
Predaj nehnuteľnosti predstavuje významný krok, ktorý so sebou prináša nielen zmenu vlastníctva, ale aj daňové povinnosti. Tento článok komplexne rozoberá problematiku zdaňovania príjmov z predaja nehnuteľností na Slovensku, s dôrazom na aktuálne právne predpisy a praktické príklady. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, a tým uľahčiť orientáciu v spleti daňových zákonov a predpisov.
Príjem z predaja nehnuteľnosti u fyzickej osoby patrí medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), t. j. Príjem z predaja nehnuteľnosti zaraďujeme medzi pasívne príjmy fyzickej osoby. Je možné ho znížiť o príslušné výdavky, ktoré sa vzťahujú k tomuto príjmu. Daň sa tak platí iba z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, t. j. zo zisku z predaja.
Výška sadzby dane závisí od výšky základu dane, ktorý je tvorený z čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5, § 6 a § 8 zákona o dani z príjmov. Ak výška základu dane za rok 2020 nepresiahne sumu 37 163,36 eur, použije sa sadzba dane vo výške 19%. Na tú časť základu dane, ktorá sumu 37 163,36 eur presiahne, sa použije sadzba dane vo výške 25%. Daňové priznanie je potrebné podať najneskôr do konca tretieho (resp. ak fyzická osoba dosiahla príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov, je povinný tento príjem priznať v daňovom priznaní, ak jej vznikla povinnosť toto daňové priznanie podať. Znamená to, že aj v tomto prípade sa posudzuje podmienka presiahnutia hranice celkových príjmov za dané zdaňovacie obdobie. Za rok 2020 je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2020 presiahnu sumu 2 207,10 eur (s výnimkou uvedenou v § 32 ods.
Ak platí, že je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane, takýto príjem sa v daňovom priznaní neuvádza a z tohto titulu sa daňové priznanie nepodáva. Znamená to, že príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý je oslobodený od dane z príjmov, sa nezarátava do hranice príjmov pre účely posúdenia vzniku povinnosti podať daňové priznanie.
Výdavky, ktoré si môže daňovník uplatniť pri príjmoch z predaja nehnuteľnosti, vymedzuje zákon o dani z príjmov v ustanovení § 8 ods. pri nehnuteľnosti nadobudnutej dedením je výdavkom cena nehnuteľnosti zistená v čase nadobudnutia (napr. pri nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním je potrebné posúdiť skutočnosť, či by bol príjem z predaja u darcu v čase darovania, ak by nehnuteľnosť predal, oslobodený od dane alebo nie. V prípade, ak by bol príjem z predaja u darcu oslobodený od dane, potom je výdavkom cena nehnuteľnosti zistená v čase darovania (cena v čase darovania určená napr. znaleckým posudkom, resp. ohodnotenie určené v darovacej zmluve). V prípade, ak by príjem z predaja u darcu nebol oslobodený od dane, výdavkom u predávajúceho je obstarávacia cena zistená u darcu (t.j. ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku, výdavkom je zostatková cena (§ 25 ods.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Podľa zákona o dani z príjmov sa do základu dane (čiastkového základu dane) zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené len na dosiahnutie takéhoto príjmu. Ak daňovník predá nehnuteľnosť, ktorá bola obstaraná kúpou, pričom neuplynulo viac ako 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva, príjem dosiahnutý z takéhoto predaja nie je od dane oslobodený, považuje sa za zdaniteľný príjem a zaraďuje sa medzi ostatné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods.1 písm.
Pri dedení v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci). príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením v nepriamom rade, napr. po sestre, bratovi, ujovi, by bol oslobodený až po uplynutí piatich rokov odo dňa, kedy nadobudol takúto nehnuteľnosť do vlastníctva dedič (§ 9 ods. 1 písm. a) zákona). Podľa Občianskeho zákonníka sa vlastníctvo pri dedení nadobúda smrťou poručiteľa, t. j.
