Vzory výpovede z dôvodu opatrovania rodinného príslušníka: Práva a možnosti zamestnancov

Opatrovanie rodinného príslušníka je náročná životná situácia, ktorá si často vyžaduje zosúladenie pracovných povinností s potrebami blízkej osoby. Slovenská legislatíva pamätá na túto skutočnosť a poskytuje zamestnancom určité práva a možnosti, ktoré im umožňujú lepšie zvládať túto náročnú úlohu. Tento článok sa zameriava na prehľad týchto práv a povinností, s dôrazom na pracovné voľno, ošetrovné a peňažný príspevok na opatrovanie.

Pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka

Zamestnanec má právo na platené pracovné voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne.

Rovnako je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno (bez náhrady mzdy).

Kto je považovaný za rodinného príslušníka?

Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách).

Ako preukázať sprevádzanie?

Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednému človeku.

Prečítajte si tiež: Argumentácia v diskusii

Kto má nárok na pracovné voľno?

Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby. Dôležité je, či je sprevádzanie nevyhnutné - teda či Váš otec nemôže ísť na vyšetrenie alebo operáciu sám (napríklad zo zdravotných dôvodov, veku, imobility a pod.).

Zamestnávateľ je povinný Vám poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, ak predložíte potvrdenie od lekára o sprievode rodinného príslušníka. Ak by ste nemali takéto potvrdenie, zamestnávateľ môže uznať voľno len ako neplatené alebo ospravedlnené bez náhrady mzdy.

Zamestnávateľ musí uznať platené voľno na lekárske vyšetrenie/ošetrenie v rozsahu „nevyhnutne potrebného času“, a to aj vrátane primeranej cesty tam aj späť. Neznamená to automaticky celý deň 7,5 h. Ak sa vyšetrenie skončí skôr a je reálne vrátiť sa do práce, zamestnávateľ môže žiadať, aby ste odpracovali zvyšok smeny. Nesmie Vás však nútiť čerpať dovolenku na čas, ktorý je ešte stále objektívne krytý prekážkou (čakanie u lekára, zákrok, rekonvalescencia určená lekárom, dlhý presun).

V zmysle § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce platí, že nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na nevyhnutne potrebný čas je najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak toto sprevádzanie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny a ošetrovné

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy).

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.

Kto má nárok na ošetrovné?

Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru). Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania.

Ako sa žiada o ošetrovné?

Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti o ošetrovné pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.

Výška a trvanie ošetrovného

Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne, a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá.

Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Zostať s blízkym doma a ošetrovať ho je možné aj dlhšie (za predpokladu, že to umožní zamestnávateľ), no bez nároku na ošetrovné či inú dávku nemocenského poistenia.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto možné napríklad to, aby pri dva týždne trvajúcej chorobe pacienta poberala desať dní ošetrovné manželka a štyri dni syn. Súčasne sa nedá poberať ani ošetrovné a nemocenské.

Peňažný príspevok na opatrovanie

Ide o finančnú podporu (peňažný príspevok), ktorá slúži na zabezpečenie pomoci človeku s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej ŤZP), resp. Tento príspevok sa vypláca človeku, ktorý sa o osobu s ŤZP/ZŤP stará, čiže tzv.

Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého, t. j. manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta (aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra), zať (aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra), svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec alebo osoba, ktorá s opatrovaným býva, t. j. má rovnakú adresu trvalého alebo prechodného pobytu. Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie. Opatrovateľ môže popri opatrovaní externe študovať alebo byť zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok sumy životného minima (710,33 €). Výška opatrovateľského príspevku sa líši podľa toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacero osôb s ŤZP.

Odkázanosť na pomoc inej osoby sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti ktorými si uspokojuje základné životné potreby stravovania, hygieny, výkonu fyziologickej potreby, obliekania a obúvania, mobility, orientácie, komunikácie, starostlivosti o zdravie a starostlivosti o domácnosť a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného z piatich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti štvrtého a piateho stupňa.

Poberateľ príspevku na opatrovanie je tzv. poistencom štátu, a teda štát za neho platí poistné na dôchodkové poistenie a zdravotné poistenie. Osoba, ktorej sa poskytuje príspevok na opatrovanie, je dôchodkovo poistená počas celého obdobia poberania opatrovateľského príspevku (pred 1. 1. 2017 to bolo 12 rokov). Poberateľ príspevku na opatrovanie nie je nemocensky poistený, a teda nemá nárok na dávky nemocenského poistenia, ako sú nemocenské, materské a ošetrovné (samozrejme, za predpokladu, že nie je nemocensky poistený z iných dôvodov). Po skončení opatrovania nemá opatrovateľ nárok na podporu v nezamestnanosti.

