Premlčanie a dovolávanie sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu

Právne úkony sú základným pilierom občianskeho práva. Aby však mohli plniť svoju funkciu, musia spĺňať určité náležitosti stanovené zákonom. Ak právny úkon tieto náležitosti nespĺňa, môže byť neplatný. Rozlišujeme dva základné druhy neplatnosti: absolútnu a relatívnu. Tento článok sa zameriava na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, premlčanie a možnosti dovolávania sa tejto neplatnosti, a to aj s ohľadom na špecifické prípady, ako sú kúpne zmluvy a spotrebiteľské úverové vzťahy.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že právny úkon je neplatný od samého začiatku a hľadí sa naň, akoby nikdy neexistoval. Táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a nie je možné ju dodatočne zhojiť, schváliť alebo odstrániť vadu, ktorá ju spôsobuje. Ak dôjde k plneniu na základe absolútne neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Ak ide napríklad o zmluvu, absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Treba však rozlišovať medzi absolútne neplatným právnym úkonom a relatívne neplatným právnym úkonom.

Rozdiel medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou

Kým absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a právny úkon sa považuje za neexistujúci od počiatku, relatívna neplatnosť nastáva len v prípadoch uvedených v § 40a Občianskeho zákonníka. Právne úkony postihnuté relatívnou neplatnosťou spôsobujú právne následky, pokiaľ sa osoba dotknutá ich neplatnosťou úspešne nedovolá ich neplatnosti. Na relatívnu neplatnosť súd neprihliada z úradnej povinnosti, ale musí sa jej domáhať dotknutá osoba. Relatívna neplatnosť pôsobí až od momentu, kedy sa jej osoba dotknutá neplatnosťou úspešne dovolá. Osoba dotknutá relatívnou neplatnosťou sa môže dovolať neplatnosti právneho úkonu mimosúdnou aj súdnou cestou.

Dovolávanie sa absolútnej neplatnosti

Absolútnu neplatnosť právneho úkonu sa môže dovolať každý, kto má na tom právny záujem, a to bez časového obmedzenia. To znamená, že ak sa plnilo na základe neplatnej kúpnej zmluvy (napr. sa zaplatila kúpna cena alebo došlo k odovzdaniu bytu), každý, kto preukáže právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, sa môže kedykoľvek domáhať na súde určenia neplatnosti daného právneho úkonu.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Dovolávanie sa neplatnosti možno realizovať dvoma spôsobmi:

• Mimosúdne: Oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu. V prípade mimosúdneho dovolania neplatnosti všetky dotknuté zmluvné strany akceptujú dôvody relatívnej neplatnosti.
• Súdne: Podaním žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Premlčanie a absolútna neplatnosť

Zásadný rozdiel medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou spočíva v tom, že absolútna neplatnosť sa nepremlčuje. To znamená, že žalobu o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu možno podať kedykoľvek, bez ohľadu na to, kedy k právnemu úkonu došlo. Na rozdiel od toho, pri relatívnej neplatnosti možno namietať premlčanie, ak sa dotknutá osoba dovoláva relatívnej neplatnosti po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Príklady z praxe

Kúpna zmluva na nehnuteľnosť

Ak kúpna zmluva na nehnuteľnosť nemá písomnú formu, ide o absolútne neplatný právny úkon. V zmysle ust. § 46 Občianskeho zákonníka zmluva ohľadom predaja nehnuteľnosti musí byť povinne zo zákona písomná. Ak sa teda brat s predávajúcim dohodli ústne na predaji domu, a predávajúci mu do dnešného dňa nebola vyplatená suma, na ktorej sa dohodli ústne, a nebola mu zaslaná ani kúpno-predajná zmluva, brat sa môže obrátiť na súd a domáhať sa určenia neplatnosti úkonu, pretože nebol vykonaný v písomnej forme.

Prevod bytu bez vedomosti spoluvlastníkov

Ak jeden zo spoluvlastníkov predá svoj podiel bez toho, aby ho ponúkol ostatným spoluvlastníkom, títo sa môžu domáhať určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a). V zmysle us. par. 140 Obč. zákonníka platí, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe v zmysle ust. par. 116 a 117 Obč. zákonníka. Ak to tak vo Vašom prípade nie je, možnosťou je domáhať sa od nového spoluvlastníka, aby Vám predal svoj podiel. Ak k dohode medzi Vami nedôjde, budete musieť podať žalobu na súd o určenie neplatnosti zmluvy.

Zmluva uzavretá v tiesni alebo pod nátlakom

Ak osoba podpíše kúpnu zmluvu pod nátlakom alebo v tiesni, môže sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy. Napríklad, ak si osoba požičia hotovosť v realitnej kancelárii a ako zábezpeku musí podpísať kúpno-predajnú zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré majú vyššiu hodnotu ako bola výška pôžičky, pričom bola uvedená do omylu a prinútená podpísať predajnú zmluvu pod ústnym sľubom vrátenia nehnuteľností, môže sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Spotrebiteľské úverové vzťahy

Ak poskytovateľ úveru v rámci spotrebiteľskej úverovej zmluvy poruší niektorú zo zákonom stanovených povinností, nastupuje zákonná sankcia - bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V takýchto prípadoch sa spotrebitelia často domáhajú vrátenia časti plnenia uhradeného na účet poskytovateľov úveru. Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa navrhovateľ dozvedel o absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

Subjektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení

Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení je dôležité rozlišovať medzi objektívnou a subjektívnou premlčacou dobou. Objektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, zatiaľ čo subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa oprávnený dozvedel o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech a kto ho získal.

Sťažovateľ tvrdí, že „treba zisťovať možnosť, kedy sa (oprávnený) mohol dozvedieť o (rozhodujúcich) skutkových okolnostiach“. Citovaný názor nie je v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, ktorá jednoznačne konštatuje, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby… sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.

Dobrá viera a ochrana nadobudnutých práv

V kontexte absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležité zohľadniť princíp dobrej viery a ochranu nadobudnutých práv. V slovenskom právnom poriadku sa kladie dôraz na zásadu hodnovernosti údajov katastra, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona). Avšak, ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, chýba platne uzavretá zmluva (titulus acquirendi), čo má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

tags: #premlčanie #a #dovolávanie #sa #absolútnej #neplatnosti