Na účely uplatnenia výdavku sa pri príjme z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej darom, ktorý nie je oslobodený od dane, uplatní postup [§ 8 ods. 5 písm. ak sa predáva darovaná nehnuteľnosť, pri ktorej by v čase darovania bol príjem z jej predaja u darcu oslobodený od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov, pri preukazovaní daňových výdavkov sa bude vychádzať z reprodukčnej obstarávacej ceny, ktorou môže byť cena nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia zistenej napr. podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z. z.
Príklad: Daňovník fyzická osoba dosiahne v roku 2014 príjem z predaja nehnuteľnosti (napr. pozemku), ktorú nadobudol darovaním v roku 2010. Pretože k predaju pozemku došlo do päť rokov od jeho nadobudnutia a nie je splnená podmienka oslobodenia, uvedený príjem podlieha zdaneniu a zaradí sa medzi ostatné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Nakoľko darca v čase darovania nehnuteľnosti spĺňal podmienky oslobodenia (pozemok nadobudol reštitúciou), ako výdavok pri príjme z predaja uvedenej nehnuteľnosti sa uplatní podľa vyššie uvedeného reprodukčná obstarávacia cena (napr.
Ak daňovník predáva nehnuteľnosť obstaranú formou hypotekárneho úveru, a to do 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva, takýto príjem sa považuje za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti [§ 8 ods. 1 písm. Pri príjmoch dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola obstarávaná formou hypotekárneho úveru, je možné uplatniť výdavky preukázateľne vynaložené na jej obstaranie [§ 8 ods. 5 písm. f) zákona o dani z príjmov]. Medzi tieto výdavky je možné zahrnúť aj úroky z úverov od stavebných sporiteľní resp. Za uznané daňové výdavky súvisiace s obstaraním majetku (predávanej nehnuteľnosti) možno považovať aj ďalšie preukázateľne vynaložené výdavky, a to napr.
Prečítajte si tiež: Elektrické vozíky pre seniorov: predaj a tipy
Ak daňovník predáva nehnuteľnosť, ktorá je využívaná na podnikanie a v momente predaja je zaradená do obchodného majetku, príjem dosiahnutý z predaja takejto nehnuteľnosti zdaneniu podlieha a zaradí sa medzi jednotlivé druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v závislosti od toho, na ktorú z uvedených činností je nehnuteľnosť využívaná. Daňovník môže do daňových výdavkov uplatniť zostatkovú cenu nehnuteľnosti v plnej výške, bez ohľadu na výšku príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti. Ak však nehnuteľnosť bola preradená z obchodného majetku do osobného užívania (v momente predaja nie je teda zaradená do obchodného majetku) a k predaju došlo do piatich rokov od jej vyradenia, príjem nie je oslobodený od dane. Takto dosiahnutý príjem sa zaradí medzi ostatné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti nezahrnutej v obchodnom majetku, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak (v zákone nie je ustanovená forma takejto dohody). V tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane aj výdavky vynaložené na ich dosiahnutie. Pri predaji nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zahrnutej do obchodného majetku, ktorú využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti obaja manželia, sa príjem z predaja rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívajú pri svojej činnosti.
Ak sa predáva rozostavaná stavba spolu s pozemkom, tieto sa na daňové účely posudzujú samostatne, a to aj v takom prípade, ak v kúpnej zmluve je kúpna cena dohodnutá úhrnnou sumou, t. j. nie je stanovená jednotlivo, nakoľko podľa § 120 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku. V prípade rozostavanej stavby na účely zákona o dani z príjmov pri posudzovaní príjmov dosiahnutých z jej predaja, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, či rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností. Ak rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností, momentom nadobudnutia takejto nehnuteľnosti je zápis do katastra nehnuteľností. Príjem z predaja takejto rozostavanej stavby (ak nie splnená podmienka oslobodenia) sa zaraďuje medzi ostatné príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak sa predáva rozostavaná stavba evidovaná v katastri nehnuteľností po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia - zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, potom príjem z jej predaja je oslobodený od dane. Ak sa predáva rozostavaná stavba, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, potom príjem z jej predaja nie je možné na účely zákona o dani z príjmov posudzovať ako príjem z predaja nehnuteľností (nie je možné ani uplatňovať ustanovenia týkajúce sa oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti). V danom prípade ide o príjem z predaja majetku daňovníka (nejde ani o predaj hnuteľných vecí) a ako taký sa zaraďuje medzi ostatné príjmy, ktorý sa v daňovom priznaní uvádza v riadku iné príjmy. Za výdavok sa v danom prípade v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov považujú výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetného príjmu (napr.
