Predaj poľnohospodárskeho pozemku a splnomocnenie: komplexný sprievodca

Podielové spoluvlastníctvo, zákonné predkupné právo a proces predaja pozemku môžu byť zložité témy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o predaji poľnohospodárskeho pozemku, s dôrazom na spoluvlastníctvo, predkupné právo a splnomocnenie.

Podielové spoluvlastníctvo a jeho vznik

Podielové spoluvlastníctvo vzniká rôznymi spôsobmi, ako zmluvou, rozhodnutím súdu alebo priamo zo zákona. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Ak z právneho predpisu alebo dohody účastníkov nevyplýva inak, podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké. Každý spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať, vrátane jeho prevodu na inú osobu.

Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov

Pri prevode spoluvlastníckeho podielu je potrebné rešpektovať predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, ktoré upravuje § 140 Občianskeho zákonníka. Ak sa spoluvlastník rozhodne previesť svoj podiel, musí ho najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom za rovnakých podmienok. Ponuka pri nehnuteľnosti musí byť písomná. Ak spoluvlastník poruší predkupné právo, právny úkon je relatívne neplatný a spoluvlastníci sa môžu dovolať neplatnosti v trojročnej premlčacej dobe, alebo sa domáhať, aby im nadobúdateľ podiel ponúkol na predaj. Výnimkou je prevod na blízku osobu, kedy predkupné právo neplatí.

Ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu

Na uskutočnenie ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce predkupné právo. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok predaja, predovšetkým vymedzením predmetu kúpy a kúpnej ceny. Ak ide o nehnuteľnosť, ponuka musí byť písomná. Ak si všetci spoluvlastníci chcú predkupné právo uplatniť, majú právo odkúpiť prevádzaný podiel v pomere podľa veľkosti svojich podielov. Ponuka sa považuje za prijatú vyplatením kúpnej ceny do dvoch mesiacov od doručenia ponuky. Kupujúcemu nemôže byť podiel prenechaný za nižšiu cenu alebo výhodnejších podmienok, než ktoré boli obsiahnuté v ponuke.

Zrušenie podielového spoluvlastníctva

Podielové spoluvlastníctvo možno zrušiť dohodou alebo rozhodnutím súdu. Dohoda môže zahŕňať reálne rozdelenie veci, pripadnutie veci jednému spoluvlastníkovi s vyplatením ostatných, alebo predaj celej veci a rozdelenie výťažku. Pri rozdelení pozemku je potrebné zohľadniť zákon č. 180/1995 Z. z. Súd zruší spoluvlastníctvo, ak sa spoluvlastníci nedohodnú. Súd sa pokúsi vyporiadať spoluvlastníctvo rozdelením veci, s ohľadom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Pokiaľ rozdelenie veci nie je možné, prichádza do úvahy prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak žiaden zo spoluvlastníkov vec nechce, vec sa predá a výťažok sa rozdelí podľa podielov.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Osobitná právna úprava poľnohospodárskych pozemkov

Na predaj poľnohospodárskeho pozemku sa vzťahuje osobitná právna úprava. Pri predaji poľnohospodárskeho pozemku bol predávajúci podľa § 4 ods. 3 zákona č. 140/2014 Z. z. povinný zverejniť ponuku na predaj na webovom sídle ministerstva pôdohospodárstva. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 boli niektoré ustanovenia zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku zrušené.

Predaj pozemku s nájomnou zmluvou

Pri predaji pozemku, na ktorý existuje nájomná zmluva na poľnohospodárske účely, nájomná zmluva nezaniká predajom pozemku. Nový vlastník sa stáva novým prenajímateľom a nájomná zmluva pokračuje za rovnakých podmienok. Ak má nájomca zmluvné predkupné právo, musí mu byť umožnené ho uplatniť. Pred predajom je vhodné informovať nájomcu o zamýšľanom predaji a prípadne sa dohodnúť na ukončení nájomnej zmluvy.

