
Tento článok sa zaoberá problematikou premlčacích dôb v oblasti poisťovníctva na Slovensku, so zameraním na vymáhanie poistného. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o premlčacích dobách, ich špecifikách a dôsledkoch pre poisťovne a poistencov.
Premlčanie predstavuje dobu, po ktorú je možné uplatniť nárok voči fyzickej alebo právnickej osobe. Ak sa nárok uplatní po uplynutí tejto lehoty, povinná osoba (dlžník) môže namietať premlčanie, čím sa nárok stane právne nevymáhateľným. V poisťovníctve sa premlčanie týka najmä vymáhania poistných náhrad uplatnených po zákonom stanovenej lehote. Aj keď poisťovňa môže svoje právo na dlžné poistné uplatniť na súde kedykoľvek, ak tak urobí po uplynutí trojročnej premlčacej doby od jeho splatnosti, dlžník môže na súde vzniesť námietku premlčania, na základe ktorej súd nemusí poisťovni premlčané právo priznať.
Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku určité špecifiká. Tieto odlišnosti často spôsobujú interpretačné nejasnosti a vedú k neopodstatnenej obrane poistencov, a niekedy aj k "zbytočnému" vymáhaniu pohľadávok zdravotnou poisťovňou. Dôvodom je, že premlčanie vo všeobecnosti nespôsobuje zánik pohľadávky, ale iba jej právnu nevymáhateľnosť. Poistenec tak môže dlh uhradiť dobrovoľne, pričom na strane poisťovne nedôjde k bezdôvodnému obohateniu. Podľa časti súdnej praxe sa námietka premlčania nevyžaduje, pretože premlčanie v oblasti verejného práva má účinky preklúzie.
Základný rozdiel medzi premlčaním a preklúziou spočíva v tom, že pri premlčaní právo nezaniká, ale uplynutím premlčacej doby dochádza k jeho právnej nevymožiteľnosti. Príslušný orgán verejnej moci toto právo nemôže veriteľovi priznať. Na premlčanie sa prihliada iba vtedy, ak dlžník vznesie námietku premlčania.
V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je dôležité rozlišovať medzi:
Prečítajte si tiež: Premlčacia doba regresného nároku
Právo uplatniť nárok na poistné znamená právo vyrubiť (vymerať) poistencovi poistné na základe výkazu nedoplatkov, ktorý má pre účely exekučného konania povahu exekučného titulu, alebo uplatniť toto právo na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý o tom vydá rozhodnutie (platobný výmer).
Právo vymáhať poistné sa spája s právnou možnosťou zdravotnej poisťovne domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti poistencovi, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom je súhrn postupov smerujúcich k právnemu úkonu, s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Ide o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania - „právo vymáhať poistné“ - sa spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nie s faktickým uspokojením oprávneného.
Základné rozdiely medzi týmito právami spočívajú v:
V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím piatich rokov. Námietku premlčania možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné. Toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov, a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania.
Prečítajte si tiež: Premlčacia doba exekúcie
Súdna prax a odborná akademická verejnosť pripúšťajú premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, ako dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uplatnenie námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť a súd je povinný na ňu prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
V súvislosti s premlčaním pohľadávok zo zdravotného poistenia je dôležité zohľadniť prechodné ustanovenie § 32 zákona o zdravotnom poistení, ktoré sa týka pohľadávok vzniknutých do 1. januára 2005, teda na základe zákona č. 273/1994 Z.z. Ustanovenie § 32 zákona o zdravotnom poistení upravuje právo uplatniť nárok na poistné, čo vyplýva z jazykovo-systematického výkladu a použitej terminológie týkajúcej sa začiatku plynutia premlčacej doby („odo dňa splatnosti poistného“). Tento výklad podporuje aj textácia ustanovenia § 36 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení.
V súdnej praxi bolo judikované, že ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení ani § 21 ods. 2 predošlého zákona o zdravotnom poistení sa nepoužije na pohľadávky zo zdravotného poistenia, ktoré vznikli do 31. decembra 2004, t.j. nesplnenie oznamovacej povinnosti nemá za následok nepremlčateľnosť práva predpísať poistné. Ak sa na poistné, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti nového zákona, vzťahuje nová premlčacia doba, na ktorej plynutie nemá žiadny vplyv splnenie alebo nesplnenie oznamovacej povinnosti, jej uplynutím dôjde k premlčaniu bez ohľadu na to, či platiteľ splnil alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť.
Je nepochybné, že právne vzťahy zo zdravotného poistenia patria do oblasti práva verejného. V ustanovení § 32 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení je okrem premlčania poistného upravené tiež premlčanie poplatkov z omeškania, poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokút, ktoré sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu, teda majú nesporne sankčný charakter. Preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp. uplatňovaní dodržiavať aj zásady platné pre správne trestanie.
