Príspevok na výživu rozvedeného manžela: Podmienky a aspekty

Zánikom manželstva zanikajú aj všetky práva a povinnosti medzi bývalými manželmi, vrátane majetkových. Avšak, zákon pamätá na situácie, kedy jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť. V takom prípade môže vzniknúť nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela, upravený v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine.

Vzájomná vyživovacia povinnosť počas manželstva

Počas trvania manželstva majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorej cieľom je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň oboch. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd môže na návrh druhého manžela určiť výživné tak, aby sa životná úroveň manželov vyrovnala.

Málokto z nás vie, že vyživovacia povinnosť vzniká automaticky uzavretím manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva. Je teda viazaná iba na existenciu manželstva. Vychádza zo základných zásad zákona o rodine, konkrétne z článku 1 vety tretej… „Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.“ A z článku 4 prvého odseku… Ako sa v manželstve žartom zvykne hovorievať, čo je tvoje, to je i moje, pomyslíte si, keď sme manželia a všetko máme spoločné a o všetko sa spolu delíme, o akú vyživovaciu povinnosť tu vlastne ide? Ak obaja manželia žijú v spoločnej domácnosti, riadne sa obaja svojou prácou pričiňujú o životnú úroveň ich oboch, vtedy nie je dôvod zamýšľať sa nad pojmom vyživovacia povinnosť. Stáva sa však, že jeden z manželov opustí spoločnú domácnosť, že manželia prestanú spoločne hospodáriť, pričom jeden zarába oveľa viac a vzniká problém so životnou úrovňou toho druhého manžela. V takýchto odôvodnených prípadoch, ak sa obaja manželia nevedia rozumne dohodnúť a ak jeden z manželov vyživovaciu povinnosť neplní dobrovoľne, ten druhý má právo písomným návrhom podaným na príslušný súd požiadať súd, aby určil manželovi vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. V prípade nedodržiavania týchto vzájomných práv a povinností manželmi môže dôjsť k uplatňovaniu si vzájomnej vyživovacej povinnosti a k zohľadňovaniu pri rozhodnutiach súdov o určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi. K vyživovacej povinnosti medzi manželmi však môže dochádzať i v takých prípadoch, ak obaja manželia sa podieľajú na zabezpečovaní si svojich osobných potrieb zárobkovou činnosťou, avšak u každého z nich je táto úroveň rozdielna (z objektívnych či subjektívnych dôvodov), obaja manželia žijú oddelene a z toho dôvodu v celkovej životnej úrovni oboch manželov je značný rozdielny nepomer. Je potrebné rozlišovať jednotlivé príklady takýchto životných situácií, pretože do úvahy je nutné vziať i tie skutočnosti, javy a chovania jednotlivých osôb, ktoré vedú k vyššie spomínanému nepomeru v životnej úrovni, v životnom štandarde. Je totiž rozdiel, ak jeden z manželov vyvíja snahu a i napriek tejto snahe (z rôznych dôvodov) nie je schopný dosiahnuť takú úroveň života ako jeho partner (najčastejšie je príčinou nedostatok vzdelania, zlý zdravotný stav či iné osobné problémy) a iná vec je, ak jeden z manželov nemá na rozdiel od druhého manžela takú mieru životného štandardu spôsobenú svojím konaním, správaním a rozhodnutiami, ktoré majú sklon jedinca skôr ťahať ku dnu. Ide napríklad o holdovanie alkoholu, drogám či iným návykovým a omamným látkam a o taký spôsob života, ktorý zákonite nemôže viesť k lepšiemu životnému štandardu. Výživné medzi manželmi, rovnako ako v iných prípadoch výživného podľa prvej až piatej hlavy tretej časti zákona o rodine však nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky. Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi za trvania manželstva bude musieť vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti vyplývajúce z ust. § 18 a § 19 zákona o rodine, či žije s druhom a pod. Vždy bude treba súhrnne uvážiť postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny i domácnosti a význam vzájomnej vyživovacej povinnosti pre obnovenie manželského spolužitia (Z III s. Vyživovacou povinnosťou sú osobné potreby, stravovanie, ošatenie, vzdelanie, kultúra, bývanie, šport. U oboch manželov by mal byť jej rozsah za normálnych okolností taký, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Dôležité je slovíčko v zásade. Nemožno totiž predpokladať, že bude úplne na rovnakej úrovni. V zásade by sa však mali o to pokúsiť. Tento jav ovplyvňuje množstvo faktorov. Nie každý z manželov rovnako holduje športu či kultúrnym aktivitám. Niekomu stačí k životu málo, niekto si potrpí na luxus a zbytočnosti. Takisto sa v zákone explicitne stanovuje, že pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na starostlivosť o domácnosť. Je to pochopiteľné, pretože starostlivosť o domácnosť vyžaduje nielen finančné náklady, ale i čas, energiu a osobné nasadenie, ľudovo povedané kopec práce, ktorá nie je zaplatená. Ak majú mať manželia zachovanú rovnakú životnú úroveň, je potrebné skonštatovať, že odporca sa na výdavkoch do spoločného majetku musí podieľať vyššou sumou než navrhovateľka, primerane pomeru príjmov oboch manželov… § 75 zákona č. 25/2006 Z. (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa citovaného ustanovenia prihliada sa na schopnosti - t. j. zdravotný stav, osobné vlohy, danosti, vedomosti, vzdelanie, na možnosti - t. j. pracovný trh a možnosť zamestnať sa, na majetkové pomery - t. j. príjem, majetok (hnuteľný, nehnuteľný), ale i pôžičky, úvery, dlhy. Prihliada sa na to, či sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania - napr. z dôvodu, že odmieta cestovať za výhodnejšou prácou, ukončenie podnikateľskej činnosti, i majetkového prospechu - napr. ak odmietne dedičstvo, dar, výhru. Takisto sa prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktorými môžu byť podnikateľské riziko, pochybné, špekulatívne transakcie s vidinou rýchleho zisku a pod. Pri úprave vzťahov s medzinárodným prvkom sa majetkové vzťahy manželov, pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, tieto vzťahy sa spravujú slovenským právom. Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo. Ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, je na konanie daná právomoc slovenského súdu. Ak nemá slovenský súd právomoc konať, na návrh účastníka môže nariadiť predbežné opatrenie. Priamo v ustanovení zákona sa uvádza, že v prípade výživného, teda pri plnení vyživovacej povinnosti, ide o periodicitu platenia určitej stanovenej sumy, čiastky, ktorej splatnosť je vždy mesiac vopred. Vyplýva to z podstaty vzniku potreby určenia výživného a vyživovacej povinnosti z dôvodu uhrádzania priebežne vyskytujúcich sa výdavkov.

