Premlčanie Daňovej Pokuty: Podmienky a Dôsledky

Podnikatelia sa často stretávajú s otázkami týkajúcimi sa daňových povinností a sankcií. Jednou z kľúčových oblastí je premlčanie daňovej pokuty, čo môže mať významný dopad na ich finančnú situáciu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach premlčania daňových pokút, s cieľom objasniť túto zložitú problematiku.

Úvod do Vymeriavacieho Konania a Daňovej Kontroly

Proces správneho stanovenia dane začína podaním daňového priznania, čím sa spúšťa vymeriavacie konanie. Ak správca dane nenájde v daňovom priznaní nezrovnalosti alebo mu nie sú známe iné okolnosti vyžadujúce postup pre odstránenie pochybností, dochádza ku konkludentnému vymeraniu dane. Následne môže správca dane iniciovať daňovú kontrolu, aby overil správnosť stanovenia dane.

Zánik Práva na Vyrubenie Dane

Zásadnou prekážkou pre uskutočnenie daňovej kontroly je uplynutie lehoty na vyrubenie dane. Zánik práva na vyrubenie dane upravuje § 69 zákona o správe daní č. 563/2009 Z. z. Pre vyrubenie dane, rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov v zásade platí, že k nemu nemožno pristúpiť po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, mala byť daň uhradená bez toho, aby zároveň vznikla povinnosť podať daňové priznanie, príp. vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

Ide o lehotu prekluzívnu - na jej uplynutie teda orgán musí prihliadnuť z úradnej povinnosti bez potreby vznesenia akejkoľvek námietky.

Príklad Plynutia Lehoty

Ak ste mali podať priznanie k dani z príjmov do konca marca 2023, päťročná lehota začne plynúť od 31. 12. 2023 a uplynie 31. 12. 2028.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Úkony Smerujúce na Vyrubenie a Ich Vplyv na Lehotu

Ak bol pred uplynutím vyššie uvedenej lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie, plynie lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o úkone vyrozumený. Za úkon smerujúci na vyrubenie sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly a doručenie protokolu o určení dane podľa pomôcok. Pokiaľ sa kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní či orgánov Policajného zboru, považuje sa za úkon smerujúci na vyrubenie spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

Maximálna Lehota na Vyrubenie

Vyrubenie je možné najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez toho, aby mu vznikla povinnosť podania priznania alebo v ktorom subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Osobitný režim platí pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je SR viazaná (pri súvislosti so zahraničím).

Daňový Nedoplatok: Vznik a Charakteristika

Daňový nedoplatok vzniká na základe dane, ktorá bola splatná, t. j. ide o dlžnú sumu dane po lehote splatnosti. V súvislosti s daňou, ktorá nebola splatná, napr. V prípade vyrubenia dane vzniká daňový nedoplatok až v momente, ak daňový subjekt (dlžník) nezaplatí vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane (napr. daňový úrad) v rozhodnutí.

Príklady Vzniku Daňového Nedoplatku:

  • Príklad 1: Živnostník Martin je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 do 31.03.2017. Do konca marca je daň z príjmov zároveň vo výške 1 000 eur splatná. Ak živnostník nezaplatí daň z príjmov za rok 2016 v lehote splatnosti, dňom 01.04.2017 mu vznikne daňový nedoplatok.
  • Príklad 2: S.r.o. využíva na podnikanie niekoľko nákladných automobilov, za ktoré platí daň z motorových vozidiel. Za rok 2016 jej vznikla daňová povinnosť vo výške 8 500 eur. Spoločnosť daňovú povinnosť splatnú do 31.01.2017 uhradila riadne a včas. Na základe výšky predpokladanej dane z motorových vozidiel za rok 2017 je spoločnosť povinná platiť mesačné preddavky vo výške 750 eur. Preddavok za obdobie január 2017 splatný do 31.01.2017 s.r.o. neuhradila. Dňom 01.02.2017 jej vznikol daňový nedoplatok.
  • Príklad 3: Zamestnávateľ zrazil zamestnancovi preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 150 eur, ktorý bol povinný odviesť daňovému úradu do 05.06.2017. Preddavok však v zákonom stanovenej lehote neodviedol, čím mu vznikol 06.06.2017 daňový nedoplatok.
  • Príklad 4: Sro1 bola povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb do 31. marca 2017 (nevyužila možnosť odkladu daňového priznania), v tejto lehote bola povinná aj zaplatiť daň vyplývajúcu z podaného daňového priznania, avšak do tejto lehoty daň nezaplatila, to znamená, že dňom 1. apríla 2017 jej vznikol daňový nedoplatok.
  • Príklad: Hudobné štúdio (s.r.o.) vyplatilo v decembri 2016 autorom licenčné odmeny za použitie ich skladieb, pričom z ich príjmov vybralo daň zrážkou, avšak daňovému úradu túto daň v januári 2017 neodviedlo ani neoznámilo jej zrazenie a odvedenie. V roku 2017 vznikol hudobnému štúdiu (s.r.o.) daňový nedoplatok.