Splnomocnenie pri predaji pozemku

Ak sa predávajúci nemôže osobne zúčastniť na predaji pozemku, môže splnomocniť inú osobu, aby ho zastupovala. Splnomocnenie musí byť písomné a podpis splnomocniteľa musí byť úradne overený. V prípade, ak je pozemok v spoluvlastníctve a nie všetci spoluvlastníci sa môžu zúčastniť na predaji, je možné, aby jeden spoluvlastník splnomocnil ostatných na zastupovanie.

Daň z predaja pozemku

Daň z príjmu z predaja pozemku neplatíte, ak ste pôdu vlastnili viac ako 5 rokov, inak je príjem zdaniteľný.

Praktické rady pri predaji pozemku

• Zistite hodnotu pozemku: Najpresnejšie hodnotu zistíte cez znalecký posudok. Orientačne si môžete porovnať ceny podobných parciel na realitných weboch.
• Overte si vlastníctvo pozemku: Pred predajom si overte, či ste skutočným vlastníkom pozemku a či na ňom neviaznu žiadne ťarchy.
• Zabezpečte si potrebné dokumenty: Pre predaj pozemku budete potrebovať kúpnu zmluvu, návrh na vklad do katastra nehnuteľností, list vlastníctva a prípadne geometrický plán.
• Vyhľadajte právnu pomoc: Ak si nie ste istí, ako postupovať pri predaji pozemku, vyhľadajte pomoc advokáta alebo notára.

Zánik podielového spoluvlastníctva

Podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť prevodom spoločnej veci spoluvlastníkmi na inú osobu (kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou). Uzatvorením takejto zmluvy by podielové spoluvlastníctvo zaniklo a vec by nadobudol nový vlastník do výlučného vlastníctva. Nie je však vylúčené, aby spoluvlastníci uzatvorili dohodu, na základe ktorej nadobudnú vec iné osoby znova do podielového spoluvlastníctva. K zániku podielového spoluvlastníctva dôjde napríklad aj zničením veci. Osobitnými spôsobmi zániku podielového spoluvlastníctva je uzatvorenie dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva, alebo zrušenie podielového spoluvlastníctva súdom. Pri podielovom spoluvlastníctve dve alebo viaceré osoby vlastnia jednu a tú istú vec. Táto situácia však nemusí byť vyhovujúca, a podielový spoluvlastníci majú možnosť podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Občiansky zákonník preferuje uzatvorenie dohody medzi spoluvlastníkmi. Až v prípade, ak dohoda nie je možná (s uzatvorením dohody nesúhlasia všetci spoluvlastníci), rozhodne na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve. Napríklad ak v rámci dedenia nadobudnú jeden dom viacerí dediči. Ak to chcú zmeniť a dom chce výlučne vlastniť len jeden zo spoluvlastníkov, môžu uzatvoriť dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak by ostatní spoluvlastníci nesúhlasilí s tým, aby dom získal len jeden zo spoluvlastníkov za navrhovanú náhradu, spoluvlastník sa môže obrátiť na súd. S uzatvorením dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva musia súhlasiť všetci spoluvlastníci danej veci. Keďže podielové spoluvlastníctvo sa touto dohodou ruší, musí sa dohoda týkať všetkých podielov na spoločnej veci a uzatvoriť ju musia všetci spoluvlastníci. Pri ostatných veciach dohoda nemusí mať písomnú formu, avšak z hľadiska právnej istoty a prípadnej budúcej potreby ochrany práv sa jej uzatvorenie v písomnej podobe odporúča. Ak dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní nemá písomnú podobu, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným spoluvlastníkom na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Túto povinnosť po vyporiadaní stanovuje § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní musí spĺňať všeobecné podmienky kladené na právne úkony v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. dohoda musí spĺňa podmienky podľa § 42 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. dohoda musí mať písomnú formu. Ak je predmetom dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zaniká až vkladom do katastra nehnuteľnosti. Rovnako až povolením vkladu do katastra nehnuteľností vzniká vlastníctvo k veci v zmysle obsahu dohody. Preto dohoda musí spĺňať podmienky podľa § 42 a nasl. Ak by sa dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva týkala bytu alebo nebytového priestoru, dohoda musí spĺňať aj náležitosti podľa § 5 ods. Súčasne, ako príloha k zmluve musí byť potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na byte / nebytovom priestore neviaznu žiadne nedoplatky, v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Práva k nehnuteľnostiam zapíše príslušný okresný úrad, katastrálny odbor na základe návrhu. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Elektrické vozíky pre seniorov: predaj a tipy