Základný právny rámec zámeny veci za vec predstavuje zámenná zmluva, ktorá je upravená platnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zámennou zmluvou sa jeden účastník zaväzuje odovzdať druhému účastníkovi určitú vec do vlastníctva a ten sa zaväzuje výmenou odovzdať mu do vlastníctva inú vec. Ak dochádza napr. k zámene bytov (ak nejde o byty zahrnuté do obchodného majetku), pričom nie je splnená podmienka oslobodenia, pri zámene bytu za byt dochádza k prevodu vlastníctva bytu a príjem (a to peňažný aj nepeňažný príjem) získaný zámenou sa považuje za ostatný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie, pričom výdavky, ktoré je možné pri príjmoch získaných zámenou bytu za byt uplatniť, sú vymedzené § 8 ods. 5 zákona (t. j.
Podľa zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z prijmov medzi ostatné prijmy patrí aj príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľností. Podľa § 9 ods. 1 písm.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na auto
Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá darovaním, a od darovania neuplynulo 5 rokov, vznikne daňová povinnosť z predaja tejto nehnuteľnosti podľa zákona o dani z príjmov. Podľa § 8 tohto zákona, príjmy z predaja nehnuteľnosti, ak uplynulo menej ako 5 rokov od nadobudnutia vlastníctva (v tomto prípade darovaním), patria medzi tzv. ostatné príjmy a sú zdaniteľné.
V zmysle zákona o dani z príjmov predmetom dane z príjmov bude len jedna polovica nehnuteľnosti, ktorú ste nadobudli v roku 2019, keďže jej vlastníkom ste menej ako 5 rokov.
Po predaji nehnuteľnosti ste mali podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľnosti podľa ustanovení zákona o miestnych daniach.
Byt môžete predať, nájomca na byt nemá predkupné právo. Sme však názoru, že kupujúci bude chcieť znížiť cenu nehnuteľnosti práve z dôvodu, že byt nie je prázdny a sú v ňom nájomcovia.
Z otázky vyplýva, že byt bol v podielovom spoluvlastníctve od roku 2011 /kúpa bytu/, pričom podiel. Po predaji bytu je treba podať aj daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti v zmysle ust.
Po predaji nehnuteľnosti na území SR je potrebné vyporiadať len daň z nehnuteľností podľa ust. zákona o miestnych daniach.
Potom v zmysle ust. zákona o dani z príjmov platí, že príjem z predaja nehnuteľností je oslobodený od dane z príjmu, keďže pri dedení v priamom rade je rozhodujúce ako dlho bol vlastníkom nehnuteľnosti poručiteľ ku dňu jeho úmrtia. Po predaji je potrebné len vyporiadať daň z nehnuteľnosti podľa zákona o miestnych daniach.
Podstatné je to, ako dlho ste vlastníčkou nehnuteľnosti, resp. Ak by ste chceli terajšiu nehnuteľnosť - rodinný dom - predať a na nehnuteľnosti je zriadené vecné bremeno v prospech Vašej matky, potom budete potrebovať pre zrušenie vecného bremena v kakastri nehnuteľnosti súhlas Vašej matky ako oprávnenej z vecného bremena v súlade s ust. § 151p/ Obč. zákonníka a ust. § 42 ods. Z dôvodu právnej istoty Vašej matky, ktorú prihlásite na trvalý pobyt k sebe do Vašej nehnuteľnosti, a v záujme jej spokojnosti, odporúčame zriadiť vecné bremeno na Vašu nehnuteľnosť, teda Vy budete vystupovať ako povinná z vecného bremena.
Moja polovica predaja pravdepodobne podlieha dani, ale platí to aj pre polovicu vlastnenú mojou manželkou?
