
Sociálne zabezpečenie na Slovensku prešlo od svojho vzniku v 50. rokoch 20. storočia výraznými zmenami. Transformácia spoločensko-ekonomických podmienok po roku 1989 si vyžiadala zásadné úpravy v tejto oblasti. Cieľom bolo vybudovať trojzložkový systém, ktorého základom je sociálne poistenie, doplnené o štátnu podporu a sociálnu pomoc. Hoci sa systémy štátnej podpory a sociálnej pomoci podarilo vybudovať, samotné sociálne poistenie si vyžadovalo rozsiahlejšiu reformu.
Pôvodné právne úpravy, ako napríklad zákon o nemocenských dávkach z roku 1956 a zákon o dôchodkových dávkach z roku 1988, sa ukázali ako prekonané a nedostatočne motivujúce. Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa sústredila predovšetkým na ich finančné a inštitucionálne zabezpečenie v dôsledku daňovej reformy v roku 1993. Nová daňová sústava si vyžiadala náhradu daňových príjmov mimodaňovými zdrojmi, ktorými sa stalo poistné platené určenými subjektmi.
V roku 1992 bolo potrebné riešiť absenciu zákona o sociálnom poistení. Niektoré dávky, ako napríklad prídavky na deti, boli vyhodnotené ako nesystémové a začali sa financovať zo štátneho rozpočtu. Avšak vymedzenie okruhu nesystémových dávok nebolo dôsledné, pretože z poistného sa naďalej financovali dávky aj pre osoby, ktoré do systému neprispievali, napríklad invalidné dôchodky z mladosti a niektoré sirotské a vdovecké dôchodky.
Súčasný systém vykazuje niekoľko problémov:
Vláda Slovenskej republiky schválila Koncepciu transformácie sociálnej sféry a Koncepciu reformy sociálneho poistenia, ktoré zdôrazňujú princíp zásluhovosti a garanciu štátu. V roku 2002 bol prijatý zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý mal transformovať súčasný systém dôchodkového zabezpečenia na systém dôchodkového poistenia ako I. piliera dôchodkového systému založeného na priebežnom financovaní a nahradiť systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia. Tento zákon však neponíma ako súčasť sociálneho poistenia systém poistenia v nezamestnanosti a právnu úpravu uspokojovania nárokov zamestnancov v pracovnom pomere z garančného fondu.
Prečítajte si tiež: Dôsledky zmien v predčasnom dôchodku
Zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2003, ale tento termín bol posunutý. Následne bol prijatý zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý predstavuje prvý krok k uskutočneniu dôslednej reformy v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia.
Zákon č. 461/2003 Z. z. priniesol niekoľko dôležitých zmien v systéme sociálneho poistenia:
Zákon o sociálnom poistení definuje zamestnanca ako fyzickú osobu v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, ak má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Medzi zamestnancov patria napríklad:
Zákon o sociálnom poistení upravuje aj podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. Pre osoby s čiastočným invalidným dôchodkom je dôležité, že môžu za určitých podmienok požiadať o predčasný starobný dôchodok. Podmienky sa týkajú veku, doby poistenia a výšky dôchodku.
Presné podmienky pre predčasný starobný dôchodok sa líšia v závislosti od individuálnej situácie poistenca. Všeobecne platí, že je potrebné splniť nasledovné:
Prečítajte si tiež: Metódy predlžovania vlasov: Prehľad a tipy
Osoby s čiastočným invalidným dôchodkom môžu mať pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok určité výhody. Doba poberania invalidného dôchodku sa môže započítať do doby poistenia potrebnej pre nárok na predčasný starobný dôchodok.
Ak osoba s čiastočným invalidným dôchodkom uvažuje o predčasnom odchode do dôchodku, mala by:
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie
tags: #predlženie #odchodu #do #dôchodku #pre #čiastočných