Zrušenie podielového spoluvlastníctva súdom

Súd zruší podielové spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie len v prípade, ak nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode. Súd pri rozhodovaní prihliada na veľkosť podielov spoluvlastníkov a na účelné využitie veci. V zmysle § 142 ods. 1. Takéto rozhodnutie je možné len vo vzťahu k veciam, ktoré je možné rozdeliť a teda sú deliteľné. V týchto prípadoch, ak by došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti, je možné aj to, že súd pri rozdelením zriadi vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, v súlade s § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 2. V týchto prípadoch zákon opäť zdôrazňuje, že súd prihliadne na účelne využitie veci. Súčasne spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať do výlučného vlastníctva, musí mať o vec záujem a súhlasiť s tým, rovnako aj s vyplatením náhrady ostatným (ustupujúcim) spoluvlastníkom. K skutočnostiam zohľadňovaných súdom pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí okrem zákonom vyslovene uložených hľadísk vždy aj komplexne celý súbor relevantných skutočností v danom prípade. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. Ak je predmetom podielového spoluvlastníctva poľnohospodársky alebo lesný pozemok, na novo vzniknuté spoluvlastnícke podiely nemôže rozhodnutím súdu pripadnúť výmera nižšia než 2 000 m2 u poľnohospodárskeho pozemku, a výmera nižšia ako 5 000 m2 u lesných pozemkov, v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2007, sp. zn. Podielové spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 2 000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku), resp. 3. Takéto rozhodnutie súdu prichádza do úvahy v prípade, ak nie je možné vec rozdeliť, a súčasne ani žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Ak súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku, takéto právoplatné rozhodnutie je exekučným titulom. V súlade s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. 4. V súlade s § 142 ods. V prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nemusí návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctve vyhovieť. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa nešpecifikuje, a preto súd bude tieto dôvody posudzovať v každom prípade osobitne podľa individuálnych okolností prípadu.

Zmluva o kúpe prenajatej veci

Osobitný druh predkupného práva je upravený v ustanovení § 489 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) pod názvom „zmluva o kúpe prenajatej veci“. „Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu. Ak sa teda vlastník nehnuteľnosti viazaný predkupným právom rozhodne nehnuteľnosť predať, je povinný ponúknuť ju oprávnenému z predkupného práva. Ponuku uskutoční ohlásením všetkým podmienok predaja. Pri nehnuteľnostiach zákon pre ponuku predpisuje písomnú formu. Oprávnený z predkupného práva si svoje predkupné právo uplatní tak, že príjme oznámené podmienky predaja a včas vyplatí kúpnu cenu. Dobu, do ktorej je v prípade uplatnenia predkupného práva potrebné vyplatiť kúpnu cenu je možné dojednať. Ak doba dokedy sa má predaj uskutočniť nie je dohodnutá, je oprávnená osoba povinná nehnuteľnosť vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia ponuky.

Predkupné právo a darovanie spoluvlastníckeho podielu

V otázke uplatnenia predkupného práva pri bezodplatnom darovaní spoluvlastníckeho podielu nie je odborná verejnosť ani rozhodovacia prax súdov jednotná. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2005 z 25. O predmetný rozsudok sa opiera aj rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co 108/2011-96 z 21. marca 2012, ktorý zdôvodnil svoj názor nasledovne: “Právnu podstatu predkupného práva je možné vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden individuálne určený subjekt (oprávnená osoba - spoluvlastník) má právo kúpiť (vykúpiť) vec od druhého individuálne určeného spoluvlastníka, t. j. od konkrétnej povinnej osoby, ako prvý za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť. Ide teda o vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť zodpovednej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako prvej ku kúpe (tzv. predkupné právo). Z uvedeného vyplýva, že hoci so svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu, a nie na jeho prechod. Slovenská odborná literatúra (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011) zas uvádza: “Ustanovenie § 140 OZ, ktoré upravuje nakladanie spoluvlastníka so svojím podielom na veci, je treba v súvislosti s ustanovením § 602 ods.

