
V každom článku na túto tému sa hneď na začiatku dozviete, že premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka tri roky. V závislosti od prípadu sa však dĺžka premlčacej doby môže líšiť. Vznik inštitútu premlčania nebol vymyslený náhodou, ale s cieľom zjednodušiť situácie v praxi. Jeho vysvetlenie je jednoduché: pre veriteľov vykonáva funkciu „poháňača“, aby na svoje pohľadávky nezabúdali a čo najskôr ich uplatnili u svojich dlžníkov. V praxi by nebolo efektívne, keby si veritelia svoje pohľadávky nestrážili a uplatňovali ich u dlžníkov po 10, 20, či 30 rokoch. S touto skutočnosťou sa spája aj ďalší dôvod, pre ktorý inštitút premlčania vznikol, a síce, čím viac času od vzniku práva uplynie, tým zložitejšie je jeho dokazovanie. Ak by ste sa ocitli na súde na strane dlžníka, pričom veriteľ sa snaží od vás vymôcť svoju pohľadávku po uplynutí premlčacej doby, súd na skutočnosť, že premlčacia doba uplynula, bude prihliadať v prípade, že sa na túto skutočnosť odvoláte. Aj po uplynutí premlčacej doby môže dlžník svoj dlh dobrovoľne splatiť. Téma premlčania má objasniť, že premlčacia doba môže v jednotlivých prípadoch trvať odlišnú dobu, pričom dôležité nie je len vedieť, koľko trvá, ale aj kedy začala plynúť a či je možné ju predĺžiť.
Definícia pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Z právneho hľadiska je pohľadávka definovaná ako „právo na plnenie od dlžníka“. Obchodný zákonník definuje záväzky, pojmu pohľadávka sa nevenuje. Vznikom záväzku u dlžníka zároveň vzniká pohľadávka u veriteľa. Pre veriteľa je pohľadávka súčasťou jeho majetku. Pohľadávky patria medzi majetok účtovnej jednotky (aktíva) a majú úverový charakter. Vznikajú prevažne v obchodnom styku za uskutočnené výkony, napr. pri predaji tovaru, poskytovaných službách a pod. Pohľadávky vznikajú zo záväzkového vzťahu. Čo je u jednej účtovnej jednotky pohľadávka, to je u druhej účtovnej jednotky záväzok a naopak. Napr. Ak zároveň firma B má pohľadávku P2 voči firme A, tá je u firmy A záväzkom Z2 voči firme B. V právnickej terminológii ide o vzájomné započítanie pohľadávok (P1 a P2), avšak v zmysle účtovných postupov v každej z účtovných jednotiek sa účtuje súvzťažnosť pohľadávky a záväzku (u firmy A sa pohľadávka P1 započítava so záväzkom Z2, u firmy B sa pohľadávka P2 započítava so záväzkom Z1). V praxi teda ide o zápočet (súvzťažnosť) pohľadávky a záväzku, pri ktorom firma A vykoná účtovný zápis MD 321 / D 311. Pohľadávka je predmetom občianskoprávnych vzťahov. Predmetom týchto vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty (§ 118 Občianskeho zákonníka). Do kategórie práv patria aj pohľadávky. Pohľadávky sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu, sú jeho majetkom. Podľa ustanovenia § 6 ods. Pretože pohľadávka je jedným z druhov majetku, je možné s ňou nakladať obdobne ako s ostatným majetkom. K pohľadávke je možné vytvárať opravné položky, je možné ich vyradiť z majetku, pohľadávky je možné postúpiť (predať) alebo darovať. Pohľadávky vznikajú na základe občianskoprávnych vzťahov alebo na základe vzťahov obchodnoprávnych. Vznik pohľadávky a operácie s nimi upravuje záväzkové právo. Jeho všeobecnú úpravu obsahuje ôsma časť Občianskeho zákonníka. Charakter zvláštnej zákonnej úpravy záväzkového práva majú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Ostatné záväzkové vzťahy, tzv. absolútne neobchody (kúpna zmluva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, nájomná zmluva, poistná zmluva, darovacia zmluva, zmluva o pôžičke, zmluva o výpožičke), sa spravujú zásadne Občianskym zákonníkom, a to bez ohľadu na povahu subjektov.