Jednou z úloh úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je kontrolovať, či opatrovateľ nezanedbáva svoje povinnosti. Poverený zamestnanec úradu je oprávnený navštíviť opatrovaného v jeho domácnosti a osobne preveriť, ako sa o neho opatrovateľ stará. Taktiež môže od opatrovateľa požadovať rôzne informácie a vysvetlenia týkajúce sa opatrovania. Pokiaľ sa kontrolou zistia závažné nedostatky v kvalite a rozsahu pomoci, úrad môže rozhodnúť o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie a zastavení jeho výplaty. Neoprávnene vyplatený opatrovateľský príspevok je opatrovateľ povinný úradu vrátiť.

Odľahčovacia služba

Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár) alebo školské zariadenie. Taktiež mu môže byť poskytovaná opatrovateľská služba od obce v rozsahu najviac 40 hodín mesačne. Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie je nezlučiteľné s poberaním príspevku na osobnú asistenciu a s poskytovaním týždennej alebo celoročnej pobytovej sociálnej služby.

Odľahčovacia služba je jednou z foriem sociálnych služieb. Poskytuje sa človeku, ktorý opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Jej cieľom je umožniť opatrovateľovi oddýchnuť si od opatrovania - je to teda istá forma „dovolenky“. Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku. Nevyčerpané dni si nie je možné preniesť do ďalšieho roka. O poskytnutie odľahčovacej služby sa žiada na obecnom (mestskom) úrade, odkázanosť sa preukazuje posudkom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovanom v konaní o priznanie opatrovateľského príspevku.

Zmeny v opatrovateľskom príspevku

Od decembra 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnych službách, ktorá priniesla významné zmeny v oblasti opatrovateľských príspevkov. Po novom môžu opatrovateľský príspevok poberať aj dôchodcovia a invalidní dôchodcovia bez krátenia príspevku na základe ich príjmu. To znamená, že opatrovatelia dostávajú príspevok v plnej výške bez ohľadu na výšku ich dôchodku. Zvýšila sa aj podpora pre opatrovateľov nezaopatrených detí s ťažkým zdravotným postihnutím - výška príspevku sa zvýšila o 200 € mesačne. Opatrovatelia nezaopatrených detí tak môžu získať až 815,50 € mesačne (pri opatrovaní jedného dieťaťa s ŤZP).

Od 1. januára 2025 sa príspevok na opatrovanie už neznižuje o zvýšený dôchodok pre bezvládnosť.

Ako žiadať o peňažný príspevok na opatrovanie?

Žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie (resp. Ideálne je ozvať sa priamo na Váš Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a informovať sa, aké všetky dokumenty musíte ku žiadosti predložiť. Často bývajú veľmi nápomocnými aj obvodní lekári, ktorí už s podávaním takýchto žiadostí (resp.

Vašu žiadosť buď odsúhlasia (tzn. rozhodnú o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie) alebo zamietnu. V prípadne zamietnutia môžete podať ešte odvolanie. Ak ju „odklepnú“, vyplácaná suma Vám bude chodiť v eurách.

Pokiaľ máte pocit, že Vám bolo ukrivdené a na opatrovateľský príspevok máte nárok, môžete do 30 dní podať odvolanie, kde opätovne vysvetlíte Vaše dôvody.

Reforma financovania sociálnych služieb

Parlament v decembri definitívne schválil reformu financovania sociálnych služieb. Ide o zásadnú zmenu, ktorá prinesie nové podmienky opatrovania osôb, ale aj zmenu poskytovania príspevku. Odkázané osoby (odkázanou osobou môže byť dospelý človek či dieťa) po novom dostanú takzvaný príspevok na pomoc pri odkázanosti. Štát poskytne týmto osobám osobný rozpočet, ktorý si budú môcť každý mesiac rozdeliť podľa svojho rozhodnutia. Časť peňazí môžu dať na domácu starostlivosť pre svojho opatrovateľa. Druhú časť peňazí môžu využiť na takzvanú formálnu starostlivosť.

Reforma je zároveň rozdelená na dve fázy - prvá fáza reformy začne 1. júla 2026 a druhá od 1. januára 2027. Od júla sa presúva financovanie neverejných poskytovateľov pobytových zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej služby z obcí na vyššie územné celky. V prípade, ak rodina nemá možnosť vystriedať opatrovateľa, má byť riešením doplatok k príspevku pri prijme domácnosti do trojnásobku životného minima. Docieliť sa tak má, aby ich podpora neklesla pod súčasnú úroveň.

tags: #vzory #výpovede #z #dôvodu #opatrovania #rodinného