
Článok sa zaoberá komplexnou problematikou predaja domu po rozvode, pričom sa zameriava na situácie, keď má tretia osoba trvalé užívacie právo k nehnuteľnosti. Táto situácia prináša špecifické právne výzvy a obmedzenia, ktoré je potrebné dôkladne zvážiť. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o právnych aspektoch, podmienkach a postupoch, ktoré sa v takýchto prípadoch uplatňujú.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo vlastniť majetok a toto právo požíva ochranu. Vlastnícke právo pôsobí erga omnes, teda voči všetkým, a nikto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu. Protiprávny zásah do vlastníckeho práva nastáva napríklad, ak osoba nemá vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti.
Vlastník nehnuteľnosti nesmie nehnuteľnosť vypratávať sám, teda svojpomocne. Najvyšší súd SR vylučuje ofenzívnu svojpomoc, čo vyplýva z ust. § 6 Občianskeho zákonníka. Svojpomoc je prípustná len výnimočne a za splnenia zákonných podmienok, pričom musí ísť o obrannú, defenzívnu svojpomoc. Vypratanie nehnuteľnosti vlastníkom bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia je protiprávnym konaním, ktoré môže mať trestnoprávne následky. Vlastník sa môže dopustiť trestného činu porušovania domovej slobody. Trvalý pobyt osoby v nehnuteľnosti nemá právny význam pre posúdenie tejto otázky.
Ak osoba neoprávnene obýva nehnuteľnosť, vlastník musí podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Až po právoplatnom skončení súdneho konania, v ktorom súd uloží tretej osobe povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a ak si táto osoba túto povinnosť dobrovoľne nesplní, môže vlastník podať návrh na vykonanie exekúcie.
Exekúcia sa vykoná vyprataním podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekútor upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti. Povinnému sa poskytne lehota 15 dní na vznesenie námietok proti exekúcii. Vypratané veci sa odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nie je prítomný nikto, kto by mohol veci prevziať, veci sa spíšu a dajú obci do úschovy.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Dlhodobé užívanie domu a starostlivosť o dom, aj po dobu 27 rokov, samo osebe nezakladá právo na bývanie alebo vlastníctvo, pokiaľ neexistuje právny titul. Slovenský právny systém nepozná inštitút vydržania práva bývania. Ak deti (vlastníci) žiadajú, aby strýko dom opustil, a on nemá žiadny právny titul na bývanie, môžu sa domáhať jeho vypratania. Ak však existuje nájomná zmluva, alebo bolo zriadené vecné bremeno (napr. doživotné bývanie), vlastníci musia rešpektovať tieto práva.
Ak strýko do domu investoval (zveľaďoval ho, opravoval, rekonštruoval), môže sa domáhať náhrady za tieto investície, ak ich vykonal so súhlasom vlastníkov alebo ak išlo o nevyhnutné náklady. O náhradu by sa mohol domáhať v občianskoprávnom konaní. V takýchto prípadoch sa odporúča kontaktovať advokáta.
Postup pri vysťahovaní manžela z domu manželky, kde nemá trvalý pobyt, závisí od viacerých faktorov. Ak manžel býva v dome na základe súhlasu manželky, môže tento súhlas odvolať. Ak odmieta odísť dobrovoľne, môže podať na súd žalobu o vypratanie. Súd môže vo výnimočných prípadoch priznať manželovi bytovú náhradu, ak je to odôvodnené okolnosťami. Pred podaním žaloby sa odporúča konzultácia s advokátom.
Prebiehajúci súdny spor o investície do nehnuteľnosti nebráni vykonaniu súdneho rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti. Oznámenie o vyprataní dostane povinný vopred. Exekútor zabezpečí odstránenie vecí z nehnuteľnosti a odovzdanie povinnému alebo plnoletej osobe z jeho rodiny. Ak tieto veci nikto neprijme, obec ich uloží do úschovy. Je možné sa brániť vyprataniu na základe dobrých mravov, ak by vypratanie bolo v rozpore s nimi.
Ak osoba obýva nehnuteľnosť bez nájomnej zmluvy, majiteľ má právo žiadať o vypratanie nehnuteľnosti, avšak musí postupovať v súlade so zákonom. Súd bude skúmať, či by vysťahovanie neohrozilo základné ľudské práva, zvlášť s ohľadom na prítomnosť maloletého dieťaťa. Ak vlastník chce pokračovať, musí podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti na súd.