Započítanie pohľadávok (kompenzácia) je jeden zo spôsobov zániku záväzkov dvoch podnikateľov, ktorí majú navzájom postavenie veriteľa a dlžníka. Všeobecná právna úprava započítania pohľadávok je obsiahnutá Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb.) v ustanoveniach § 580 a § 581. Ustanovenia o započítaní pohľadávok obsiahnuté v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka (zákon č. jednostranným právnym úkonom [t. j. prejavom vôle adresovaným druhému účastníkovi (napr. dohodou zmluvných strán (t. j. Okrem formálnych náležitostí kompenzácie, základný rozdiel pri započítaní jednostranným právnym úkonom alebo dohodou účastníkov spočíva v spôsobilosti pohľadávok na započítanie. existujú, (t. j. vzájomne sa kryjú a ktorých plnenie je rovnakého druhu, (t. j. Započítaniu pohľadávok z obchodno-právnych vzťahov nebude brániť, ak sa pohľadávka premlčala len po tom, ako sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Ďalšiu výnimku z pravidiel započítateľných pohľadávok zakotvuje Obchodný zákonník, a to pokiaľ ide o splatnosť pohľadávok. Ako bolo uvedené vyššie, všeobecným predpokladom na započítanie vzájomných pohľadávok účastníkov je okrem iného ich splatnosť, tzn. v dobe, keď sa vzájomné pohľadávky účastníkov stretnú, musia byť obe splatné. Obchodný zákonník umožňuje veriteľovi započítať jeho nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, za predpokladu, že tento dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Obchodný zákonník dáva zmluvným stranám priestor, aby si dohodou vyrovnali akékoľvek pohľadávky, t. j. aj tie, ktoré nemožno započítať na základe jednostranného právneho úkonu. Vzor písomného prejavu vôle pri jednostrannom započítaní pohľadávok - príloha č. 1, Vzor dohody pri vzájomnom započítaní pohľadávok - príloha č. V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.
Inštitút započítania pohľadávok možno nepriamo využiť aj pri neúspešnom domáhaní sa zaplatenia pohľadávky dlžníkom. Z uvedeného dôvodu veriteľ môže skúsiť vymáhanú pohľadávku započítať s ľubovoľnou pohľadávkou svojho dlžníka voči tretej osobe. V prvom rade to budú odberatelia dlžníka. Pokiaľ sa veriteľovi podarí nájsť osobu, ktorá má voči jeho dlžníkovi záväzok, je možné, že sa mu podarí tejto osobe odpredať svoju pohľadávku s nejakým skontom. Spoločnosť A má pohľadávku voči dlžníkovi B vo výške 120 jednotiek, ktorú nevie vymôcť. Keďže súdne vymáhanie pohľadávky by bolo zdĺhavé, spoločnosť A sa rozhodla predať svoju pohľadávku spoločnosti C, ktorá je serióznou firmou a za pohľadávku ihneď uhradila 100 jednotiek. Je dôležité, aby postupca (spoločnosť A) oznámil dlžníkovi B písomne, že pohľadávka bola postúpená na tretiu osobu. Toto oznámenie je však dôležitejšie pre osobu, ktorá pohľadávku nadobudla - spoločnosť C, preto by si mala vyžiadať tiež jeden originál oznámenia pre dlžníka o postúpení pohľadávky podpísaný postupcom, aby ho mohla doručiť namiesto postupcu dlžníkovi, ak by postupca na odoslanie oznámenia zabudol. Vzájomné započítanie pohľadávok predstavuje určitú formu vyrovnania medzi podnikateľmi, pričom nedochádza k pohybu peňažných prostriedkov. Zápočet pohľadávok medzi platiteľmi dane nemá vplyv na vznik daňovej povinnosti ani na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pri započítaní pohľadávok zdaniteľné osoby neuskutočnili obchod, ktorý by bol predmetom dane (na rozdiel napr. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovná jednotka účtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazuje ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania s výnimkou niektorých prípadov upravených účtovnými zásadami pre účtovné jednotky zriadené podľa osobitných predpisov (napr. § 1 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 3 zákona č. 594/2003 Z. z.
