73 a § 263 ods.

Zamestnanec je odmeňovaný mesačnou mzdou 6 900 Sk/mesiac. Zamestnanec z dôvodu dočasnej PN odpracuje v kalendárnom mesiaci iba 12 pracovných dní. Pri odpracovaní časti mesiaca jeho príjem za odpracovaný deň musí dosiahnuť minimálne minimálnu mzdu na deň. Dosiahnutá mzda je aj vymeriavacím základom. Zamestnanec je odmeňovaný hodinovou mzdou 39,70 Sk/hodinu. v období 1 - 9/ 2005 v sume 6 500 Sk a v období 10 - 12/2005 v sume 6 900 Sk. v období 1 - 9/2003 v sume 5 570 Sk a v období 10 - 12/2003 v sume 6 080 Sk. v období 1 - 9/2004 v sume 6 080 Sk a v období 10 - 12/2004 v sume 6 500 Sk. Maximálny DVZ nie je stanovený. Suma denného vymeriavacieho základu závisí od sumy vymeriavacích základov a počtu kalendárnych dní v jednotlivých mesiacoch rozhodujúceho obdobia, počas ktorého zamestnanec platil poistné na nemocenské poistenie. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú dni, počas ktorých zamestnanec nemá povinnosť platiť poistné. Maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je od 1. 7. Zákon o sociálnom poistení ustanovoval v § 253 ods.

• v období od 1. 1. 2004 do 30. 6. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002 a počtu kalendárnych dní v roku 2002.
• v období od 1. 7. 2004 do 31. 12. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003 a počtu kalendárnych dní v roku 2003. Toto obmedzenie sa nevzťahovalo na DVZ na určenie sumy náhrady príjmu.

Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 5. 2002. Dočasná PN mu vznikla 15. 9. 2005 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2004, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2004. Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 7. 2005. Jeho príjem za 7/2005 bol 25 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 2. 8. 2005 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 15 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. Suma náhrady príjmu pri dočasnej PN aj suma nemocenského sa v tomto prípade určila z DVZ 765,7420 Sk/deň. Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 12. 2004. Dočasná PN mu vznikla 2. 3. 2006 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2005, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2005. Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 3. 2006. Jeho príjem za 3/2006 bol 30 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 4. 4. 2006 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 18 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. 2005 do 30. 6. Mesačný vymeriavací základ je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu a zaokrúhľuje sa na celé slovenské koruny nahor. Vypočítajme minimálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý celý rok 2005 dosahoval minimálnu mzdu. Ochranná lehota je spravidla 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Špecificky je určená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy 6 mesiacov, nezávisle od toho, ako dlho trvalo nemocenské poistenie. Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období, keď mu plynie ochranná lehota, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia, ale i tu platí zásada, že ochr…

tags: #prechodný #pobyt #počas #PN #podmienky