Komunitná starostlivosť o pacientov so schizofréniou

Autor: MUDr.Konzultácie poskytli: MUDr. Mgr. Juraj Marendiak, PhDr.

Schizofrénia je závažná duševná porucha, ktorá postihuje približne jedno percento populácie. Na Slovensku to predstavuje približne 50 000 ľudí. Táto porucha môže výrazne znížiť kvalitu života nielen samotného pacienta, ale aj jeho rodiny.

Duševná porucha a jej prejavy

Duševná porucha, alebo duševné ochorenie, je termín, ktorý zahŕňa široké spektrum duševných a emocionálnych stavov. U človeka ju väčšinou sprevádza niekoľko rokov, či desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u jednotlivcov rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie, rovnakú diagnózu. Symptómy často prichádzajú a odchádzajú a nie vždy sledujú pravidelný vzor, preto je ťažké predpovedať prepuknutie a ďalší vývoj ochorenia.

Pravidelné užívanie liekov môže potlačiť nástup symptómov ochorenia a navodiť remisiu (prechodné vymiznutie prejavov choroby). Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu.

Naopak, niektorí ľudia s duševnou poruchou nepotrebujú žiadnu podporu, niektorí občasnú a iní podstatnú, stálu podporu na to, aby dokázali fungovať. Duševnú poruchu, vďaka dnes dostupným moderným liekom s minimálnymi negatívnymi vedľajšími účinkami, nevidno. V tom sa líši od iných typov zdravotného postihnutia. To môže byť pre postihnutého výhodou, aj nevýhodou. Výhoda je, že na rozdiel od iných, „viditeľných“ foriem postihnutia, nie je človek s duševným ochorením posudzovaný verejnosťou hneď „na prvý pohľad“.

Prečítajte si tiež: Slovensko a marginalizácia

Človeka duševná porucha ovplyvňuje najmä v medziľudských vzťahoch, doma a v zamestnaní. Hlavnými prejavmi duševnej poruchy sú problémy s vyjadrením emócií a postihnutie myslenia, prejavom sú napríklad ploché emócie, či svojrázna logika. Vďaka tomu je kontakt s inými ľuďmi iný, zvláštny. Takýto človek často stráca priateľov a porozumenie okolia. Ďalším prejavom môže byť strata sebavedomia a dôvery vo svoje schopnosti, čo spôsobuje podceňovanie sa.

Celkovo môže dôjsť k zhoršovaniu medziľudských kontaktov, prípadne sa pridávajú úzkosti, človek ani nevychádza z domu. Následkom môže byť až úplná izolácia zo spoločnosti. Hlavným spôsobom liečby duševných porúch je farmakoterapia (liečba liekmi), ktoré môžu výrazne ovplyvniť schopnosti a prejavy človeka. Lieky ho často tlmia, spomaľujú, veľa spí. Na začiatku prepuknutia akútneho ochorenia prípadne naopak má problémy so spánkom, následkom čoho je potom fyzicky unavený.

Duševné ochorenia sú rôznorodé a dôsledky postihujú človeka rôzne, v závislosti od intenzity, od veku prepuknutia ochorenia, od podpory zo strany rodiny a spoločnosti a viacerých ďalších faktorov. Každá „diagnóza“ si vyžaduje špecifický prístup, vytvorenie individuálneho terapeutického plánu, niektoré potreby sú však rovnaké. Spoločným znakom tejto skupiny pre väčšinu pacientov je potreba dlhodobej stálej starostlivosti a podpory.

Sociálne služby všeobecne sú potrebné najmä pri závažnejších chronických duševných ochoreniach, ako sú schizofrénia, afektívne poruchy (ako je napríklad depresia, bipolárna porucha), poruchy osobnosti, organické duševné poruchy (demencie a pod.), závislosti a pod. Pre niektoré duševné ochorenia je typické, že k prejaveniu prvých príznakov dochádza už v mladom veku. Následkom toho mladí ľudia často nedokončia ani strednú školu, prípadne prerušia štúdium na vysokej škole. V ideálnom prípade dostane človek s duševným ochorením (DO) starostlivosť, pomoc a podporu v rodine. Ak sa však rodina o postihnutého človeka príkladne stará a potom rodičia zomrú, takíto ľudia potom často nevedia fungovať v každodennom živote.