Rozdielne právne názory na predkupné právo a darovanie

Rozdielny právny názor v porovnaní so slovenskými súdmi zastávajú rozhodnutia českých súdov, ktoré dávajú ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka do súvislosti s ustanovením § 602 ods. Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2408/2007 z 20. októbra 2008 “z gramatického, systematického i logického výkladu vyplýva záver, že predkupné právo náleží spoluvlastníkovi iba v prípade predaja podielu. Zákonnú definíciu predkupného práva obsahuje § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jasne vyplýva, že predkupné právo sa uplatní, ak kupujúci chcel vec predať (nie darovať). To vyplýva už zo samotného pojmu „predkupné právo“. Tento pojem nemožno gramaticky vyložiť inak ako právo vec kúpiť skôr, ako niekto iný. Predkupné právo je podrobnejšie upravené ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve (§ 602 a nasl. Občianskeho zákonníka), a táto úprava sa použije aj v prípade predkupného práva spoluvlastníka. Pokiaľ by zákonodarca predpokladal, že právo nadobudnúť prednostne vec by sa týkalo aj iných prípadov ako kúpnej (prípadne zámennej) zmluvy, pomenoval by toto právo inak a zaradil by jeho úpravu do tej časti Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje všeobecné inštitúty záväzkového práva. S rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sa stotožnil aj Ústavný súd Českej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 3688/10 z 27. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Uznesení ÚS 186/2012-11 zo dňa 21.06.2012 zaujal stanovisko k uvedeným rozhodnutiam českých súdov, keď uvádza: “Českými súdmi zastávaný výklad, ktorý prevod spoluvlastníckeho podielu darovaním vyníma zo skutkovej podstaty § 140 Občianskeho zákonníka, dáva veľmi široký priestor na obchádzanie zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka pomocou simulovaných darovacích zmlúv. Ďalšou argumentačnou slabinou tejto judikatúry sa javí ustanovenie § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého také právo (predkupné právo) možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci, než predajom.

Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva

Zrušenie podielového spoluvlastníctva môže byť predmetom dohody spoluvlastníkov. Zákon č. 40/1964 Zb. rozhodnutím súdu na návrh niektorého zo spoluvlastníkov, ak sa spoluvlastníci nedohodnú. Napríklad ustanovenia Občianskeho zákonníka o zrušení podielového spoluvlastníctva nie je možné použiť na spoluvlastníctvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam bytového domu, spoločným zariadeniam bytového domu, príslušenstvu a pozemku, v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej ako “Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“). Osobitnú úpravu obsahuje aj zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Súčasne, obmedzenia a osobitné podmienky vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k lesným pozemkom, poľnohospodárskym pozemkom a k ďalším zákonom vymedzeným pozemkom upravuje aj zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Najmä, v zmysle § 23 ods. 1 cit. zákona: Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na auto

