Premlčanie Disciplinárneho Konania Advokáta

V rámci výkonu advokácie alebo koncipientskej praxe môže dôjsť k situáciám, kedy sa advokát alebo advokátsky koncipient dopustí konania, ktoré napĺňa znaky disciplinárneho previnenia. Za toto previnenie musí niesť zodpovednosť. V tejto súvislosti je nutné využiť ustanovenia disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory (SAK) ako aj zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o advokácii).

Disciplinárne Previnenia Advokátov a Koncipientov

Za disciplinárne previnenie advokáta môže byť považované aj neúctivé správanie k verejným činiteľom, ktorým je napríklad aj súdny exekútor. Disciplinárne previnenie advokáta sa však nemusí dotýkať iba neúctivých vyjadrení adresovaných osobe súdneho exekútora. Môže ísť o vyjadrenia adresované sudcom, správnym orgánom alebo aj vyšším súdnym úradníkom. Ďalším disciplinárnym previnením, za ktoré bol advokát uznaný vinným, sa týka práve komunikácie s vyššími súdnymi úradníkmi.

Disciplinárneho previnenia sa samozrejme môžu dopustiť aj advokátsky koncipienti. Advokátsky koncipient je súčasne rovnako ako advokát povinný zachovávať dôstojnosť advokátskeho stavu, s čím je spojená aj povinnosť dôstojného správania sa.

Disciplinárneho previnenia sa však advokát alebo advokátsky koncipient môže dopustiť aj nevhodnou prezentáciou výkonu advokátskeho povolania alebo reklamy. Zákon o advokácii upravuje aj spôsob prezentácie výkonu advokátskeho povolania a reklamy. Advokát môže verejnosť informovať o poskytovaní právnych služieb prostredníctvom reklamy. Zákon o advokácii však bližšie určuje, že advokát môže pri informovaní verejnosti o poskytovaní právnych služieb prostredníctvom reklamy uvádzať len vecné objektívne informácie o odbornom zameraní advokátskej kancelárie a zložení advokátskej kancelárie. Zákonom o advokácii kladené podmienky na reklamu zahŕňajú tiež zákaz porovnávať advokáta s iným advokátom, a to ani vo všeobecnej rovine.

Je dôležité zdôrazniť, že na území Slovenskej republiky môže právne služby poskytovať iba advokát (vrátane hosťujúceho euroadvokáta, usadeného euroadvokáta, zahraničného advokáta, medzinárodného advokáta a zahraničného združenia).

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Vyššie uvedené disciplinárne previnenia predstavujú iba malú časť disciplinárnych previnení, ktorých sa pri výkone advokácie môžu advokáti či advokátsky koncipienti dopustiť. Veľkú časť disciplinárnych previnení pritom predstavujú disciplinárne previnenia advokátov voči svojím klientom.

Príklady Disciplinárnych Previnení

V minulom roku dostala Disciplinárna komisia Slovenskej advokátskej komory (SAK) 131 návrhov na disciplinárne konanie a právoplatne ukončila 100 prípadov. Disciplinárne obvinení advokáti najčastejšie porušovali povinnosti vyplývajúce z vnútorných predpisov SAK ako napríklad nevydanie spisu klientovi po skončení konania, alebo jeho neúplné vedenie počas prípadu, či absencia vyúčtovania advokáta po skončení zastupovania. Medzi najčastejšie porušenia stavovských predpisov zo strany stíhaných advokátov patrí pasivita advokáta, konflikt záujmov, či vykonávanie zásadných úkonov vo veci samej bez súhlasu klienta.

Disciplinárne Konanie

Klienti môžu kontrolovať prácu svojho advokáta a podávať sťažnosti v prípade podozrenia z pochybenia pri výkone advokácie Revíznej komisii SAK osobne, alebo telefonicky každú stredu na Kolárskej ul. č. Disciplinárne previnenie advokáta sa prejednáva v disciplinárnom konaní. Návrh na začatie konania je oprávnený podať iba predseda revíznej komisie SAK, alebo minister spravodlivosti, avšak právo podať komore sťažnosť na advokáta má každý. Slovenská advokátska komora má v zmysle vnútorných predpisov povinnosť zaoberať sa takouto sťažnosťou a o postupe jej vybavovania sťažovateľa informovať. Ak pri prešetrení sťažnosti vyjde najavo, že advokát sa dopustil disciplinárneho previnenia, má predseda revíznej komisie SAK povinnosť podať návrh na začatie disciplinárneho konania. O návrhu rozhoduje disciplinárny senát. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu je možné podať odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací disciplinárny senát. Slovenská advokátska komora má 3 odvolacie disciplinárne senáty, ktoré v roku 2013 riešili 65 vecí, z toho 5 sťažností proti rozhodnutiu predsedu Disciplinárnej komisie SAK (vznesená námietka zaujatosti DO advokátom voči členovi, resp.

Fungovanie disciplinárnych senátov je podľa Čižmárika dostatočné. SAK má 10 senátov a každému ročne pribudne 10 až 12 prípadov. Posúdenie jednotlivých prípadov sťažností od podania až po prvé rozhodnutie trvá v priemere 2 až 3 mesiace. Prvé pojednávania pred disciplinárnym senátom absolvuje advokát spravidla do 40 dní od doručenia návrhu zo strany predsedu Revíznej komisie SAK na svoju osobu.