Potrebná liečba a potrebné spôsoby sociálnej rehabilitácie pre ľudí s DO sa samozrejme nedajú zovšeobecňovať. Vo veľkej miere však platí, že okrem správne nastavenej psychiatrickej a psychoterapeutickej liečby títo ľudia potrebujú pocit istoty. Je preto potrebné v rámci liečebnej, následnej a sociálnej starostlivosti pre nich vytvoriť špecifické prostredie, kde môžu napredovať podľa svojich potrieb a momentálnych schopností, väčšinou pomalším tempom ako ľudia bez DO. Sociálna rehabilitácia človeka s DO by do veľkej miery mala zahŕňať aj príbuzných, či iné blízke osoby. Príbuzní by mali, rovnako ako chorí, dostať podporu od spoločnosti (napríklad prostredníctvom odľahčovacích služieb).

Prečítajte si tiež: Deti migrantov a ošetrovateľstvo

Typickou charakteristikou DO je stigma a predsudky, ktoré sú s ním spojené. Všeobecný názor, rozšírený medzi verejnosťou je, že ľudia s DO sú nevyspytateľní, nespoľahliví, prípadne nebezpeční. Potencionálni zamestnávatelia často práve z týchto dôvodov odmietnu uchádzača o zamestnanie, keď sa dozvedia, že je v zdravotnej starostlivosti pre duševnú poruchu. Stigmatizácia duševného ochorenia má často za následok, že človek ním trpiaci nevyhľadá odbornú pomoc (psychiatra, psychológa), prípadne odmieta pomoc a rady príbuzných.

Duševné ochorenie sa prejavuje nielen symptómami ochorenia, ale aj obmedzeniami v sociálnom živote, nespôsobilosťou vykonávať určité činnosti. Z tohto dôvodu aj dopady ochorenia sa prejavujú v spoločenskej a sociálnej oblasti, nezamestnanosť, stigmatizácia, spoločenská izolácia, marginalizácia, strata domova, a pod. Práve z týchto dôvodov sú sociálne služby a sociálna rehabilitácia pre túto cieľovú skupinu mimoriadne dôležité.

„Reťaz“ služieb sociálnej rehabilitácie by mala na seba nadväzovať a posúvať klienta k sebestačnosti - čiže počas liečby ochorenia by mala viesť od potlačenia príznakov ochorenia v ambulantnej či nemocničnej zdravotnej starostlivosti, cez podporu spoločenského fungovania v rámci dennej rehabilitácie v dennom stacionári a dennom (rehabilitačnom) centre k pomoci v samostatnom živote prostredníctvom agentúr domácej starostlivosti, či zariadení chráneného bývania.

Čo sa týka zamestnania, sociálna rehabilitácia by mala viesť od obnovy pracovných schopností a návykov v pracovných dielňach v zdravotníckom (psychiatrický stacionár) a potom sociálnom (rehabilitačné stredisko) dennom centre cez tréningové pracoviská slúžiace obnove stratených pracovných návykov, ďalej chránené a podporované zamestnanie klienta v chránenej dielni, na chránenom pracovnom mieste, či v zamestnaní s pomocou pracovného asistenta až k umiestneniu klienta na otvorený pracovný trh, čiže celkovo k samostatnosti a nezávislosti od pomoci iných.

Proti stigmatizácii duševného ochorenia je vhodné vzdelávanie verejnosti o duševných ochoreniach, vzdelávanie rodinných príslušníkov, ale aj samotných jednotlivcov s DO. Táto tzv. rodinná psychoedukácia ukazuje významné pozitívne výsledky, redukujú sa symptómy choroby, dochádza k zvyšovaniu sebavedomia človeka s DO a znižuje sa riziko relapsov ochorenia (opätovného vzplanutia príznakov choroby).

Prečítajte si tiež: Ciele komunitnej rehabilitácie

Komunita - komunikácia v skupine, vyjadrenie svojich názorov, spokojnosti či nespokojnosti s aktivitami, či liečebným plánom. Terapeutická komunita je súčasťou liečby DO v zdravotníckom zariadení (nemocnici), počas následnej liečby v dennom stacionári, ako aj v zariadeniach následných sociálnych služieb, ako je napríklad rehabilitačné stredisko. Komunita navodzuje pocit bezpečného a známeho prostredia, pomáha klientovi zlepšovať svoje komunikačné schopnosti, ktoré sú často vplyvom duševného ochorenia zhoršené.