Vymáhanie Daňového Nedoplatku a Premlčanie

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

Výzva na Zaplatenie a Nová Premlčacia Lehota

Ak správca dane v lehote doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Druhým dôvodom je využitie účinkov, ktoré má výzva na plynutie premlčacej lehoty práva na vymáhanie daňového nedoplatku. Ak je totiž daňovému subjektu doručená, začína po skončení kalendárneho roka, v ktorom k doručeniu došlo, plynúť nová premlčacia lehota pre realizáciu uvedeného práva.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Námietka Premlčania

Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Premlčanie daňového nedoplatku je potrebné namietať. Uplynutím premlčacej doby vzniká daňovému subjektu (dlžníkovi) právo na námietku premlčania, ktorý ho môže ale aj nemusí uplatniť. O námietke premlčania rozhoduje správca dane (napr. daňový úrad). Pri podaní námietky premlčania je potrebné postupovať dôsledne, nakoľko správca dane (napr. daňový úrad) prihliadne na premlčanie daňového nedoplatku len v rozsahu uplatnenej námietky. Proti rozhodnutiu správcu dane (napr. daňového úradu) nie je možné podať odvolanie. Podanie námietky má odkladný účinok, čo znamená, že kým správca dane (daňový úrad) o námietke nerozhodne, prípadná lehota na zaplatenie daňového nedoplatku uvedená vo výzve neplynie. Námietku premlčania môže daňový subjekt (dlžník) vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania vo veci, až do jej právoplatného skončenia. Daňový poriadok nevylučuje, aby daňový subjekt (dlžník) uplatnil námietku premlčania aj počas súdneho konania.

Premlčanie vs. Zánik Práva na Vymáhanie

Od premlčania práva na vymáhanie daňového nedoplatku treba odlíšiť zánik práva na vymáhanie daňového nedoplatku. Premlčaním sa právo stáva len oslabeným v tom zmysle, že ho nemožno realizovať, ak dlžník premlčanie namieta. Dokiaľ však námietka nie je vznesená, správca dane na premlčanie neprihliada. Zánik práva na vymáhanie daňového nedoplatku naopak spôsobuje, že správca dane nemôže exekvovať pohľadávku vôbec, a na túto skutočnosť musí prihliadnuť sám z úradnej povinnosti bez námietky dlžníka.

Zánik Práva na Vymáhanie Daňového Nedoplatku

Daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok zaniká aj samotný daňový nedoplatok. Doručenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nemá vplyv na plynutie lehoty pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok je správca dane (daňový úrad) povinný prihliadať zo zákona (automaticky). Daňový subjekt (dlžník) nie je povinný vykonať žiadny úkon pre to, aby došlo k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.

  • Príklad: Daňový nedoplatok vznikol v roku 2008. Šesťročná lehota na jeho vymáhanie uplynula 31.12.2014. Po uplynutí šesťročnej lehoty je právo správcu dane na jeho vybratie premlčané, iba vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to v rozsahu uplatňovanej námietky.
  • Príklad: Hudobné štúdio (s.r.o.) vyplatilo v decembri 2016 autorovi odmenu za vytvorenie niekoľkých skladieb, pričom uzavrelo s týmto autorom dohodu, že z odmeny nevyberie daň zrážkou. Poučilo autora, že odmenu si musí zdaniť v daňovom priznaní. Autor odmenu za vytvorenie autorského diela v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016 neuviedol a daň z príjmov nepriznal. V roku 2020 vykonal daňový úrad u autora daňovú kontrolu, nakoľko mal dôkazy nasvedčujúce tomu, že autor nezdanil autorskú odmenu vyplatenú hudobným štúdiom v roku 2016. V roku 2020 daňovú kontrolu ukončil a vyrubil daň z príjmov vo výške 2 000 eur s lehotou splatnosti ešte v roku 2020. Vyrubenú daň autor nezaplatil, čím mu v roku 2020 vznikol daňový nedoplatok. Koniec roka 2020 je rozhodujúci pre počítanie premlčacej doby a lehoty pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Základná 6 ročná premlčacia doba zaniká 31.12.2026 a právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká 31.12.2040 (a to i napriek tomu, že ide o zdaniteľný príjem z roku 2016).
  • Príklad: Hudobné štúdio (s.r.o.) vyplatilo v decembri 2016 autorom licenčné odmeny za použitie ich skladieb, pričom z ich príjmov vybralo daň zrážkou, avšak daňovému úradu túto daň v januári 2017 neodviedlo ani neoznámilo jej zrazenie a odvedenie. V roku 2017 vznikol hudobnému štúdiu (s.r.o.) daňový nedoplatok. Daňový úrad môže vzniknutý daňový nedoplatok vymáhať až do 31.12.2037.