Prečítajte si tiež: Elektrické vozíky pre seniorov: predaj a tipy
Výzva na vysťahovanie by mala byť písomná a s podpisom. Môže byť doručená osobne oproti podpisu alebo poštou ako doporučená zásielka s potvrdením o doručení.
Ak sa partneri rozišli a nie sú manželia, je potrebné zaoberať sa právnymi aspektmi vyplývajúcimi z Občianskeho zákonníka. Ak veci patria jednej osobe, má právo na ich vydanie. Ak odmieta tieto veci vydať, môže sa obrátiť na súd s návrhom na vydanie veci. Ak v byte zostali veci maloletých detí, môžete tiež žiadať súd, aby rozhodol o zabezpečení prístupu k týmto veciam, prípadne ich vydaní.
Postup pri vysťahovaní osoby, ktorá neoprávnene obýva nehnuteľnosť, sa nemení pre osoby staršie ako 60 rokov. Súd následne rozhodne na základe predložených dôkazov o tom, či má osoba nehnuteľnosť vypratať. V niektorých prípadoch môže súd prihliadať na zvláštne okolnosti a zraniteľnosť osôb, čo môže ovplyvniť rozhodnutie. Je potrebné postupovať legálne a obrátiť sa na súd s návrhom na vypratanie nehnuteľnosti.
Vlastnícke právo umožňuje vlastníkovi nehnuteľnosti rozhodovať o jej využívaní, vrátane práva rozhodnúť, kto môže v nehnuteľnosti bývať. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľností upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zdaniteľnými príjmami sú tie, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Pre daňové účely je dôležitá definícia pojmu „nehnuteľnosť“ v § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na auto
Podľa § 119 Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosťami pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Rozlišovanie medzi hnuteľnými vecami a nehnuteľnosťami má význam v tom, že podliehajú rozdielnemu právnemu režimu.
Do 31. 12. 2010 bolo možné oslobodenie príjmov z predaja bytov alebo obytných domov posudzovať aj v závislosti od uplynutia doby trvalého pobytu daňovníka. Táto možnosť bola po 1. 1. 2011 zákonom č. 548/2010 Z. z. zrušená. Splnenie podmienok sa u predávajúceho posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku, alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr.
Ak daňovník predáva rodinný dom spolu s pozemkom, tieto sa pre daňové účely posudzujú samostatne. Aj v prípade, ak v kúpnej zmluve určia účastníci kúpnu cenu úhrnnou sumou, bude sa posudzovať splnenie podmienok na oslobodenie príjmov z predaja predmetných nehnuteľností samostatne za každú z predávaných nehnuteľností.
Doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. Napríklad, pri dedení sa do doby vlastníctva započítava aj doba, počas ktorej nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2010 sa príjem z predaja bytov alebo obytných domov oslobodzuje od dane, ak v nich mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Toto oslobodenie sa naďalej používa pri príjmoch z predaja uvedených nehnuteľností nadobudnutých do 31. 12. 2010.
Uvedené oslobodenie sa aplikuje na príjmy z predaja ostatných nehnuteľností, ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa ich nadobudnutia.
Podľa § 149 ObčZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vysporiadanie. Do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve.
Pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade sa započítava aj doba, počas ktorej nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ.
Ak bol byt zahrnutý v obchodnom majetku, príjem z jeho predaja je oslobodený od dane len v prípade, ak uplynulo päť rokov odo dňa jeho vyradenia z obchodného majetku.
Pokiaľ príjem z predaja bytu nespĺňa podmienky pre oslobodenie, je potrebné ho zdaniť v podanom daňovom priznaní. Príjem z predaja bytu môže byť zaradený ako ostatný príjem do § 8 zákona o dani z príjmov alebo ako príjem podľa § 6 ods. 1 alebo 2 zákona (z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti).
Výdavky k príjmu z predaja bytu sa uplatnia v závislosti od toho, akým spôsobom bol byt nadobudnutý. Ak bol nadobudnutý kúpou, ako výdavok sa uplatní preukázateľne zaplatená kúpna cena. Ak bol byt nadobudnutý dedením alebo darovaním, uplatní sa cena bytu v čase jeho nadobudnutia zistená zo znaleckého posudku.