Psychoterapia, alebo „terapia rozhovorom“ medzi klientom o odborníkom - psychoterapeutom. Psychoterapia je u niektorých pacientov dôležitou súčasťou liečby človeka s DO. Existuje viacero druhov psychoterapie, ako je napríklad individuálna, skupinová, manželská alebo rodinná.K ďalším druhom terapie, ktorá sa okrem liekov a psychoterapie používa pri duševnom ochorení, je arteterapia, čiže liečba umením. Ide o vyjadrenie myšlienok, pocitov a celkovo svojej kreativity prostredníctvom výtvarného, či iných druhov umenia. Tiež je možné považovať ju za súčasť sociálnej rehabilitácie, nakoľko umožňuje klientovi preklenutie komunikačných bariér, spôsobených ochorením a zapojenie sa do práce v kolektíve.

Sociálne poradenstvo je ďalšou formou, ktorú je možné označiť za súčasť, či podporu sociálnej rehabilitácie klienta s DO. Sociálne poradenstvo obnáša poskytovanie poradenstva klientom ohľadom vyhľadávania dostupných sociálnych služieb, pomoc pri kontaktoch s úradmi, ako aj ďalších oblastí bežného života. Samotná sociálna rehabilitácia, teda rehabilitovanie zručností klienta s DO sa realizuje viacerými spôsobmi. Jedným z nich je práca v pracovných či umeleckých dielňach (napríklad dielňa krajčírska, stolárska, keramická), príprava jedál, a pod. Jedná sa jednak o obnovu či rozvoj jemnej motoriky, nácvik pravidelnej pracovnej činnosti a pravidelného pracovného režimu, prejavenie kreativity, osvojenie si nových zručností.

Patria sem rôzne pracovné činnosti ako sú napríklad pracovné či umelecké dielne, hudobné a tanečné aktivity, spoločenské podujatia, umelecká tvorba, výuka práce na počítači, spoločenské a edukačné programy pre príbuzných či s príbuznými, športové činnosti, výuka cudzích jazykov a pod. Na rozdiel od dielní či aktivít poskytovaných v rehabilitačných strediskách, ktoré sú organizované a vedené väčšinou odborníkmi (sociálnymi, psychologickými či zdravotníckymi pracovníkmi), aktivity občianskych združení sú väčšinou organizované dobrovoľníkmi, často z radov klientov alebo príbuzných klientov s DO.

Čo sa týka samostatného života, ktoré je vlastne jedným z hlavných cieľov sociálnej rehabilitácie človeka s DO, výraznou pomocou je tzv. chránené bývanie, t.j. ubytovanie klienta v byte či rodinnom dome, kde má svoje súkromie, zároveň však má k dispozícii dohľad odborného pracovníka a sociálne poradenstvo. Táto služba podporuje samostatnosť klientov, stimuluje ich k zodpovednosti a k riešeniu drobných prekážok každodenného života. Znižuje sa tak ich ďalšia závislosť od psychiatrickej starostlviosti. V zariadení chráneného bývania majú klienti stanovený režim dňa, pozostávajúci z budíčka, osobnej hygieny, raňajok, komunity, upratovania priestorov, doobeňajšieho individuálneho programu, obedu, poobedňajšieho programu so sociálnou pracovníčkou. Potom nasleduje individuálny program, večera, oddych a nočný kľud. Základným predpokladom pre vytvorenie služby chráneného bývania pre klientov je zabezpečenie a prevádzka obytných priestorov, čiže potreba značných počiatočných investícií.

Význam práce pre človeka s duševnou poruchou je veľký. Zamestnanie je zdrojom príjmu a pravidelnou zmysluplnou aktivitou, čo sú dôvody dôležité už aj samé o sebe. Zamestanie má však veľký význam aj ako príležitosť pre sociálne kontakty, pre rozvoj sebadôvery, pre integráciu do komunity a celkové zvýšenie kvality života. Svoje pôvodné pracovné schopnosti, zručnosti a vedomosti človek s chronickým DO často stráca, existuje však viacero spôsobov sociálnej pomoci pri návrate do zamestnania. Jedným zo spôsobov je chránené zamestnávanie, čiže práca na pracovnom mieste vytvorenom pre človeka so zdravotným postihnutím, či už v chránenej dielni alebo na otvorenom pracovnom trhu.