Príspevok na výživu po rozvode: Prejav solidarity

Po rozvode sa situácia mení. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je prejavom určitej solidarity medzi bývalými manželmi. Cieľom tohto príspevku je zabezpečiť rozvedenému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť, primeranú výživu, a nie udržiavať rovnakú životnú úroveň, aká bola počas manželstva. Vzťahuje sa len na rozvedených manželov a nemožno ho žiadať pri zániku vzťahov medzi nezosobášenými pármi.

Už zo znenia samotného ustanovenia zákona je zrejmé, že na príspevok nemá nárok každý rozvedený manžel. O príspevok môže požiadať iba ten rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, čo je základom pre uplatnenie tohto nároku na súde v prípade, že nedôjde k vzájomnej dohode bývalých manželov. Podmienkou je, samozrejme, právoplatne rozvedené manželstvo. V opačnom prípade, teda ak by manželia neboli rozvedení, by išlo o vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, o ktorej bolo písané v úvode. O príspevku rozvedeného manžela na výživu môže súd rozhodnúť iba na návrh rozvedeného manžela podľa § 72 ZR. Podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov môže prispievať bývalý manžel na primeranú výživu. Ak sám nemá dostatočné schopnosti, možnosti a ani jeho majetkové pomery by mu neumožňovali a nedovoľovali podieľať sa priznaným príspevkom na primeranú výživu bývalého manžela, súd by nemohol takýto príspevok priznať a bývalého manžela zaviazať na jeho úhradu. V takomto prípade bude vecou súdu dokazovaním určiť a stanoviť jednak povinnosť bývalého manžela prispievať na primeranú výživu rozvedenému manželovi a jednak výšku tohto príspevku. Dôležitým prvkom v obsahu predchádzajúcej vety je primeranosť výživy. Táto je vymedzená reštriktívnejšie oproti vyživovacej povinnosti manželov. V manželstve sa pri vyživovacej povinnosti má na mysli v zásade rovnaká životná úroveň oboch manželov, pričom u rozvedených manželov a nároku na príspevok na rozvedeného manžela zákon upravuje primeranú výživu. Nevyhnutnou výživou rozvedeného manžela v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 ZR sa nerozumejú len nevyhnutné náklady na stravovanie, ale aj uspokojenie ďalších nevyhnutných životných potrieb rozvedeného manžela, vyplývajúcich z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života a pod. (R 1/1976, R 45/1986, str.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Základná podmienka: Neschopnosť samostatne sa živiť

Základnou podmienkou pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je jeho nedostatočná schopnosť sám sa živiť. Súd pri posudzovaní tejto schopnosti nevychádza len zo skutočnosti, že je napríklad nezamestnaný. Bude posudzovať subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce, teda zisťuje sa, či je schopný pracovať. Súd tiež posudzuje majetkové pomery žiadateľa o príspevok.

Príspevok môže požadovať rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, čo je ďalšou nevyhnutnou podmienkou vzťahujúcou sa na uplatnenie tohto nároku. Čo znamená neschopnosť sám sa živiť? Kde je tá hranica? Závisí to od jednotlivých konkrétnych prípadov. Nie je to stanovené, zákon to neurčuje. Zvyčajne pôjde o také prípady, kedy rozvedený manžel v dôsledku napríklad zlého zdravotného stavu nie je schopný dosahovať vlastnými silami také príjmy a zárobky, ktoré by mu umožňovali a dovoľovali viesť život na takej úrovni, že by bol spôsobilý pokryť nimi svoje základné životné potreby, vyššie uvádzané. Nemusí to byť iba zlý zdravotný stav. Môže takisto ísť o dlhodobejšiu stratu zamestnania, nedostatok pracovných príležitostí (samozrejme nie z vlastného pričinenia, to znamená, že nie z dôvodu, že sa niekomu nechce pracovať), môže ísť o starostlivosť o invalidného rodinného príslušníka. A tieto všetky skutočnosti spojené i nie s priaznivými majetkovými pomermi. K otázke výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela je úlohou súdu zadovážiť si spoľahlivý podklad pre posúdenie otázky, či a v akom rozsahu je rozvedená manželka schopná zo svojho zárobku uspokojiť svoje potreby.

Dohoda alebo súdne rozhodnutie

Bývalí manželia sa môžu na výške príspevku dohodnúť mimosúdne, písomne alebo ústne. Forma dohody nie je zákonom striktne určená a pre jej vykonateľnosť nemusí byť schválená súdom.

V druhom odseku ustanovenia § 72 zákona o rodine zákonodarca stanovuje podmienku, že súd o príspevku na výživu rozhoduje v prípadoch, ak medzi bývalými manželmi nedôjde k dohode. Ak by sa aj dohodli na úhrade, ibaže nie na výške tejto úhrady, i v takomto prípade bude musieť o výške príspevku rozhodovať súd na návrh bývalého manžela.

Súdne konanie o príspevku

Návrh na určenie príspevku sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko rozvedený manžel, proti ktorému návrh smeruje. Podáva sa v dvoch vyhotoveniach a musí obsahovať identifikačné údaje oboch manželov.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Súd je povinný prijať podaný návrh a následne nariadi ústne pojednávanie. Na ňom vypočuje bývalých manželov a prípadne vykoná ďalšie dokazovanie, ak usúdi, že je to potrebné.