Ak podlieha dani len moja polovica, môžeme sa domnievať, že som byt získal za sumu 55000 + 60000, alebo len za 60000 EUR? Ktorú sumu mám odrátať od 180 000 EUR pri vypočítavaní daní?
Ako môžeme oddeliť hodnotu garáže zo sumy 55000 resp. 60000 EUR? Nie je to nikde uvedené zvlášť. Ak budeme predávať garáž neskôr (o pol roka, napr. za sumu 20 000 EUR), a opäť som polovicu získal darovaním dňa 15. 2. 2017, ktorú sumu mám odrátať od 20000 EUR pri určovaní základu daní?
/ Nadobudnutie bytu darkyňou /Vašou súčasnou manželkou/ pri vyporiadaní jej predchádzajúceho BSM a úhrada v prospech jej manžela titulom vyporiadania /úhrada 60 000 €/, neznamená, že hodnota bytu a garáže je 55000 € plus 60 000€.
/ K tretej otázke : Neuvádzate v otázke či garáž bola ohodnotená v čase keď Vám bol darovaný podiel na nehnuteľnosti Vašou súčasnou manželkou 15.2.2017. Ak nebola ohodnotená resp. uvedená cena bytu osobitne a osobitne garáže, potom je potrebné vyhotoviť znal. posudok na hodnotu garáže v čase darovania Vám k 15.2.2017.
Po 1. 1. 2011 došlo k určitým zmenám v zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľností a keďže sa v praxi vyskytujú rôzne výklady a neustále vznikajú otázky týkajúce sa týchto úprav, v nasledujúcom príspevku by sme komplexne rozobrali, ako je to so zdaňovaním tohto príjmu, kedy je oslobodeným a kedy zdaniteľným, aké výdavky je možné k nehnuteľnosti uplatniť, resp. ako je to aj so zdanením príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej na území iného štátu. V neposlednom rade je opakujúcimi sa otázkami aj zdanenie príjmov z predaja nehnuteľností, ktoré boli zaradené v obchodnom majetku.
Hlavnou právnou normou zaoberajúcou sa zdanením dosiahnutých príjmov je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Podľa jednej zo základných definícií uvedených v § 2 zákona o dani z príjmov sú zdaniteľnými príjmami daňovníka len tie príjmy, ktoré sú predmetom dane (vymedzené v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona pre príjmy fyzických osôb, resp. § 16 pre príjmy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, tzv. Ak teda daňovník, fyzická osoba, dosiahne príjem z predaja nehnuteľnosti, tak najskôr zistí, či je vôbec takýto príjem predmetom dane (v prípade príjmu z predaja nehnuteľnosti tento je vždy predmetom dane) a ak áno, či nie je od dane oslobodený. Pre daňové účely je v zákone o dani z príjmov v § 3 ods. 2 písm. a) uvedená definícia pojmu „nehnuteľnosť“, ktorá je zároveň legislatívnou skratkou používanou ďalej vo všetkých ustanoveniach zákona o dani z príjmov týkajúcich sa zdaňovania nehnuteľností. Keďže pre otázky zdanenia do procesu ich riešenia vstupujú aj nadväzujúce predpisy, nemenej dôležitými sú aj definície platné v týchto predpisoch.
Podľa § 119 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ObčZ“) nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pre daňové účely má význam rozlíšenie hnuteľných a nehnuteľných vecí aj z pohľadu občianskeho práva. pozemky, t. j. ohraničená časť zemského povrchu a všetky veci, ktoré tvoriaich súčasť, ako napr. nerastné suroviny, porasty a stavby s nimi spojené. Samotný pojem pozemku ObčZ nevymedzuje. Pozemkom sa podľa § 3 ods. 1 katastrálneho zákona rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Pozemky, na rozdiel od iných vecí, majú tú vlastnosť, že nevznikajú ani nezanikajú vo svojom súhrne. Všetko, čo je pevne spojené s pozemkom, sa považuje za nehnuteľnosť do tej doby, pokiaľ je tu prirodzené alebo umelé spojenie. Ak dôjde k jeho pretrhnutiu, t. j. napr. vypíli sa strom, zbúra sa stavba, vec sa stáva hnuteľnou vecou. Rozlišovanie medzi hnuteľnými vecami a nehnuteľnosťami má v súkromnom práve význam v tom, že podliehajú rozdielnemu právnemu režimu. Veci, ktoré síce majú charakter nehnuteľnosti (stavby), ale sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, napr. dočasné stavby, resp. stavby, ktoré nie sú spojené pevne so zemou, ako napr. záhradné altánky, plechová garáž, predajný stánok, nespadajú pod právny režim nehnuteľností a možno s nimi nakladať ako s hnuteľnými vecami. Uvedené odlíšenie nehnuteľností od hnuteľných vecí má rovnako podstatný vplyv aj na posúdenie príjmu z predaja takejto veci, a to už od správneho zaradenia posudzovaného príjmu, a to buď medzi príjmy z predaja nehnuteľnosti, alebo príjmy z predaja hnuteľných vecí, na ktoré sú určené zákonom o dani z príjmov aj osobitné podmienky pre ich následné zdanenie, resp.