Osobná asistencia, ako sociálna služba, sa pre skupinu ľudí s DO používa minimálne, napriek tomu, že pomoc osobného asistenta pri zvládaní úloh, ktoré človek s DO kvôli príznakom svojho ochorenia zvládnuť nedokáže (na určitú prechodnú dobu či trvalo). Táto služba sa u tejto cieľovej skupiny klientov zatiaľ nevyužíva najmä preto, že ešte to nie je zaužívané. Napriek tomu, mnohé prejavy duševného ochorenia je možné prekonať práve s pomocou druhej osoby (ako je napr. Špecializovaná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) je forma ošetrovateľskej pomoci klientovi v domácnosti. Poskytovanie tejto pomoci klientom s DO je relatívne nové. Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti existujú v Slovenskej republike už od polovice 90.

Rekondičný pobyt, viacdňové sústredenie na mieste mimo vlastného bydliska je ďalšou aktivitou sociálnej rehabilitácie, ktorú z vlastnej iniciatívy organizujú niektoré mimovládne organizácie. Financovanie služieb sociálnej rehabilitácie v rehabilitačných strediskách a v priestoroch chráneného bývania je viaczdrojové.

Komunitná starostlivosť

Komunitná starostlivosť je dôležitou súčasťou liečby schizofrénie. Pacienti sú súčasťou terapeutickej komunity, kde sú v podmienkach emočnej podpory, interpersonálneho kontaktu a možnosti denného monitorovania stavu pacienta. Táto komunitná starostlivosť môže poskytovať účinnú komplexnú pomoc. Ďalšími formami komunitnej starostlivosti sú psychosociálne centrá, socioterapeutické kluby, svojpomocné skupiny. Platí však, že chorý musí byť o svojom ochorení v závislosti od jeho fázy čo najlepšie informovaný.

Nedávno sa zišla skupina psychiatrov, praktických zdravotných sestier, chorých so schizofréniou a ich opatrovateľov kvôli dynamickej výmene názorov, vychádzajúcich z rôznych uhlov pohľadu v rámci komunity. Účastníci panelu sa zúčastnili na rozhovore, ktorý bol založený na skúsenostiach a týkal sa ich vlastného zvládania schizofrénie a ovplyvnenia bariér v starostlivosti. Išlo najmä o celkovú záťaž chorobou a nenaplnené potreby.

Prevalencia schizofrénie v Spojených štátoch amerických je približne tri až päť chorých na 1 000 obyvateľov, čo je celosvetovo jedna z 15 hlavných príčin disability. Jedinci so schizofréniou majú zvýšené riziko predčasného úmrtia s priemerom 28,5 potenciálne stratených rokov života. K rizikovým faktorom súvisiacim s úmrtnosťou patria súbežne sa vyskytujúce nedostatočne diagnostikované a nedostatočne liečené patologické zdravotné stavy (napr. ochorenie srdca, ochorenie pečene, diabetes), vyššia miera samovrážd ako u bežnej populácie, najmä vo včasných štádiách ochorení. U pacientov sa môžu prejaviť rôzne príznaky schizofrénie, ktoré vyžadujú personalizované prístupy k efektívnej liečbe.

Liečebné prístupy zvyčajne zahrňujú užívanie antipsychotík, čo môže pomôcť znížiť intenzitu a početnosť psychotických príznakov. Pacienti sa však môžu zdráhať pokračovať v medikácii, keď sa ich ochorenie stabilizuje. Všeobecne je relaps u pacientov so schizofréniou charakterizovaný náhlymi exacerbáciami symptómov a psychotickými epizódami, ktoré môžu vyžadovať hospitalizáciu. Tieto epizódy neliečenej psychózy môžu prispieť k invalidizujúcej kognitívnej a funkčnej poruche, z ktorej sa pacienti nemusia celkom zotaviť. Relapsy sú spojené s progresívnym znížením objemu mozgu. Prevencia relapsov je dôležitým cieľom liečby schizofrénie. Relapsy postihujú dospelých pacientov so schizofréniou a narušujú osobné vzťahy v ich opatrovateľskom tíme.