Povinnosť Mlčanlivosti Advokáta

Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť je spolu s povinnosťou advokáta chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta jednou zo zásadných povinností advokáta pri výkone svojej činnosti. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak. Advokáta môže zbaviť povinnosti mlčanlivosti aj jeho klient, avšak aj napriek takémuto pozbaveniu mlčanlivosti je advokát mlčanlivosť povinný zachovávať, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta. Advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť voči osobe, ktorú poveruje vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ak je táto osoba sama povinná zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov. Advokát nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ak predmetom konania je spor medzi ním a klientom alebo jeho právnym nástupcom. Advokát sa nemôže dovolávať povinnosti zachovávať mlčanlivosť v disciplinárnom konaní podľa tohto zákona. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj počas pozastavenia výkonu advokácie, ako aj po vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Premlčanie Nároku na Náhradu Škody

Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi do 31. 12. 1948 upravoval zák. čl. XXXIV/1874 advokátsky poriadok v § 71, podľa ktorého bol „advokát povinný úplne nahradiť všetku škodu, ktorú svojou činnosťou alebo nedbalosťou v úradnom konaní spôsobil inému, či už úmyselne alebo z nedbalosti, ak to nie je možné zákonnými opravnými prostriedkami napraviť. (…) Ani plná náhrada škody neoslobodí advokáta od disciplinárneho alebo trestnoprávneho konania, ktoré sa má vykonať podľa ustanovení tohto zákona“. Išlo o zodpovednosť za zavinenie, pre jej vznik sa vyžadoval úmysel alebo nedbanlivosť (§ 71 prvá veta). Advokát bol zodpovedný za škodu vždy, ak „pokračoval vedome proti právu“.

Priamo v advokátskom poriadku (§ 72) bolo upravené aj premlčanie nároku na náhradu škody: „nárok na náhradu škody s výnimkou zločinu v úrade sa premlčí, ak nárok nebol uplatnený (…) do dvoch rokov od času, kedy sa poškodený o škode dozvedel“. Disciplinárne konanie proti advokátovi neprerušovalo plynutie premlčacej lehoty a táto lehota sa nepočítala už dňom, keď sa strana dozvedela, že advokát porušil svoje povinnosti (ale dňom, keď sa dozvedela o škode). Za škodu zodpovedal klientovi aj substitút.

Historický Kontext Advokácie na Slovensku

Uhorský zák.čl. XXXIV/1874 advokátsky poriadok bol na našom území od svojho prijatia v roku 1874 základným prameňom advokátskeho práva viac než sedem desaťročí. S väčšími, či menším zmenami prežil nie len zánik Rakúsko - Uhorska, ale aj obdobie 1.ČSR a Slovenského štátu, aby bol zrušený až novým zákonom o advokácii, ktorý bol prijatý po februári 1948. Počas svojej účinnosti riadil život niekoľkých generácii slovenských advokátov a ovplyvnil aj podobu neskorších zákonov o advokácii. Žiaden z nich sa však nedožil úctyhodného veku sedemdesiatichštyroch rokov.

Dejiny právnej úpravy advokácie na Slovensku v období konca 19.storočia a prvej polovice 20. storočia sú dejinami bojov advokácie za jej nezávislosť od výkonnej moci, za spravodlivú advokátsku tarifu a náležité postavenie advokáta v spoločnosti, keď snahy výkonnej moci o obmedzenie slobody advokácie sa prejavovali nie len vo viac, či menej demokratickom spôsobe vytvárania výborov advokátskych komôr, ale aj v spôsobe kreovania skúšobných komisií pre advokátske skúšky a disciplinárných senátov a v otvorenejšej forme v niektorých obdobiach určovaním sídla advokátovi, prikazovaním zmeny jeho sídla, či v krajných prípadoch aj vylúčením zo zoznamu advokátov alebo neprevzatím advokáta do novovytváraných zoznamov po spoločenských zmenách v dôsledku zakotvenia možnosti priameho zásahu orgánu výkonnej moci.

Vývoj uhorského advokátskeho poriadku a tým aj celej právnej úpravy advokácie bol poznačený zásadnými politickými a spoločenskými zmenami, ktoré obdobie jeho platnosti rozdelili do štyroch relatívne samostatných období, z ktorých prvým bolo obdobie samotného prijímania uhorského advokátskeho poriadku /1874/, druhým obdobie do zániku Rakúsko-Uhorska /1874 - 1918/, tretím perióda existencie Republiky Československej /1918 - 1938/ a štvrtým obdobie začínajúce vznikom Slovenského štátu /1938 - 1945/ a končiace prijatím prvého socialistického zákona o advokácii /1945 - 1948/. Každé z týchto období prinieslo zásadné zmeny v základných otázkach advokácie a to nielen pokiaľ išlo o stanovenie podmienok pre vykonávanie advokácie a úpravu priebehu odbornej praxe kandidátov advokácie a advokátskej skúšky, ale aj v oblasti organizácie advokátskych komôr a kárneho konania.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

tags: #premlčanie #disciplinárneho #konania #advokáta