
Podnikatelia sa často stretávajú s otázkami týkajúcimi sa daňových povinností a sankcií. Jednou z kľúčových oblastí je premlčanie daňovej pokuty, čo môže mať významný dopad na ich finančnú situáciu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach premlčania daňových pokút, s cieľom objasniť túto zložitú problematiku.
Proces správneho stanovenia dane začína podaním daňového priznania, čím sa spúšťa vymeriavacie konanie. Ak správca dane nenájde v daňovom priznaní nezrovnalosti alebo mu nie sú známe iné okolnosti vyžadujúce postup pre odstránenie pochybností, dochádza ku konkludentnému vymeraniu dane. Následne môže správca dane iniciovať daňovú kontrolu, aby overil správnosť stanovenia dane.
Zásadnou prekážkou pre uskutočnenie daňovej kontroly je uplynutie lehoty na vyrubenie dane. Zánik práva na vyrubenie dane upravuje § 69 zákona o správe daní č. 563/2009 Z. z. Pre vyrubenie dane, rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov v zásade platí, že k nemu nemožno pristúpiť po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, mala byť daň uhradená bez toho, aby zároveň vznikla povinnosť podať daňové priznanie, príp. vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.
Ide o lehotu prekluzívnu - na jej uplynutie teda orgán musí prihliadnuť z úradnej povinnosti bez potreby vznesenia akejkoľvek námietky.
Ak ste mali podať priznanie k dani z príjmov do konca marca 2023, päťročná lehota začne plynúť od 31. 12. 2023 a uplynie 31. 12. 2028.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Ak bol pred uplynutím vyššie uvedenej lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie, plynie lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o úkone vyrozumený. Za úkon smerujúci na vyrubenie sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly a doručenie protokolu o určení dane podľa pomôcok. Pokiaľ sa kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní či orgánov Policajného zboru, považuje sa za úkon smerujúci na vyrubenie spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.
Vyrubenie je možné najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez toho, aby mu vznikla povinnosť podania priznania alebo v ktorom subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Osobitný režim platí pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je SR viazaná (pri súvislosti so zahraničím).
Daňový nedoplatok vzniká na základe dane, ktorá bola splatná, t. j. ide o dlžnú sumu dane po lehote splatnosti. V súvislosti s daňou, ktorá nebola splatná, napr. V prípade vyrubenia dane vzniká daňový nedoplatok až v momente, ak daňový subjekt (dlžník) nezaplatí vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane (napr. daňový úrad) v rozhodnutí.
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
Ak správca dane v lehote doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Druhým dôvodom je využitie účinkov, ktoré má výzva na plynutie premlčacej lehoty práva na vymáhanie daňového nedoplatku. Ak je totiž daňovému subjektu doručená, začína po skončení kalendárneho roka, v ktorom k doručeniu došlo, plynúť nová premlčacia lehota pre realizáciu uvedeného práva.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Premlčanie daňového nedoplatku je potrebné namietať. Uplynutím premlčacej doby vzniká daňovému subjektu (dlžníkovi) právo na námietku premlčania, ktorý ho môže ale aj nemusí uplatniť. O námietke premlčania rozhoduje správca dane (napr. daňový úrad). Pri podaní námietky premlčania je potrebné postupovať dôsledne, nakoľko správca dane (napr. daňový úrad) prihliadne na premlčanie daňového nedoplatku len v rozsahu uplatnenej námietky. Proti rozhodnutiu správcu dane (napr. daňového úradu) nie je možné podať odvolanie. Podanie námietky má odkladný účinok, čo znamená, že kým správca dane (daňový úrad) o námietke nerozhodne, prípadná lehota na zaplatenie daňového nedoplatku uvedená vo výzve neplynie. Námietku premlčania môže daňový subjekt (dlžník) vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania vo veci, až do jej právoplatného skončenia. Daňový poriadok nevylučuje, aby daňový subjekt (dlžník) uplatnil námietku premlčania aj počas súdneho konania.
Od premlčania práva na vymáhanie daňového nedoplatku treba odlíšiť zánik práva na vymáhanie daňového nedoplatku. Premlčaním sa právo stáva len oslabeným v tom zmysle, že ho nemožno realizovať, ak dlžník premlčanie namieta. Dokiaľ však námietka nie je vznesená, správca dane na premlčanie neprihliada. Zánik práva na vymáhanie daňového nedoplatku naopak spôsobuje, že správca dane nemôže exekvovať pohľadávku vôbec, a na túto skutočnosť musí prihliadnuť sám z úradnej povinnosti bez námietky dlžníka.
Daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok zaniká aj samotný daňový nedoplatok. Doručenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nemá vplyv na plynutie lehoty pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok je správca dane (daňový úrad) povinný prihliadať zo zákona (automaticky). Daňový subjekt (dlžník) nie je povinný vykonať žiadny úkon pre to, aby došlo k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.
Ak dlžná suma dane nie je uhradená v lehote splatnosti dane, vzniká daňový nedoplatok. Správca dane vás môže vyzvať, aby ste daňový nedoplatok uhradili v ním určenej náhradnej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Vo výzve vás musí správca upovedomiť o následkoch nesplnenia povinnosti k úhrade. Zasielanie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nie je povinnosťou správcu. Ide len o jeho možnosť, ktorú nemusí využiť. Napriek tomu sú výzvy zasielané, pretože na ne mnoho dlžníkov zareaguje a podlžnosti uhradí, vďaka čomu správca nemusí pristúpiť k daňovej exekúcii. Ak je totiž daňovému subjektu doručená, začína po skončení kalendárneho roka, v ktorom k doručeniu došlo, plynúť nová premlčacia lehota pre realizáciu uvedeného práva.
Proti výzve môžete podať námietku do 15 dní od jej doručenia; jej podanie má odkladný účinok.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
Iné pravidlá pre plynutie premlčacej doby sa uplatnia napr. v:
Premlčanie práva na vymáhanie daňového nedoplatku však neznamená, že správca dane nemôže po uplynutí premlčacej doby dlh vôbec exekvovať. Správca v skutočnosti nebude brať na premlčanie nijaký zreteľ, až kým aktívne nevznesiete námietku premlčania. V námietke treba jasne deklarovať, k čomu sa vzťahuje; správca totiž na premlčanie prihliada len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok a proti rozhodnutiu správcu dane vo veci námietky premlčania nemôžete podať odvolanie. Premlčacia doba neplynie počas daňového exekučného konania. Uvedené vám však nijako nebráni, aby ste vzniesli námietku premlčania voči právu na vymáhanie daňového nedoplatku, ak premlčacia lehota uplynula už pred ním. Na základe dôvodného namietnutia premlčania musí správca dane daňové exekučné konanie zastaviť.
V súvislosti s posudzovaním plynutia lehôt za posledné roky treba vziať do úvahy tiež tzv. lex corona (zákon č. 67/2020 Z.z.), ktorý v § 9 počas obdobia pandémie prerušil plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku a tiež lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Obdobím pandémie sa podľa § 2 ods. 1 a 3 uvedeného zákona pre účely prerušenia plynutia predmetných lehôt rozumie obdobie od 12. 3. 2020 do 30. 9. 2021.
Zákon o správe daní postihuje porušenie peňažnej povinnosti spočívajúce v nezaplatení priznanej dane, resp. preddavku alebo splátky určenej zákonom včas alebo v správnej výške vyrubením sankčného úroku. Správca dane uloží pokutu za porušenie povinností peňažnej povahy, ak daňovník neumožní vykonanie daňovej kontroly alebo nepodá daňové priznanie, alebo v dôsledku nepreukázania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane nedôjde k dohode so správcom dane a správca dane určí daň podľa pomôcok.
Ak daňový subjekt zistí, že jeho daňová povinnosť je vyššia než tá, ktorú uviedol v podanom daňovom priznaní, je podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona o správe daní povinný predložiť miestne príslušnému správcovi dane v lehote do jedného mesiaca po tomto zistení dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie, v ktorom si daňovú povinnosť zvýši. Aj v tomto prípade došlo k porušeniu povinností peňažnej povahy, ale zákon o správe daní opravu daňovej povinnosti v prípade podania dodatočného daňového priznania alebo hlásenia sankcionuje miernejšie, keď výšku pokuty, ktorú by pri zistení kladného rozdielu daňovou kontrolou musel správca dane vyrubiť, znižuje podľa ustanovenia § 35 ods. 2 zákona o správe daní na polovicu.
Ak daňový subjekt podá daňové priznanie k príslušnej dani po lehote stanovenej v zákone, správca dane je povinný zmeškanie lehoty sankcionovať uložením pokuty vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do výšky 10 % z dane uvedenej v daňovom priznaní alebo vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní.
Zákon o správe daní prísnejším spôsobom sankcionuje nepodanie daňového priznania vôbec alebo v lehote, ktorú daňovému subjektu správca dane dodatočne na tento úkon vo výzve určil.
tags: #premlčanie #daňovej #pokuty #podmienky