Účastníci panelu sa podelili o svoje osobné stratégie, ako zachovať adherenciu k užívaniu liekov, a zamysleli sa nad post-relapsovým stavom. Boli spomenuté osobné motivácie neprežívať ďalšie relapsy v dôsledku problémov počas psychotickej epizódy. Iná pacientka, členka panelu, diskutovala o tom, ako využila svoje organizačné schopností k rozvoju návykov a dodržiavania denného režimu perorálnej medikácie, najmä preto, že má predpísaných viac liekov. Pacienti v paneli zdieľali ťažkosti, ktoré ich choroba predstavuje v každodennom živote, najmä pokiaľ ide o rodinné a iné osobné vzťahy, ako sú ťažkosti s rozvíjaním a udržiavaním priateľstva.

Postoje rodiny alebo opatrovateľov a stupeň porozumenia či edukácie ohľadom schizofrénie môžu ovplyvniť mieru podpory, ktorú sú schopní opatrovatelia aj rodina pacientom so schizofréniou poskytnúť. Žiadať člena rodiny alebo opatrovateľov, aby monitoroval užívanie perorálnej medikácie, môže byť pre rodinnú dynamiku zaťažujúce a môže to zhoršovať vzťahy. Nedostatok podpory zo strany rodiny a opatrovateľov súvisí s vyšším rizikom relapsu, nepriaznivým priebehom ochorenia a s progresiou. Jeden pacient z panelu uviedol, že jeho rodina o schizofrénii nevie, nie je edukovaná, a nemôže poskytnúť dostatočnú podporu. Ide to tak ďaleko, že mu rodina odopiera každodennú perorálnu medikáciu.

Účinnosť a bezpečnostné profily antipsychotík sa značne líšia. Panelisti poskytovatelia starostlivosti pozorovali, že je menšia pravdepodobnosť dodržiavania liečebného režimu, pokiaľ prežité nežiaduce účinky zaťažujú pacienta viac ako samotné ochorenie. Dlhodobo pôsobiace injekčné antipsychotiká znižujú non-adherenciu k liečbe a pravdepodobnosť prerušenia liečby. Tieto látky sú dostupné v niekoľkých režimoch podávania - dvakrát týždenne, mesačne, každých šesť týždňov a každé tri mesiace. Odstraňujú zaťaženie každodennou medikáciou, uľahčujú pravidelný kontakt medzi pacientami a ich zdravotníckymi tímami, umožňujú zdravotníkom rozpoznať, kedy pacienti neužívajú lieky. V porovnaní s perorálnymi antipsychotikami ponúkajú lieky zo skupiny LAI dlhší čas do vzniku relapsu, odďaľujú návštevy na pohotovosti a hospitalizáciu.

Pre zdravotníkov je užitočné zapojiť pacientov do spolupráce pri informovanom rozhodovaní. Niektorým pacientom chýba náhľad na svoju chorobu a potrebujú edukáciu. Zdravotníci by mali s pacientami hovoriť (nielen o nich), aby ich edukovali o prínosoch a rizikách liečby, riešili ich mylné predstavy a ponúkali pacientom možnosť voľby, týkajúcej sa ich liečby. Zdravotníci tiež môžu zostaviť liečebný režim, ktorý zohľadní preferencie pacientov a pochopenie udržiavacej liečby s adherenciou k liečbe. Okrem toho by mali zdravotníci prediskutovať všetky možnosti liečby, vrátane zahájenia liečby LAI antipsychotikami, pokiaľ perorálne režimy nepomáhajú pacientom dosiahnuť ich vlastné ciele. Jedna z pacientiek v paneli vysvetlila, že je motivovaná k dodržiavaniu pravidiel liečby, pretože si pamätá, ako sa cítila počas psychotickej epizódy, a chce sa vyhnúť ďalšiemu relapsu.

Poskytovatelia starostlivosti v paneli uviedli, že osobne sledovali, ako sa ostatní zdravotníci zameriavajú len na používanie antipsychotík, namiesto toho, aby zaraďovali holistické stratégie do liečebného plánu. Liečba môže pomôcť zvládnuť symptómy len do určitej miery, preto sa pacienti musia naučiť žiť so schizofréniou. Okrem odporúčania, aby pacienti so schizofréniou boli liečení antipsychotikami, APA navrhuje, aby pacienti s touto diagnózou podstúpili terapie zamerané na rozvoj samoriadiacich zručností a uzdravenia orientovaných na človeka, na kognitívnu sanáciu a sociálne zručnosti. Účastníci panelu tiež podotkli, že edukácia poskytnutá rodinným príslušníkom a opatrovateľom s cieľom zlepšiť ich chápanie a povedomie o chorobe môže zmierniť interpersonálnu záťaž. Pacienti v paneli zdôrazňovali, ako je dôležité mať sociálne interakcie a vzťahy s ľuďmi mimo svojej rodiny a opatrovateľov. Nájdenie lieku, ktorý pacient dokáže dôsledne užívať, aby pomohol zabrániť relapsu, môže byť prvým krokom k naplneniu týchto cieľov. Zvlášť potrebná je tiež edukácia v oblasti LAI antipsychotík.

