Premlčanie Bezdôvodného Obohatenia po Zrušení Rozsudku Dovolacím Súdom

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou premlčania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v dôsledku zrušeného rozsudku dovolacím súdom. Analyzuje sa, kedy začína plynúť premlčacia doba a ako sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka v kontexte námietky premlčania a dobrých mravov.

Vznik Bezdôvodného Obohatenia a Nájomná Zmluva

Bezdôvodné obohatenie môže vznikať v rôznych situáciách, napríklad aj v súvislosti s nájomnými zmluvami. V konkrétnom prípade, ktorý bol predmetom súdneho konania, išlo o nájomnú zmluvu č. xxxxxxx, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou ERS Reality spol. s r.o. (pôvodným obchodným menom a sídlom) ako nájomcom a prenajímateľom. Účelom nájmu, ako bolo stanovené v čl. 1 ods. 1 a ods. 2 zmluvy, bola výstavba bytových domov a súvisiacej občianskej vybavenosti.

Premlčanie a Jeho Plynutie

Podľa ust. § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz. V prípade bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih, kedy k nemu skutočne došlo. V analyzovanej veci sa žalobca domáhal vrátenia čiastky 15.359,66 EUR, ktorá bola zaplatená 09.03.2001, a nie 07.03.2003, ako tvrdil žalovaný.

Námietka Premlčania a Dobré Mravy

Žalovaný v konaní namietal premlčanie nároku. Súdy sa museli zaoberať otázkou, či uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Aplikácia ustanovenia § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka (ktorý sa mal správne aplikovať namiesto § 398 ObZ) umožňuje súdu nepriznať právo, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti je dôležité poukázať na judikatúru Ústavného súdu ČR (sp. zn. I. ÚS 176/2011) a Ústavného súdu SR (I. ÚS SR 389/2017), ktorá zdôrazňuje princíp dôvery v právny štát a ochranu práv v primeranej, zákonnej lehote. Práva patria bdelým, ktorí dbajú o svoje práva. Súdy musia posudzovať, či uplatnenie námietky premlčania nevedie k ujme, ktorá by veriteľovi hrozila v dôsledku účinkov premlčania, a či neznevýhodňuje povinnú osobu (šikanózny výkon práva).

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Aplikácia Obchodného Zákonníka

Vzhľadom na povahu sporu, súdy mali aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne § 394 ods. 2 ObZ, ktorý upravuje premlčanie v obchodných záväzkových vzťahoch. Tento paragraf umožňuje súdu nepriznať právo, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Dovolacie Konanie a Zrušenie Rozsudku

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 25. marca 1998, sp. zn. 3 Cdo 41/97, bolo zdôraznené, že súd musí rešpektovať zásadu viazanosti súdu stavom v čase vyhlásenia rozsudku. To znamená, že súd nemôže rozhodovať o plnení nároku, ktorý už bol splnený, a nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku ešte nenastali.

Princíp Právnej Istoty a Judikatúra Najvyššieho Súdu

Pre naplnenie princípu právnej istoty, zakotveného v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je nevyhnutné, aby súdy rešpektovali rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V analyzovanej veci sa súdy zaoberali rôznymi rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a podmienok pre platné postúpenie pohľadávky.

Doručovanie Písomností a Vedomosť o Spore

Dôležitou otázkou v konaní bolo doručovanie písomností žalovanej. Žalobca tvrdil, že žalovaná mala vedomosť o spore, čo dokazoval aj tým, že žalovaná uviedla adresu P. M. XXXXX K. K. O. ako odosielajúcu adresu na podaní zo dňa 06.09.2023. Súd Lučenec už doručoval žalovanej priamo na adresu Q. M. XX, XXXXX K. K., O. dňa 04.12.2023.

Rozsudok pre Uznanie

Žalobca navrhoval rozhodnutie veci rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 Civilného sporového poriadku. Súd však konštatoval, že podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku splnené neboli, pretože žalovaná neurobila jednoznačný prejav vôle, ktorým by nárok žalobcu uznala.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Zákon č. 62/2020 Z. z. a Premlčacia Doba

V konaní sa riešila aj otázka vplyvu zákona č. 62/2020 Z. z. na plynutie premlčacej doby. Odvolací súd zotrval na názore, že na beh hmotnoprávnej premlčacej doby sa tento zákon nevzťahuje.

Ochrana Spotrebiteľa a Odborná Starostlivosť

Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľskú vec, súdy museli zohľadniť aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri úveroch. Veriteľ je povinný konať s odbornou starostlivosťou a posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

tags: #premlčanie #bezdôvodného #obohatenia #po #zrušení #rozsudku