Podľa názoru NS SR ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní poistného a § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní práva na predpísanie poistného. Poistné ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje a ani v zákone č. 273/1994 Z. z. nie je ustanovená lehota, po uplynutí ktorej by v spojení so vznesenou námietkou premlčania nastali dôsledky premlčania poistného. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže ho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného a právny dôvod na jeho platenie trvá. To, čo podlieha premlčaniu v tomto prípade, nie je poistné (pohľadávka), ale procesné právo poisťovne na predpísanie poistného, t. j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom na jeho vymáhanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - platobného výmeru. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. Zákon č. 273/1994 Z. z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku na vznesenie námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní výživného
Inštitút premlčania práva na predpísanie poistenia podľa zákona č. 273/1994 Z. z. Ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. najvyšší súd vyhodnotil ako neurčité a v dôsledku toho neaplikovateľné, pretože hypotéza právnej normy sa týka premlčania poistného ako peňažnej pohľadávky, ktoré zákon č. 273/1994 Z. z. neupravuje. Pokiaľ by malo mať ten význam, že ide o premlčanie práva predpísať poistné, tak by toto ustanovenie explicitne muselo znieť: „na poistné, právo na predpísanie ktorého do dňa účinnosti zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 1“. Vady hypotézy retroaktívneho ustanovenia § 76b spôsobujú, že ustanovenie § 21 ods. 1 nemožno aplikovať pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 128/1998 Z. z. Ustanovenie § 76b nepredĺžilo premlčacie lehoty na predpísanie poistného, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 124/1998 Z. z.
Vzhľadom na uvedené východiská bolo konštatované, že právo predpísať poistné v 10 ročnej premlčacej lehote sa vzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť nastala po účinnosti zákona č. 124/1998 Z. Z ustanovenia § 76b ako aj ustanovenia § 32 sa javí zrejmý úmysel, že zákonodarca v týchto ustanoveniach upravil právne vzťahy vniknuté za účinnosti skoršej právnej úpravy, t. j. otázku premlčania práva predpísať poistné, a teda že novú právnu úpravu je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy založené predchádzajúcou právnou úpravou. Teleologickým výkladom možno dospieť k záveru, že formulácia (hoci terminologicky nepresná) § 76b a § 32 vznikla s cieľom prechodne upraviť vzťahy týkajúce sa poistného práve čo sa týka práva predpísať poistné. Takýto výklad predmetných ustanovení sa zdá byť v súlade s úmyslom zákonodarca. Samotná skutočnosť, že zákonodarca v súvislosti s premlčaním používa rôzne pojmy, nemôže byť smerodajná pri výklade predmetného ustanovenia.
Judikatúra súdov vytvorila všeobecne akceptované interpretačné pravidlo, podľa ktorého sa orgány verejnej moci majú vyhýbať prílišnému formalizmu - to znamená, že tieto orgány nie sú absolútne viazané doslovným znením zákona, ale môžu a musia sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov.
Nedostatok všeobecnej úpravy „premlčania“ pre účely zdravotného poistenia vedie k výkladu, že právo vymáhať poistné v podstate znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu tohto práva, ale aj k faktickému vymoženiu pohľadávky oprávneného - z toho vyplýva záver, že právo vymáhať poistné v premlčacej dobe sa stotožňuje s právom vykonať rozhodnutie v určitej dobe (v tejto otázke teda existuje nejednotný prístup súdnej praxe). Tento záver vychádza okrem absencie uvedenej všeobecnej úpravy aj z predpokladu, že v oblasti právnej úpravy zdravotného poistenia, ktorá reguluje svojou povahou verejnoprávne vzťahy je vylúčené subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka, t.j. najmä ustanovenie § 112 OZ, ktoré upravuje spočívanie premlčacej doby.
Vzhľadom na nejednotné názory možno odporučiť z dôvodu opatrnosti vzniesť vždy námietku premlčania, pretože s poukazom na súdnu prax nie je predvídateľné, ku ktorej časti názorového spektra sa daný exekučný súd prikloní, a teda či na „premlčanie“ bude prihliadať ex offo ako na preklúziu alebo ako na premlčanie v pravom slova zmysle. V prvom prípade sa na zastavenie exekúcie bude vzťahovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a v druhom prípade ustanovenie § 57 ods. 1 písm.
Od 1.6.1998 došlo k zmene premlčacej doby pri práve predpísať poistné a to z 3 na 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. V zmysle prechodného ustanovenia (§76b) pre poistné vzniknuté v období do 1.6.1998 platila nová 10 ročná premlčacia doba iba v tom prípade, ak toto poistné nebolo premlčané podľa prechádzajúcej právnej úpravy - iba v takom prípade došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Ak sa napríklad poistné splatné 1.2.1995 nepredpísalo do 1.2.1998, tak v takom prípade nedošlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Ak išlo o poistné splatné 1.1.1997, tak takéto poistné ku dňa 1.6.1998 nebolo premlčané, preto na neho bolo možné uplatniť právo na jeho predpísanie v premlčacej dobe 10 rokov. Od 1.1.2005 došlo opätovne k zmenám premlčacích dôb.
Nižšie sú uvedené príklady z praxe a odpovede advokátov na rôzne otázky týkajúce sa premlčania pohľadávok:
tags: #premlcacia #doba #na #vymahanie #poistneho #Slovensko