Predavačka Práva a Sviatky: Zmeny v Pracovnom Práve a Ich Dopad

Od 1. novembra 2025 vstúpili do platnosti nové pravidlá, ktoré menia spôsob, akým sa na Slovensku pristupuje k štátnym sviatkom z hľadiska pracovného práva. Tieto zmeny sa týkajú nielen zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, a majú vplyv na odmeňovanie, pracovný čas a otváracie hodiny obchodov počas sviatkov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto zmenách, ich dôsledkoch a výnimkách, ktoré z nich vyplývajú.

Zrušené Voľno a Príplatky za Sviatky

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zamestnanci si už od budúceho roka prilepšia - príplatky za prácu vo sviatok totiž aj v roku 2026 zostávajú vo výške najmenej 100 % priemerného zárobku, prípadne minimálnej hodinovej mzdy. Tento benefit sa však stratil ľuďom, ktorí chodili do práce 8. mája, 1. septembra, 15. septembra a 17. novembra 2026. Tieto dni už nie sú dňami pracovného pokoja, hoci v prípade 15. septembra a 8. mája sú voľné dni zrušené iba dočasne. Znamená to, že kým doteraz dostávali za tieto sviatky príplatky, po novom nedostávajú nič navyše, keďže ide o bežný pracovný deň.

Slováci si prvý „zrušený“ sviatok vyskúšali už 1. septembra 2025. Deti išli do školy, dospelí do práce a ešte prišli aj o extra príplatky. Aj keď ide naďalej o oficiálny sviatok, z pohľadu Zákonníka práce sa s ním bude zaobchádzať ako s obyčajným pracovným dňom. Ak teda zamestnanec v tento deň nastúpi do práce, nemá nárok na žiadny príplatok za sviatok ani na čerpanie náhradného voľna.

Predavačky si môžu prilepšiť

Naopak, 1. november, Sviatok všetkých svätých, si svoj status dňa pracovného pokoja udržiava aj po novembri 2025. Zamestnanci, ktorí v tento deň pracujú, majú aj naďalej nárok na príplatok za prácu vo sviatok, ako aj na náhradné voľno, ak sa tak dohodnú so zamestnávateľom. Zmenou však je, že v tento deň bude po novom možné nariadiť alebo dohodnúť predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi. Jednoducho povedané, obchody budú môcť byť otvorené, čo môže viesť k väčšiemu počtu zamestnancov, ktorí budú musieť počas sviatku pracovať. To pracovníkom maloobchodu síce uberie voľný deň, ale dostanú príplatok za prácu vo sviatok, čo sa pozitívne odrazí na výplatách.

Konsolidačný zákon zároveň stanovuje, že zákaz nariadiť predaj tovaru počas sviatkov zostáva už len pre niekoľko dní v roku - konkrétne 1. januára, Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine, 25. a 26. decembra. To výrazne zužuje počet dní, počas ktorých musia obchody zostať zatvorené a zamestnanci majú garantovaný pracovný pokoj.

Prečítajte si tiež: Povinnosti predávajúceho pri kontrole reklamácií

O sviatočný príplatok prídu v roku 2026 pracovníci aj 8. mája, 1. septembra, 15. septembra a 17. novembra 2026.

Výška Príplatkov v Roku 2026

Čo sa týka výšky samotných príplatkov, tie zostávajú naviazané na výšku minimálnej mzdy. V roku 2026 je mesačná minimálna mzda stanovená na 915 eur, čo znamená, že minimálna hodinová mzda pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase predstavuje 5,259 eura. Zamestnanci, ktorí pracujú počas sviatku, teda majú nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % tejto sumy za každú odpracovanú hodinu, ak sa nerozhodnú s firmou pre čerpanie náhradného voľna. V takom prípade dostanú za každú odpracovanú hodinu vo sviatok rovnaký počet hodín voľna, ale už bez príplatku - podmienkou však je, aby si toto voľno vyčerpali najneskôr do troch mesiacov.

Dohodári, teda pracovníci mimo pracovného pomeru, majú v prípade práce počas sviatku nárok na rovnakú výšku príplatku - 100 % minimálnej hodinovej mzdy. To znamená, že aj pre nich platí garantované mzdové zvýhodnenie, hoci výpočet nie je založený na ich priemernom zárobku, ale výlučne na minimálnej mzde.

Zmeny vo Výpočte Príplatkov

Novela Zákonníka práce z júna 2023 priniesla dôležité zmeny v spôsobe výpočtu príplatkov. Ich výška sa síce môže líšiť podľa náročnosti práce a úväzku zamestnanca, ale pri samotnom výpočte sa vždy vychádza z minimálnej mzdy pri štandardnom 40-hodinovom týždni.

