
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na náhradu škody v trestnom konaní na Slovensku. Zameriava sa na proces uplatňovania nároku na náhradu škody, podmienky a judikatúru, ktorá sa k tejto problematike viaže. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre širokú škálu čitateľov, od poškodených až po právnych profesionálov.
Ak ste sa stali obeťou trestného činu, máte právo na náhradu škody, ktorá vám bola spôsobená. Tento nárok môžete uplatniť v rámci trestného konania, čo je proces známy ako adhézne konanie. Je dôležité pochopiť, ako tento proces funguje a aké sú vaše práva a povinnosti.
V rámci trestného konania sa o nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom rozhoduje v tzv. adhéznom konaní, ktoré sa považuje za súčasť trestného konania. Osobitosťou adhézneho konania je, že o návrhu poškodeného sa rozhoduje s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia ako trestného práva (prevažne občianskeho - civilného práva), ale vždy s aplikáciou ustanovení Trestného poriadku. Súd nerozhoduje o náhrade škody automaticky (ex offo), preto je nevyhnutné, aby poškodený aktívne uplatnil svoj nárok.
Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Podľa judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku je jednou zo základných podmienok na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe - obžalovanému. Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia.
Domáhanie sa ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti).
Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a platobný výmer o dôchodku
Poškodený má právo klásť otázky svedkom a obžalovanému v rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody. Toto právo je však limitované príčinnou súvislosťou medzi skutkom, ktorý je predmetom obžaloby, a uplatnenými právami poškodeného. Uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní nemôže byť poškodený obmedzený v práve klásť otázky k zisteniu viny osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, pretože ide o zásadnú otázku pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.
Pre poškodeného je zásadným preukázanie, či sú naplnené predpoklady zodpovednosti osoby, voči ktorej sa vedie trestné konanie, za spôsobenú škodu. Práve z dôvodu, že poškodený, resp. jeho splnomocnenec nenahrádzajú orgán činný v trestnom konaní, môžu sa otázky poškodeného, resp. jeho splnomocnenca vzťahovať len na protiprávnosť konania osoby, voči ktorej smeruje právo na náhradu škody, tzn.
Všeobecný súd musí v adhéznom konaní v rámci trestného konania prihliadať aj na skutočnosť, či svojím rozhodnutím o náhrade škody neporuší zásadu ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci), a teda rozhodne vo veci, rozhodnutiu ktorej bráni prekážka veci rozsúdenej (rei iudicatae).
Judikatúra zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov týkajúcich sa náhrady škody v trestnom konaní.
Inštitút súhlasu poškodeného obsahuje hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky, ktoré musia byť naplnené kumulatívne.
Prečítajte si tiež: Kompletný Prehľad: Platobný Rozkaz
Najvyšší súd SR sa vo svojom rozhodnutí vyjadril k povahe náhrady škody pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na to, že nesplnil súdom určenú povinnosť nahradiť Vám škodu, súd do úhrady Vášho nároku nerozhodne o jeho osvedčení podľa ustanovenia § 50 Trestného zákona.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ (tretia komora) z 1. októbra 2020 vo veci C‑603/19 sa zaoberal otázkou uplatňovania náhrady škody štátom v trestnom konaní v prípade sprenevery finančných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre práva, podporu a ochranu obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. Článok 325 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni ustanoveniam vnútroštátneho práva, ako sa vykladajú vo vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorých si štát nemôže v trestnom konaní uplatňovať náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená podvodným konaním obvinenej osoby, ktoré má za následok spreneveru finančných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie, a v rámci tohto trestného konania nemá k dispozícii nijaké iné konanie, ktoré by mu umožňovalo uplatniť si svoj nárok proti obvinenej osobe, pokiaľ, čo musí overiť vnútroštátny súd, vnútroštátna právna úprava stanovuje účinné konania umožňujúce vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov z rozpočtu Európskej únie.
Ak obžalovaný dobrovoľne neuhradí škodu, ktorú mu súd uložil, poškodený má možnosť domáhať sa svojho nároku prostredníctvom exekúcie. Právoplatné súdne rozhodnutie v trestnej veci, zaväzujúce na náhradu škody je plnohodnotným exekučným titulom. Na základe Vášho návrhu na vykonanie exekúcie následne súdny exekútor začne Vašu pohľadávku vymáhať v rámci exekučného konania.
Platobný rozkaz je zjednodušený spôsob súdneho konania, ktorý sa používa na vymáhanie peňažných pohľadávok. Ak vám bola spôsobená škoda a máte o tom dôkazy, môžete podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu.
Ak ste boli účastníkom dopravnej nehody a utrpeli ste zranenia, máte právo na náhradu škody na zdraví. V takom prípade záleží aj od toho, či ste vedeli o tom, že mal v krvi alkohol. Vo všeobecnosti, ak Vám jeho protiprávnym konaním vznikla škoda na zdraví, máte právo si ju uplatňovať, a to aj na súde. Môžete si uplatniť nárok na náhradu bolestného, straty na zárobku, ako aj iných výdavkov, ktoré vám vznikli v dôsledku nehody.
Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu?
Ak vám bola spôsobená škoda na majetku, máte právo na náhradu škody. Ak je dohoda o vyplatení odškodného riadne podpísaná jej účastníkmi, potom cestou je len podanie žaloby na súd o vydanie platobného rozkazu. Súdny poplatok za podanie žaloby je 6 % , min. Pokiaľ vo veci už bol vydaný platobný rozkaz alebo rozsudok, ktoré sú právoplatné, riešením je podať návrh na exekučné konanie.
Ak vám škola nevydala maturitné alebo koncoročné vysvedčenie, môžete si uplatniť náhradu škody za ušlú mzdu a za to, že ste prišli o možnosť získať lukratívne zamestnanie.