stavby sú definované ako nehnuteľnosti spojené so zemou pevným základom. Či ide skutočne o stavbu spojenú so zemou pevným základom alebo nie, je potrebné vždy posúdiť podľa povahy a okolností konkrétneho prípadu. Na účely občianskoprávnych vzťahov nie je dôležité vymedzenie stavby v zmysle stavebných predpisov, účelové vymedzenie stavby, ako napr. stavby trvalé a dočasné, jednoduché, drobné a pod. a ani to, či stavba spĺňa všetky náležitosti stanovené stavebnými predpismi. Z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom zmysle je dôležité určiť moment vzniku stavby ako nehnuteľnej veci. Tu je rozhodujúci okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie práce smerujú už k ukončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto okamihom je stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom jasné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, keď už vzniklo vlastnícke právo k stavbe, sú všetky ďalšie stavebné práce z hľadiska vzniku stavby bezvýznamné, pretože všetko, čo následne k stavbe „prirastie“, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu stavba patrila ako vec v okamihu jej vzniku. To isté platí aj pre posudzovanie okamihu zániku stavieb. Uvedené sa netýka tzv. špeciálnych stavieb, ako sú napr. stavby podzemné, stavby pre energetiku a dopravu, banské diela a pod. Pokiaľ pri stavebných úpravách pôvodná stavba nezanikla, potom logicky platí, že všetko, čo k nej v dôsledku týchto úprav prirastie a inak spĺňa podmienky podľa § 120 ObčZ, t. j. prístavba, nadstavba, vstavba, sa stáva jej súčasťou a nie je rozhodné, aká bola cena vykonaných stavebných úprav, z akých zdrojov boli hradené a v akom rozsahu tieto úpravy kvantitatívne či kvalitatívne pôvodnú stavbu rozšírili, resp.
Stavby v zmysle občianskoprávnych predpisov, t. j. Za osobitný druh nehnuteľnosti ako stavby sa považuje byt. pozemné stavby, ktorými sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, pričom nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy. Samozrejme, toto sú vybrané len niektoré hlavné predpisy upravujúce pojem nehnuteľnosti, ale sú aj iné, ktoré túto problematiku upravujú a ktoré majú vplyv na daňové posúdenie napr. následného zdanenia, resp. oslobodenia príjmu, ako napr. zákon č. 182/1993 Z. z.
Obchodným majetkom je aj majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. či tento majetok zaradí do svojho obchodného majetku, t. j. ho do svojho obchodného majetku nezaradí, t. j. zároveň aj na prípadné zdanenie, resp.
Do 31. 12. 2010 bolo možné oslobodenie príjmov z predaja určených nehnuteľností, a to bytov alebo obytných domov (aj rodinné domy) najviac s dvomi bytmi vrátane súvisiacich pozemkov posudzovať aj v závislosti od uplynutia doby trvalého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti. Takáto možnosť však bola po 1. 1. 2011 zákonom č. 548/2010 Z. z. Splnenie podmienok (t. j. podmienky dĺžky trvalého pobytu na nehnuteľnosti nadobudnuté do 31. 12. 2010, resp. doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku, alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr.
tags: #predaj #nehnuteľnosti #strata #vlastníctva