Lehotu na Vymáhanie Môže Predĺžiť Aktivita Správcu

Ak dlžná suma dane nie je uhradená v lehote splatnosti dane, vzniká daňový nedoplatok. Správca dane vás môže vyzvať, aby ste daňový nedoplatok uhradili v ním určenej náhradnej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Vo výzve vás musí správca upovedomiť o následkoch nesplnenia povinnosti k úhrade. Zasielanie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nie je povinnosťou správcu. Ide len o jeho možnosť, ktorú nemusí využiť. Napriek tomu sú výzvy zasielané, pretože na ne mnoho dlžníkov zareaguje a podlžnosti uhradí, vďaka čomu správca nemusí pristúpiť k daňovej exekúcii. Ak je totiž daňovému subjektu doručená, začína po skončení kalendárneho roka, v ktorom k doručeniu došlo, plynúť nová premlčacia lehota pre realizáciu uvedeného práva.

Proti výzve môžete podať námietku do 15 dní od jej doručenia; jej podanie má odkladný účinok.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Špecifické Situácie Ovplyvňujúce Plynutie Premlčacej Doby

Iné pravidlá pre plynutie premlčacej doby sa uplatnia napr. v:

  • prípadoch riešenia finančnej situácie dlžníka postupmi podľa zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii (ak sa napríklad zruší oddlženie dlžníka pre nepoctivý zámer, možno pohľadávky pôvodne zahrnuté do oddlženia vymáhať s tým, že sa nepremlčia skôr ako uplynutie 10 rokov od zrušenia oddlženia),
  • už spomínanom prípade zaslania výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Jej doručenie založí plynutie novej šesťročnej premlčacej lehoty, ktorá začne bežať po skončení roku, v ktorom vám bola výzva doručená.

Daňová Exekúcia a Námietka Premlčania

Premlčanie práva na vymáhanie daňového nedoplatku však neznamená, že správca dane nemôže po uplynutí premlčacej doby dlh vôbec exekvovať. Správca v skutočnosti nebude brať na premlčanie nijaký zreteľ, až kým aktívne nevznesiete námietku premlčania. V námietke treba jasne deklarovať, k čomu sa vzťahuje; správca totiž na premlčanie prihliada len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok a proti rozhodnutiu správcu dane vo veci námietky premlčania nemôžete podať odvolanie. Premlčacia doba neplynie počas daňového exekučného konania. Uvedené vám však nijako nebráni, aby ste vzniesli námietku premlčania voči právu na vymáhanie daňového nedoplatku, ak premlčacia lehota uplynula už pred ním. Na základe dôvodného namietnutia premlčania musí správca dane daňové exekučné konanie zastaviť.

Vplyv Pandémie na Plynutie Lehôt (Lex Corona)

V súvislosti s posudzovaním plynutia lehôt za posledné roky treba vziať do úvahy tiež tzv. lex corona (zákon č. 67/2020 Z.z.), ktorý v § 9 počas obdobia pandémie prerušil plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku a tiež lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Obdobím pandémie sa podľa § 2 ods. 1 a 3 uvedeného zákona pre účely prerušenia plynutia predmetných lehôt rozumie obdobie od 12. 3. 2020 do 30. 9. 2021.

Sankcie za Porušenie Povinností Peňažnej a Nepeňažnej Povahy

Zákon o správe daní postihuje porušenie peňažnej povinnosti spočívajúce v nezaplatení priznanej dane, resp. preddavku alebo splátky určenej zákonom včas alebo v správnej výške vyrubením sankčného úroku. Správca dane uloží pokutu za porušenie povinností peňažnej povahy, ak daňovník neumožní vykonanie daňovej kontroly alebo nepodá daňové priznanie, alebo v dôsledku nepreukázania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane nedôjde k dohode so správcom dane a správca dane určí daň podľa pomôcok.

Uloženie Pokuty pri Dodatočnom Daňovom Priznaní

Ak daňový subjekt zistí, že jeho daňová povinnosť je vyššia než tá, ktorú uviedol v podanom daňovom priznaní, je podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona o správe daní povinný predložiť miestne príslušnému správcovi dane v lehote do jedného mesiaca po tomto zistení dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie, v ktorom si daňovú povinnosť zvýši. Aj v tomto prípade došlo k porušeniu povinností peňažnej povahy, ale zákon o správe daní opravu daňovej povinnosti v prípade podania dodatočného daňového priznania alebo hlásenia sankcionuje miernejšie, keď výšku pokuty, ktorú by pri zistení kladného rozdielu daňovou kontrolou musel správca dane vyrubiť, znižuje podľa ustanovenia § 35 ods. 2 zákona o správe daní na polovicu.

Pokuta za Oneskorené Podanie Daňového Priznania

Ak daňový subjekt podá daňové priznanie k príslušnej dani po lehote stanovenej v zákone, správca dane je povinný zmeškanie lehoty sankcionovať uložením pokuty vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do výšky 10 % z dane uvedenej v daňovom priznaní alebo vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní.

Pokuta za Nepodanie Daňového Priznania

Zákon o správe daní prísnejším spôsobom sankcionuje nepodanie daňového priznania vôbec alebo v lehote, ktorú daňovému subjektu správca dane dodatočne na tento úkon vo výzve určil.

tags: #premlčanie #daňovej #pokuty #podmienky