Doba trvania nájmu pozemku

Trvanie nájmu primerané výrobno-hospodárskym cyklom je prirodzeným záujmom nájomcu. Pre samotné vytváranie biologického majetku nie je rozhodujúce, či podnikateľ pôdu na riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov využíva na základe vecného (vlastníckeho) alebo obligačného (nájomného) práva. Pre posudzovanie finančnej situácie a výnosovosti podniku, vrátane jeho úverovej spôsobilosti, nie je ale bez významu ovládanie pozemku alebo jeho budúcich úžitkov podnikom v čase, primerane povahe týchto procesov a dostupným technológiám rastlinnej a živočíšnej výroby a pravdepodobnosť, že budúce úžitky budú plynúť podniku. Postavenie zmluvných strán na ktoré sa vzťahuje táto časť navrhovaného zákona je podstatne ovplyvnené dôsledkami neusporiadania pozemkového vlastníctva a oddelenosti vlastníctva pozemkov a ostatných majetkových hodnôt potrebných na poľnohospodársku výrobu. Na jednej strane prenajímatelia, ktorí v podstatnej časti nemajú možnosť alebo záujem hospodáriť na vlastných pozemkoch a na druhej strane producenti, ktorí na hospodárske využitie svojho majetku potrebujú pôdu, ktorú nevlastnia vôbec alebo v dostatočnej výmere. Poľnohospodárstvo (poľnohospodárska činnosť) je v návrhu ponímané v zmysle štatistických klasifikácií a medzinárodných účtovných štandardov, ktoré ho charakterizované ako riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov na základe využitia pôdy a ďalších prírodných, ako aj industriálnych faktorov, zahŕňajúcich biologickú transformáciu (kvantitatívne a kvalitatívne zmeny) biologického majetku (živé zviera alebo rastlina). S prihliadnutím na to a na istý význam už v platnom zákonodarstve pripisovaný päťročnému nájmu, pre prípad, že prenajatý pozemok má slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, navrhuje sa minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty. Kým navrhovaná subsidiárna úprava v § 3 predpokladá v prvom rade zmluvné určenie účelu zmluvy a naň nadväzujúci rozsah povinností nájomcu, v tomto ustanovení sa navrhuje v odseku 1 kogentne ustanoviť účel využívania predmetu nájmu a v odseku 2 udržiavaním predmetu nájmu v spôsobilom stave zaťažuje nájomcu. Návrh upúšťa od používania výrazu „starostlivosť riadneho hospodára“ (§ 22 ods. 6, ods. 9 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., § 2 nariadenia vlády č. 208/1994 Z. Navrhovaná úprava v odseku 3 sa nedotýka postavenia prenajímateľa ako účastníka administratívneho konania napr. Vymedzenie práva na odpustenie alebo zľavu nájomného pre mimoriadne okolnosti vedie k spravodlivému rozdeleniu strát pri nájme pozemkov medzi stranami z dôvodov, ktoré majú v podstate povahu vyššej moci. Právo na odpustenie alebo na zľavu nájomného umožňuje riešiť jednorazové nepriaznivé vplyvy na výnosy z prenajatého pozemku, pričom výška nájomného zostáva pre budúcnosť nezmenená. Je namieste, aby obom zmluvným stranám bolo priznané zákonné právo na úpravu (nové určenie) výšky nájomného a pre ten prípad ustanovené skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie alebo zníženie výšky nájomného, ak si strany takúto tzv. Väzba dodatočnej úpravy na regulované nájomné alebo cenový index poľnohospodárskych výrobkov je známa z viacerých európskych krajín. Navrhovanej úprave dĺžky nájmu sa prispôsobuje aj obnovenie nájomnej zmluvy na základe tzv. tichého súhlasu druhej strany dojednanej na určitú dobu (osobitné ustanovenie k § 676 ods. V odseku 3 sa preberá ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Pre budúcnosť nie je potrebné preberať výpovedné dôvody pre zmluvný i tzv. zákonný nájom ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. nariadením vlády č. 208/1994 Z. z. Návrh ponecháva nedotknutú bezformálnosť nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, zavádza však povinnosť písomného potvrdenia o obsahu zmluvy, ktorou, primerane okolnostiam, zaťažuje nájomcu. Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v § 16 ods. 6 ustanovuje povinnosť nájomcov viesť evidenciu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje, pričom pokiaľ ide o poľnohospodárske pozemky, odkazuje na nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z., ktoré jednak žiadnu evidenciu neupravuje a jednak sa navrhuje zrušiť. Preto sa zavádza základný obsah evidencie a splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu. Podľa vymedzenia predmetu úpravy zákona o cenách (zákon č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa tento zákon vzťahuje aj na cenu nájmu (§ 1 ods. 1), úprava cenovej evidencie a cenových informácií však nezohľadňuje stav v oblasti nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely.

Užívacie práva k pozemkom

Ide o riešenie prípadov, keď sú pozemky užívané bez dohody ich vlastníka s užívateľom. Ide o prípady, keď vlastník neprejavuje o užívanie záujem a pozemok zostáva neobrobený, resp.

tags: #predaj #poľnohospodárskeho #pozemku #splnomocnenie #vzor