Dôkazné bremeno a posudzované okolnosti

Súd pri rozhodovaní prihliada na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, ako aj na skutočnosť, či by priznanie tohto práva bývalému manželovi neodporovalo dobrým mravom.

Dokazovaním súd zisťuje príjmy oboch účastníkov, ich majetkové pomery, schopnosti a možnosti a tiež posúdi ich opodstatnené výdavky. Za tým účelom by mali účastníci súdu predkladať písomné dôkazy, počnúc výpismi z účtu, rozhodnutiami sociálnej poisťovne, výplatnými páskami, ďalej predkladajú rôzne doklady o výdavkoch na bežný chod domácnosti - účty za vodu, plyn, elektrinu, poplatky správcovi, ako aj pokladničné bloky preukazujúce výdavky na stravu, ošatenie, lieky, zdravotné pomôcky, pohonné hmoty, až po rôzne lekárske správy či posudky.

Zároveň je stanovené v danom odseku, že súd pri určovaní rozsahu príspevku na výživu prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, teda k rozvodu manželstva. To znamená, že súd bude skúmať, kto a akou mierou sa pričinil o rozpad manželstva a z akých dôvodov sa manželstvo rozpadlo. Súd bude čerpať z rozvodového spisu a z výpovedí oboch manželov.

Časové obmedzenie a výnimky

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Lehota plynie vždy od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a nezáleží pritom na tom, kedy bol podaný návrh na súd. Len výnimočne súd môže túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Podľa platnej právnej úpravy obsiahnutej v odseku tri príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na obdobie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Toto limitovanie, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe, nie je absolútne, to znamená, že je možné túto dobu predĺžiť za určitých zákonom stanovených podmienok. Aj tie sú iba príkladmo vymenované, pretože sa definujú najmä určité podmienky. Predĺženie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela nad zákonom stanovenú hranicu piatich rokov je možné len na návrh oprávneného manžela.

Zánik nároku

Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie. Smrť povinného subjektu je v zmysle zákona objektívnou právnou skutočnosťou zakladajúcou zánik povinnosti. V tomto prípade povinnosti na plnenie vyživovacej povinnosti, resp. platenia príspevku na výživu. V prípade uzatvorenia nového manželstva takisto zaniká táto povinnosť priamo, pretože sa má za to, že podpornú funkciu i vo vzťahu poskytovania vyživovacej povinnosti plní manžel a prechádza táto funkcia naňho. Ak by nastala situácia, že by sa rozvedenému manželovi, ktorému bol priznaný príspevok na výživu a ktorý uzavrel nové manželstvo, čím došlo k zániku príspevku, znova manželstvo rozpadlo, nebolo by možné obnoviť opätovne nárok na príspevok na výživu od prvého manžela. V prípade, že sa počas povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela zmenia pomery na strane manžela, ktorému bol príspevok priznaný a tento by sa časom bol schopný sám živiť, pôjde takisto o dôvod na zánik tejto povinnosti.

Rozdiel medzi výživným na manžela počas manželstva a príspevkom na výživu rozvedeného manžela

Dôležité je rozlišovať medzi výživným na manžela počas trvania manželstva a príspevkom na výživu rozvedeného manžela. Počas manželstva majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorej cieľom je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd môže určiť výživné tak, aby sa životná úroveň manželov vyrovnala. Toto výživné zaniká právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

Po rozvode už neplatí, že životná úroveň bývalých manželov má byť rovnaká. Príspevok na výživu rozvedeného manžela slúži len na zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť.

Kedy podať návrh na príspevok?

Návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela sa nepodáva počas rozvodového konania, ale až po tom, čo nadobudne rozsudok o rozvode manželstva právoplatnosť. V opačnom prípade by išlo o nedôvodný návrh.

Zmena a zrušenie príspevku

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak napríklad rozvedený manžel, ktorý poberá príspevok, sa stane schopným sám sa živiť, je možné podať návrh na zrušenie platenia tohto príspevku.

Právo na výživné sa nepremlčuje

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

tags: #vyzivne #rozvedenemu #manzelovi #podmienky