Zákaz Predaja Počas Sviatkov: Minulosť a Súčasnosť

Od 1.6.2017 začal na Slovensku platiť zákon, ktorý podľa niektorých obmedzuje slobodu podnikania, podľa iných už dlho chýbal. Pôvodne mal zákaz maloobchodného predaja platiť už od 1. mája, no nakoniec vstúpil do platnosti až od júna 2017. V princípe novela priniesla značné rozšírenie sviatkov (oproti súčasným), kedy je predaj zakázaný. Zamestnávatelia počas sviatkov nemôžu zamestnancom prikázať, aby pracovali, dokonca sa s nimi ani nemôžu dohodnúť na prípadnej práci dobrovoľne, nadčas, za príplatok, dokonca ani ak by sami chceli, ak ide o predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, vrátane s tým súvisiacich prác. V princípe ide o klasické maloobchodné služby, ako je práca s pokladňou, obsluha, výdaj tovaru, čistenie prevádzky a podobne. Dotklo sa to teda väčšiny obchodov, pekární, kníhkupectiev, jednoducho veľkej väčšiny klasických predajných miest. V praxi môžeme povedať, že nie je možné vykonávať napríklad prácu za pokladňou, ale aj obsluhu výdajných miest, dokladanie tovaru, zaisťovanie čistoty predajne a ďalšie práce, ktoré s maloobchodom úzko súvisia.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca k pracovným zmluvám

Výnimky zo Zákazu Predaja

Keďže ide o Zákonník práce, týka sa vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca. Z toho následne vyplývajú aj výnimky, alebo ak chcete, tak aj možnosti pre podnikateľa, ako mať otvorené počas sviatkov aj po prvom júni. Zjednodušene možno povedať, že nikoho iného okrem seba na prácu v tieto dni donútiť nemôžete, ale otvoriť môžete, ak si teda predaj zabezpečíte sami. Tabuľku s oznamom zatvorené nepotrebujete, ak počas sviatku nemáte v prevádzke žiadnych zamestnancov ani dohodárov. Ak ste v predajní sám sebe pánom, môžete mať otvorené bez ohľadu na to, aký sortiment v prevádzke ponúkate. Zákon sa teda dotkne len väčších prevádzok, ktoré k zabezpečeniu ich chodu potrebujú zamestnancov. Ak pôjde o malé prevádzky vedené samotnými živnostníkmi, tí sa absolútne nemusia obávať toho, že by svoje obchody museli počas sviatkov uzatvárať. V praxi teda potravinový obchod musí ostať zatvorený, ale večierka, ktorú vedie živnostník sám, môže pokojne ostať v prevádzke.

Okrem prípadov, ak si zabezpečíte chod prevádzky sami, aj v prípade zamestnávania pracovníkov platia výnimky, ktorých sa zmena Zákonníka práce nedotkne. Ide o nevyhnutné práce, alebo práce na špecifických miestach. Cez sviatky nebudú zatvárať naliehavé práce, práce vykonávané nepretržite, pohotovostné služby a podobne. Všetky sú presnejšie vymedzené v Zákonníku práce. Aj niektoré maloobchodné prevádzky majú dovolené predávať cez sviatky. Ide o práce spojené maloobchodným predajom, ak sa odohráva na špeciálnych miestach. Voľno počas sviatkov sa netýka čerpacích staníc, lekární, letísk, nemocníc, predaja lístkov, alebo suvenírov.

Ak máte zamestnancov, nespadáte do výnimiek, ale napriek tomu nechcete prevádzku zatvoriť, existuje aj dodatočná možnosť, ako zachovať otváracie hodiny. Jednoducho zamestnancom dáte voľno a všetky procesy si v tento deň zabezpečíte sám, ako majiteľ. Ak využijete služby podnikateľa, nie je to prekročenie zákona. Zákonník práce totiž určuje len vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Zákon je určený len predaju, to znamená, že podnikatelia v službách do tohto príkazu nespadajú. Týka sa to napríklad kozmetických salónov, ale aj pohostinskej a reštauračnej činnosti, prevádzky rýchleho občerstvenia a stravovania, ktoré sa tiež radia pod pojem služby. V princípe tak reštaurácie, bary a pohostinstvá nemusia ostať zatvorené, ak však súčasne platí, že sa v prevádzke nevykonáva aj predaj, či už cigariet, alkoholu, pochutín a podobne. Ak takýto predaj je, tento počas voľna realizovaný byť nemôže, alebo si ho zabezpečí sám živnostník.

Zoznam Sviatkov so Zákazom Predaja

V dňoch 1. januára, 6. januára, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok do 14. hodiny, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december, 26. december platí zákaz predaja. Ak by v tieto dni podnikateľ prinútil zamestnancov na prácu, inšpektorát práce môže uložiť pokutu až do výšky 100 000 eur.

Prečítajte si tiež: Všetko o Pracovnej Zmluve Predavačky

Práca vo Sviatky a Zákonník Práce: Podrobnosti

Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja uvedené v § 1 a v § 2 zákona č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov považuje za nepodstatné.

Prácu v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok upravuje okrem zákona č. 241/1993 Z.z. aj Zákonník práce. V dňoch 1.januára, 6.januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1.mája, 8.mája, 5.júla, 29.augusta, 1.septembra, 15.septembra, 1.novembra, 17.novembra, 24.decembra po 12,00 hodine, 25.decembra a 26.decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja (na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov, predaj kvetov 8.mája, 1.septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1.novembra).

Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 ZP. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100% priemerného zárobku (od 1.mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, resp. v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v ZP stanovená.

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť, taktiež zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna a ten môže, resp. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu samozrejme ostáva zachovaný.

Príklady Výpočtu Mzdy za Prácu vo Sviatok

Príklad 1: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 7,5h (týždenný pracovný čas tohto zamestnanca je 37,5h). Za dobu práce v deň sviatku patrí podľa ZP zamestnancovi dosiahnutá mzda + mzdové zvýhodnenie. Uvedený zamestnanec sa ale so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. V danom mesiaci mal odpracovať 157,5h, z dôvodu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok odpracoval len 150h. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 4 €/h. Priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok predstavuje napr. 4,60 €/h.

Príklad 2: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 10h,(pracuje v 8 hodinových zmenách) t.j. pracoval 2h nadčas. V danom mesiaci mal odpracovať 160 hodín, v skutočnosti odpracoval 162h. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 5€/h, priemerný zárobok je napr. 6€/h.

Nárok na Mzdu pri Sviatku

V prípade, ak zamestnancovi ušla v dôsledku sviatku mzda, t.j. Pokiaľ ale zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (uvedená situácia môže vzniknúť predovšetkým u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), t.j. sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni a teda nemal podľa harmonogramu pracovných zmien pracovať, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok. Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a to vtedy, ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, napr. zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatku a sviatok pripadne na sobotu, resp. Zamestnanec pracuje na 12h zmeny, má nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Na deň 1.september (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.

U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.

Príklad 3: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 8 hodín. Za túto dobu práce mu patrí mzda + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Uvedený zamestnanec odpracoval v príslušnom mesiaci 160 hodín, z toho bola 8 hodín práca vo sviatok. Zamestnanec je odmeňovaný mesačne, jeho mzda predstavuje 600 Eur. (hodinový podiel bude 3,75 €. Priemerný zárobok predstavuje napr.

Príklad 4: Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou neodpracoval v dôsledku sviatku jeden deň, t.j. namiesto 160 hodín odpracoval len 152 hodín ( keby nebol sviatok, bol by pracoval, tento deň sa považuje u mesačne odmeňovaného zamestnanca za odpracovaný ). Jeho mesačná mzda je 550 Eur (hodinový podiel je 3,44 € a priemerný zárobok predstavuje 4,30 €/h. V KZ resp. v pracovnej zmluve nie je dohodnuté, že v prípade sviatku sa bude mesačná mzda krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.

Príklad 5: Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase ( 5 dni v týždni po 8 hodín). Jeho mesačná mzda predstavuje 650 €, priemerný zárobok je 5€. Fond pracovného času v danom mesiaci je 22 dní vrátane 1 dňa sviatku. V pracovnej zmluve je dohodnuté, že zamestnancovi sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.

Príklad 6: Zamestnanec má ustanovený 40 hodinový týždenný pracovný čas. Jeho hodinová mzda je 4 € a priemerný zárobok 5 €. Fond pracovného času v mesiaci je 21 pracovných dní, z toho 1 deň predstavuje sviatok. Zamestnanec v dôsledku sviatku odpracuje 160 hodín (20 dní).

Mzda Vedúceho Zamestnanca a Práca vo Sviatok

V zmysle § 122 ods.5 ZP je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100% priemerného zárobku - minimálna výška podľa ZP, resp. § 122 ods.4 ZP hovorí o sankčnom opatrení, t.j. kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok a mesačne odmeňovaný zamestnanec na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (mzda mu ušla v dôsledku sviatku).

Názory na Zrušenie Práce v Nedeľu a Cez Sviatky

Zrušenie práce v nedeľu a cez sviatky vyvoláva rôzne názory. Niektorí súhlasia so zrušením práce v nedeľu a cez sviatky, pretože každý má nárok na oddych. Mnohé roky boli obchody v nedeľu a vo sviatky zatvorené a nebol problém. Iní sú za zrušenie, ak sa rapidne zníži nákupná turistika, ak na to nedoplatia ľudia svojou peňaženkou a ak bude na tom celospoločenská zhoda. V Rakúsku sú všetky obchody v nedeľu a cez sviatky pozatvárané a nikoho to nezruinovalo. Ak sa bavíme o bežných obcodoch a obchodných centrách, sú jednoznačne za.

Na druhej strane, niektorí nesúhlasia. Nejde o ľudí, ale o to, aby si väčšinové náboženstvo presadzovalo svoje a ostatní sa im musia prispôsobiť. Už zažili, že si kvôli nákupom museli brať dovolenku a vôbec netúžia po tom vrátiť sa k tomu. Pýtali sa niekoho na názor tých, ktorí pracujú cez sviatky a nedele? Za sviatky sú príplatky, niektorí ich majú aj za víkendy. Sú ochotní sa ich vzdať?

tags: #predavačka #práva #a #sviatky