Kde sa poskytuje sociálna rehabilitácia pre osoby s duševným ochorením?

Denné psychiatrické stacionáre sú zriaďované na základe Metodického pokynu na zriadenie a prevádzku psychiatrických stacionárov, ktorý vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2006. V súčasnej dobe je v Slovenskej republike 13 stacionárov pre dospelých, 3 pre deti a 1 gerontopsychiatrický. Denný psychiatrický stacionár (DPS) je zariadenie ambulantné, kam klienti dochádzajú na denný program. Klient dochádza do DPS buď ešte počas nemocničnej fázy liečby svojho ochorenia, ako pokračovanie po svojej nemocničnej liečbe, alebo na odporučenie svojho ambulantného psychiatria, u ktorého je pre svoje duševné ochorenie sledovaný.

DPS je zdravotnícke zariadenie, v ňom poskytovaná liečba však kladie osobitný dôraz na psychoterapiu, psychiatrickú rehabilitáciu a psychosociálnu rehabilitáciu. Klienti v stacionári majú individualizovaný liečebný program. Pobyt klienta trvá niekoľko hodín denne, v priemere 4-12 týždňov. Sociálna rehabilitácia sa u klientov DPS dosahuje prostredníctvom komunitných sedení, individuálnej či skupinovej psychoterapie, práce v pracovných a umeleckých dielňach a sociálnym poradenstvom.

Rehabilitačné stredisko (RS) poskytuje klientom s DO systematickú dennú mimonemocničnú starostlivosť. Cieľom RS je u klienta priaznivo ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia, predchádzať prejavom príznakov DO a napomôcť integrácii klienta do spoločnosti. Ide o sociálnu prevenciu formou rehabilitačnej činnosti a sociálne poradenstvo. Rehabilitačná činnosť v takotmo stredisku sa uskutočňuje prostredníctvom ergoterapie (liečba prácou), komunity (skupinový pohovor, relaxácia), osobných pohovorov a nácviku sociálnych zručností. Pracovná a sociálna terapia sa realizujú v pracovných a umeleckých dielňach. Rehabilitačné strediská poskytujú taktiež edukačné a tréningové programy pre príbuzných ľudí s duševným ochorením a sociálne poradenstvo.

V Slovenskej republike sa nachádzajú len dve zariadenia chráneného/podporovaného bývania - v Rimavskej Sobote a v Michalovciach. V Michalovciach sa nachádza zariadenie podporovaného bývania (podľa § 34 Zákona 448/2008 Z.z.) pre 16 občanov. Mnohí ľudia s duševným ochorením využívajú tiež služby domovov sociálnych služieb, či už denný, týždenný, alebo dlhodobý pobyt. Chránené zamestnávanie sa pre skupinu ľudí s DO taktiež využíva minimálne. Reštauračné zariadenie, ktoré zamestnávalo ľudí s DO v Michalovciach, už nie je v prevádzke. V Bratislave má byť v priebehu roka 2009 obnovená prevádzka bufetu, kde sú na chránených pracovných miestach zamestnaní ľudia s DO.

V Slovenskej republike existuje viacero občianskych združení, ako sú pacientské a príbuzenské organizácie, ktoré svojimi aktivitami sprostredkovávajú sociálnu rehabilitáciu pre ľudí s DO. Tieto občianske združenia organizujú na regionálnej alebo národnej úrovni informovanie verejnosti o duševnom zdraví a aspektoch jednotlivých duševných ochorení. Realizujú aktivity sociálnej rehabilitácie pre svojich klientov - ako sú rôzne jednorazové či dlhodobé aktivity pracovnej terapie, arteterapie, či iných metodík zlepšovania sociálnych zručností a schopností klientov.

tags: #komunitná #starostlivosť #schizofrénia