
Sexualita je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života, a preto je dôležité pristupovať k nej zodpovedne a informovane. V súčasnosti existuje množstvo rozmanitých názorov na sexualitu, vrátane otázky predmanželských sexuálnych stykov. Predčasný sexuálny život predstavuje komplexnú tému, ktorá si vyžaduje otvorenú diskusiu nielen na spoločenskej, ale aj odbornej úrovni. Tento článok sa zameriava na riziká spojené s predčasným sexuálnym životom a na to, ako by mala vyzerať sexuálna výchova, aby pomohla mladým ľuďom robiť informované a zodpovedné rozhodnutia.
Človek je "sexualizovaný" od ranného detstva. Prijatie maskulinity alebo feminity je kľúčové pre vytvorenie samotnej subjektivity. Inak povedané, neoddeliteľnou a zásadnou súčasťou identity človeka je jeho pohlavná identita, a tá sa formuje už od prvých chvíľ strávených na tomto svete. Už v mladom veku je dieťa pohlavnou bytosťou nielen preto, že má biologické pohlavné znaky, ale aj preto, že cíti psychickú a vnútornú príslušnosť k určitému pohlaviu a preberá vzorce jeho správania podľa najbližších a najdostupnejších modelov.
Sexuálna výchova by mala byť chápaná ako proces, ktorý má dlhodobo prebiehať vo funkčných a normálnych rodinách, kde škola iba zastupuje nefunkčné správanie rodičov voči vlastným deťom v tejto oblasti. Minimálne ide o základné informácie o reprodukcii, pohlavnej hygiene, menštruácii, polúcii, tehotenstve a bezpečnom sexe. V širšom zmysle je to však odovzdávanie porozumenia sexuálnemu správaniu ako komplexnej súčasti kultúry a medziľudských vzťahov, o zdôrazňovanie vzťahového rozmeru sexuality v partnerstve a manželstve a o stimulovanie zdravého psychosexuálneho vývoja.
Kým technické informácie o sexe sa sprostredkovávajú explicitne, teda priamo pomocou slov a rozhovoru, výchova k zdravej sexualite v širšom zmysle prebieha predovšetkým implicitne, čiže pomocou zážitku fungovania rodiny, vzťahov, skrz životné skúsenosti s mužskými i ženskými postavami v priebehu detstva a dospievania. Preto by bolo vhodnejšie namiesto sexuálnej výchovy hovoriť o sexuálnej výučbe alebo sexuálnom vzdelávaní.
Všetci sa zhodnú na tom, že dieťa by malo vedieť o bezpečnom sexe. Predmetom sporu však nie je len to, kedy by to malo vedieť, ale aj to, akú formu a obsah by školou sprostredkované informácie mali mať. Charakter odovzdávanej informácie sa totiž značne mení podľa toho, či je jej prijímačom žiak na prvom stupni, druhom stupni základnej školy alebo žiak na strednej škole. A ak je reč o obsahu výučby, jej jednotlivé časti sa môžu odlišne akcentovať. Do prvej vytýčenej otázky patrí aj problém, kým túto výučbu realizovať (lektorom, školským učiteľom, učiteľom, ktorý prešiel zvláštnou prípravou?).
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Mzdová kalkulačka a predčasný dôchodca
Okrem zdôraznenia bezpečného sexu ako prevencie pohlavne prenosných chorôb by sa mala výučba venovať sexualite v kontexte lásky a mala by problematiku sexuality prepojiť s partnerstvom, manželstvom a rodičovstvom, teda mala by sa vyvarovať atomizácii sexu a jeho izolácii ako samostatnej činnosti, bez väzieb na iné sféry ľudského života.
Ak sa malé dieťa (3-5 rokov) prílišne alebo nevhodne exponuje sexuálnej tématike, začne sa na ňu napokon aj pýtať, čo však nie je to isté, čo prirodzený záujem o vec. V infantilnom psychickom svete sa touto expozíciou totiž otvoril nový myšlienkový register. Musíme si dať pozor, aby sme deti neučili o sexualite z pohľadu dospelého, ktorý do tejto výučby môže projikovať svoje vlastné predstavy o tom, čo by o sexe dieťa chcelo vedieť alebo čo by o ňom vedieť malo (a málokedy to, čo by vlastne ešte vedieť nemalo).
Je absurdné predpokladať, že tým, že dieťa informujeme o možnosti sexuálneho zneužívania a popíšeme mu, o čo v ňom presne ide, samotnému sexuálnemu zneužívaniu zabránime alebo mu významnejšie pomôžeme s jeho identifikovaním a nahlásením. Naopak, dieťa by sme tak zbytočne traumatizovali, do jeho sveta hračiek, rodičov a kamarátov z ihriska by sme vniesli trhlinu.
Práve u detských obetí sexuálneho zneužívania sa okrem emocionálnych a psychotraumatických následkov objavujú aj priame sexuálne konzekvencie. Reč je najmä o rýchlejšom nástupe onanie, ako aj pohlavnom styku s inými osobami, o tendencii k promiskuite, k skorším manželstvám, k mimomanželským vzťahom, o vyššej rozvodovosti týchto obetí v ich neskoršom živote a o častejších aktivitách v komerčnom sexe. Nie je preto vylúčené, že príliš hrubým a neodborným zasahovaním takzvanej sexuálnej výchovy by mohlo k predčasnej sexualizácii skutočne dochádzať.
Mladistvý vek sa často charakterizuje ako obdobie „zamilovanosti“, obdobie prvých lások, čistých, ideálnych, ktoré významne ovplyvňujú formovanie osobnosti mladého človeka. Predčasný sexuálny život môže mať negatívny vplyv na osobnostný vývoj a rozvoj vzťahov. Medzi riziká patria:
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Najistejšia ochrana pred sexuálne prenosnými chorobami je sex s osobou, ktorej zdravotný stav dobre poznáme. Najlepšou prevenciou je intímny vzťah dvoch ľudí založený na vzájomnej vernosti.
Mladí ľudia majú vedieť o nebezpečenstvách predčasného sexuálneho života, ktoré môžu mať vplyv na ich osobnostný vývoj, ako aj rozvoj vzťahov. Je dôležité deťom vštepiť, akú cenu má čakať, byť verný a zdržanlivý. Ak to dokáže, ak odloží prvý sexuálny zážitok až do manželstva, má najlepšiu príležitosť dokázať svoju cenu. Zrieknutím sa sexuálnych stykov človek dokáže svoju energiu investovať do hodnotnejších aktivít.
Rodina, ako síce najmenšia, ale základná bunka ľudskej spoločnosti, nepochybne takpovediac opečiatkuje každého človeka na celý život. Rodina by mala poskytovať prirodzené modely správania v rôznych životných situáciách. Skúsenosti získané v rodine, v ktorej dieťa vyrastá, predstavujú základnú a podstatnú výbavu do ďalšieho života. Čas, ktorý rodič venuje svojmu dieťaťu je najlepšou investíciou. Pritom nie je ani tak dôležitá kvantita ale kvalita a intenzita spoločne strávených chvíľ. Rodina ovplyvňuje osobnosť dieťaťa, jeho záujmy, motívy, životné ciele a samozrejme rodinný a manželský život.
Prečítajte si tiež: Zmeny v predčasných dôchodkoch