O tvorbe opravných položiek účtovná jednotka účtuje v rámci tzv. V súlade s § 26 ods. 4 zákona o účtovníctve sa ocenenie pohľadávok upraví opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Ak sa opravná položka vzťahuje k majetku, ktorý je vyjadrený v cudzej mene, je podľa § 4 ods. Podľa § 57 ods. 1 postupov účtovania sa tvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávkam účtuje na účte 391 - Opravné položky k pohľadávkam a súvzťažne aj podľa § 68 ods. 311, 315, resp. Podľa § 19 ods. 3 písm. Každá iná tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20 zákona o dani z príjmov nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. j) citovaného zákona. Pri zrušení alebo rozpustení už vytvorených opravných položiek, ktorých tvorba nebola uznaná za daňový výdavok, sa postupuje podľa § 17 ods. V nadväznosti na zameranie tohto príspevku na pohľadávky z obchodného styku sa sústredíme na opravné položky podľa § 20 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov k nepremlčaným pohľadávkam a opravné položky podľa § 20 ods. 2 písm. Ako vyplýva z ustanovenia § 20 ods. Tvorba opravných položiek k nepremlčaným rizikovým pohľadávkam podľa § 20 ods. 2 písm. § 52 ods. § 20 ods. 2 písm.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s premlčanými pohľadávkami a dražbou
Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. b) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. Vznik pohľadávok (záväzkov) sa v podvojnom účtovníctve účtuje súvzťažne s výnosmi (nákladmi) bez ohľadu na skutočnosť, či sa úhrada vykoná v peniazoch alebo dôjde k následnému započítaniu pohľadávok. Naproti tomu v jednoduchom účtovníctve sa v peňažnom denníku účtuje vždy o reálnom pohybe peňažných prostriedkov (príjem, výdavok), preto sa v postupoch účtovania osobitne uvádza spôsob účtovania pri vzájomnom započítaní pohľadávok. Tento postup je riešený v ustanovení § 14 ods. 7 postupov účtovania (opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/ 2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov). Započítanie pohľadávok sa účtuje v rámci uzávierkových operácií ako nepeňažný príjem (zánik pohľadávky) a súčasne ako nepeňažný výdavok (zánik záväzku). Aj tento nepeňažný príjem sa zahŕňa do celkových zdaniteľných príjmov daňovníka. Keďže pri určení základu dane sa vychádza z výsledku hospodárenia (resp. Výnimkou je zlúčenie alebo splynutie obchodných spoločností alebo družstiev. Pri započítaní pohľadávok tak jedna alebo obe strany môžu byť daňovníci, ktorí nevedú účtovníctvo.
Premlčanie pohľadávok je právny inštitút, ktorý obmedzuje časové obdobie, počas ktorého môže veriteľ uplatniť svoje právo na súdne vymáhanie dlhu. Po uplynutí premlčacej doby sa pohľadávka stáva tzv. naturálnou obligáciou, čo znamená, že dlh síce existuje, ale veriteľ ho už nemôže vymáhať súdnou cestou. Dĺžka premlčacej doby sa líši v závislosti od typu pohľadávky a právneho poriadku.
Premlčaciu dobu je možné za určitých okolností prerušiť, čím sa začína plynúť nová premlčacia doba odznova. Prerušenie premlčacej doby môže nastať napríklad uznaním dlhu dlžníkom alebo začatím súdneho konania.
Firma A (platiteľ DPH) eviduje pohľadávku 18 000 € za predaný tovar a súčasne záväzok 12 000 € za prijatú službu voči firme B (platiteľovi dane). Firmy sa dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok v hodnote 12 000 € ku dňu 25. 10. 2012.
Za predpokladu, že firma A vedie jednoduché účtovníctvo (opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. 8. 8. 2012 v knihe pohľadávok zaúčtuje pohľadávku 18 000 € voči firme B za predaj tovaru - § 5 ods. 5. 9. 2012 v knihe záväzkov zaúčtuje záväzok 12 000 € voči firme B za prijaté služby - § 5 ods. 25. 10. 30. 10. 31. 12. 31. 12. 8. 8. 2012 v knihe záväzkov zaúčtuje záväzok 18 000 € voči firme A za nákup tovaru - § 5 ods. 5. 9. 2012 v knihe pohľadávok zaúčtuje pohľadávku 12 000 € voči firme A za dodané služby - § 5 ods. 25. 10. 30. 10. 31. 12. 31. 12.
Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?
Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume
tags: #premlčaná #pohľadávka #jednoduché #účtovníctvo #postup